• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Populární knihy

/ všech 13 knih

Nové komentáře u knih Robert Arthur jr.

Tajemství strašidelného zámku

„Keď dobre počítam, je tomu už viac ako 35 rokov, čo som túto knihu, ako prvú z mnohých ďalších, chytil do rúk... A samozrejme, že už nepustil. Bola to veľká namotávka. Veľmi rád na nich spomínam. Pred nedávnom som si dal opakovačku niekoľkých dielov a spokojnosť trvá stále. Dnešná mládež už ich asi tak nežerie, ale túto chybu je stále ešte možné napraviť. Z času na čas si nájsť dve hoďky času na nejaký z dielov.“... celý text
— BorknagarSK

---

Záhada vreštiacich hodín

„Táto záhada už nemá to tajomno ako v prípade šepkajúcej múmie, ani nepredvídateľnosť prípadu zajakavého papagája, pretože od začiatku je totiž jasné, že sa budú riešiť na prvý pohľad obyčajné hodiny. Čo sa mi najviac páči, je práve snaha byť omnoho viac skutočnou detektívkou než v predchádzajúcich prípadoch. Minulosť záhadného muža, ktorý žil dvojitý život, nám nie je vyjavená naraz ako v minulých prípadoch, ale rozpletáme ju postupne, hádanka sa zdá byť nezdolateľná a pritom netušíme, k čomu vedie, zločinci nielenže sú nebezpečnejší ako kedykoľvek predtým, my ani nevieme, kto sú a čo chcú. Pritom všetky indície sú skryté v príbehu a čitateľ tak má možnosť riešiť prípad sám. Nemôžem nepochváliť, že sa príbeh vôbec nespolieha na náhody, ale každučký detail vyšetrovania je poctivo zdôvodnený, pátrači pôsobia omnoho viac suverénne, zvlášť Jupiter je ako ostrieľaný detektív, hádanka je zase skvele vymyslená a stretneme aj postavu z iného príbehu. Finále považujem za jedno z najlepších vôbec. Nájdenie pokladu je naozajstná dráma a Arthur nás dlho nechá myslieť si, že je situácia beznádejná, aby nám súčasne odhalil dômyselný úkryt aj pravý zmysel vreštiacich hodín. Inakosť tohto príbehu je hlavne v kritizovanej miere násilia. Celkovo zmizla tá detská naivita prvých prípadov, hneď v prvej kapitole narazíme na domnienku, že vreštiace hodiny mohli byť použité pri vražde. Môj názor je ten, že Arthur bol ovplyvnený detektívkami z tzv. "drsnej školy"(Chandler,McBain), ktorá vrcholila v jeho dobe a kde je úplne bežné, že detektív využíva tzv. nevinné lži(ako to urobil Jupiter) a nemá problém sa spojiť so zločincom, ak to pomôže "vyššiemu dobru". Predchádzajúcu Záhadu ohnivého oka Arthur napísal v jeho klasickom štýle a už to nebolo úplne ono, takže som rád, že skúsil zmenu a vytvoril tak prípad, ktorý má v mojom srdci špeciálne miesto.“... celý text
— DanielBrstak

---

Záhada ohnivého oka

„Predchádzajúci prípad z prostredia ostrova ma príliš neoslnil, tak som rád, že sa Arthur vrátil k osvedčenej schéme. Tajomný prvok tu tentokrát predstavuje vzácny, dlho stratený rubín, na ktorom visí kliatba, zločinci sú zase vynaliezaví a až do samého konca vždy o krok pred pátračmi, sekunduje im tajomný Ind s mečom vždy po ruke a k pokladu vedie, tak ako vždy, dobre vymyslená hádanka. Príbeh nenudí a valí sa rýchlo dopredu, jedinú výčitku mám k linearite deja. Každá detektívka by mala mať aspoň jeden dejový zvrat, tu ale nič také nenájdeme. V podstate už v druhej kapitole, kde sa začne pátranie po rubíne, je možné pesne povedať, ako to skončí. Finále je fajn, hoci nie je  tak napínavé ako v predošlých prípadov. 80 %“... celý text
— DanielBrstak

---

---

Tajomstvo ostrova kostier

„Aj keď je nostalgia silná, proste tomuto prípadu nemôžem dať najvyššie hodnotenie. Ak začnem pozitívami, určite pomohla zmena prostredia, pirátsky ostrov sa k pátračom skvelé hodí, opäť tu máme obidva klasické prvky ako strašidlo a poklad a dostaneme sa aj hlbín Atlantiku. Problém je v tom, že to nejako nemá grády, strašidlo je tu len akoby, poklad tu reprezentuje zopár mincí z morského dna, ale čo je najhoršie, toto vôbec nie je detektívka, v podstate sa tu nič nevyšetruje a všetko závisí na náhode. Áno, prvok náhody je prítomný v každom prípade, ale tu toho bolo fakt priveľa, celé pátranie je o tom, že pátrači sa počas príbehu stretnú akurát so správnymi ľuďmi, ktorý im, akoby medzi rečou, prezradia práve tú časť skladačky, ktorú potrebujú a Jupiter to len dá dokopy. Záverečná akcia ujde, nočné vylodenie na ostrove je napínavé, ale pátrači sa príliš nepredviedli, jediné čo zvládli, bolo nakráčať do pasce. Sklamali aj zločinci, nemajú charizmu prefíkaných gaunerov ako v predchádzajúcich prípadoch, pôsobia skôr ako miestni vidláci a čo je najhoršie, porušuje sa jedno zo základných nepísaných pravidiel, že detektív a zločinec musia mať pred finálnym rozuzlením aspoň jeden spoločný rozhovor. Hodnotil by som na 50%, ale predsa len nemôžem nespomenúť najväčšie pozitívum a tým je samozrejme uväznenie Petra, Boba a Chrisa v podmorskej jaskyni,v ktorej stúpa voda. Bezpochyby tá najnebezpečnejšia situácia, v akej sa kedy pátrači ocitli, dojem z nej u mňa umocnený faktom, že keď som to čítal po prvý raz, mal som asi 9 rokov, nevedel som plávať a hlboká voda ma desila. Arthur z toho urobil až klaustrofobický zážitok a ja, kedže som to čítal po Záhade miznúceho pokladu, kde padne veta, že pátrači skončia na dne mora u Davyho Jonesa, som sa ozaj bál, že z tejto pasce sa živí nedostanú. Jupiterov nápad s kotvou a záchrana na poslednú chvíľu ma určite zachránili od zlých snov.“... celý text
— DanielBrstak

---

Záhada horskej príšery

„Súhlasím s Miroslavom, jedna z novších častí, ktorá ma uchvátila a prinútila prečítať si ju dvakrát po sebe aj s vedomím rozuzlenia, len aby som prehĺbila to mrazenie, fakt dobrý počin toto a ďalší zárez pre Pátračov a ich autorov!“... celý text
— Hradčiatko