Záhada miznúceho pokladu přehled

29.04.2024

Moja prvá kniha o Troch pátračoch a úplne som tej sérii prepadla. Znova musím súhlasiť so znalcom Danielom a ďalšími - ide do tuhého, má to spád, detský čitateľ ani nedýcha, jedno dobrodružstvo a tajomno strieda druhé a napokon všetko vrcholí úspešným vylúštením záhady. Nádhera, vrátiť tak tie časy!

27.04.2024

(SPOILER) Podobne ako na Tajomstvo strašidelného zámku, tak aj na Záhadu miznúceho pokladu spomínam kvôli úžasnej atmosfére, ktorá by sa dala krájať. Akoby to bolo včera, kedy som v napãtí zadržal dych pri rozprávaní pani Agawamovej o tom, ako ju zlovestný škriatok uprostred noci zamkol v pivnici. Krásny nevinný detský svet, kde sa nikomu nič zlé  nestane, pokiaľ teda nepočítame, že Pátrači takmer skončili na dne oceánu.
Ale vážne, príbeh tu sype od prvej strany, zase sa rieši dvojprípad, ale už to nie je len o nájdení kocúra či papagája, sú to dva plnohodnotné prípady a vyriešenie oboch ich privedie do poriadne nebezpečných situácií. Krádež v múzeu,  zbesilý beh ako o život v starom divadle, vykrádanie banky, napínavá  naháňačka po pobreži Pacifiku a skvelé záverečné dejstvo, kde sa znovu hrá na mačku a myš, ale herci z  podzemia ponurého divadla tentokrát hlavnú rolu nehrajú. Akčná časť je super, ale Robert Arthur sa skvele pohral aj s uvedením škriatkov, ktorý nie sú žiadni panáci do počtu, ale sú desivými, všetkými masťami mazanými protivníkmi, ktorý majú navrch až do záverečného zúčtovania.(Škoda, že Arthur neuviedol , z ktorej stredoeurópskej krajiny pochádzajú. )

Jediné, čo môžem príbehu vytknúť je presne to,čo som napísal k Záhade šepkajúcej múmie, a síce , že sa Arthur snažil vojsť do štandardného rozsahu. Viem si predstaviť, že ak by kniha mala o 20 strán viac, tak by sa zápletka dala napísať ešte o čosi rafinovanejšie.
Kto má rád Troch pátračov , tak toto je povinnosť. 90 %