Záhada miznúceho pokladu
Robert Arthur jr.
V tejto knihe sa Traja pátrači zapletú do nevydarenej krádeže v múzeu, pomáhajú jednej panej, ktorú znepokojujú akísi škriatkovia, zajmú ich a veľa nechýba, aby ich predali do otroctva, skrátka, zažívajú také dobrodružstvá, od ktorých až vlasy dupkom vstávajú.
Literatura světová
Vydáno: 1977 , Mladé letáOriginální název:
The Mystery of the Vanishing Treasure, 1966
více info...
Přidat komentář
(SPOILER)
Podobne ako na Tajomstvo strašidelného zámku, tak aj na Záhadu miznúceho pokladu spomínam kvôli úžasnej atmosfére, ktorá by sa dala krájať. Akoby to bolo včera, kedy som v napãtí zadržal dych pri rozprávaní pani Agawamovej o tom, ako ju zlovestný škriatok uprostred noci zamkol v pivnici. Krásny nevinný detský svet, kde sa nikomu nič zlé nestane, pokiaľ teda nepočítame, že Pátrači takmer skončili na dne oceánu.
Ale vážne, príbeh tu sype od prvej strany, zase sa rieši dvojprípad, ale už to nie je len o nájdení kocúra či papagája, sú to dva plnohodnotné prípady a vyriešenie oboch ich privedie do poriadne nebezpečných situácií. Krádež v múzeu, zbesilý beh ako o život v starom divadle, vykrádanie banky, napínavá naháňačka po pobreži Pacifiku a skvelé záverečné dejstvo, kde sa znovu hrá na mačku a myš, ale herci z podzemia ponurého divadla tentokrát hlavnú rolu nehrajú. Akčná časť je super, ale Robert Arthur sa skvele pohral aj s uvedením škriatkov, ktorý nie sú žiadni panáci do počtu, ale sú desivými, všetkými masťami mazanými protivníkmi, ktorý majú navrch až do záverečného zúčtovania.(Škoda, že Arthur neuviedol , z ktorej stredoeurópskej krajiny pochádzajú. )
Jediné, čo môžem príbehu vytknúť je presne to,čo som napísal k Záhade šepkajúcej múmie, a síce , že sa Arthur snažil vojsť do štandardného rozsahu. Viem si predstaviť, že ak by kniha mala o 20 strán viac, tak by sa zápletka dala napísať ešte o čosi rafinovanejšie.
Kto má rád Troch pátračov , tak toto je povinnosť. 90 %
Zajímavý díl, který mě opravdu bavil. Robert Arthur Jr. prostě píše skvěle. Je to svižné, stránky otočíte jak počítačka bankovek, protože se nejde zastavit. Jde o další knížku, kterou jsem jela od začátku do konce na jeden zátah.
Troch pátračov mám veľmi rád. Musím povedať, že až na slabší piaty diel (Záhada strieborného pavúka) boli prvé štyri výborné. Zahádu strieborného pavúka som čítal vo februári 2018 a tak som sa po viac než roku vrátil k tejto super knižnej sérii. Kedže časti čítam chronologicky, po piatej nasledovala Záhada miznúceho pokladu. Síce v slovenskom vydaní ide o šiestu knihu zo série, v americkom/nemeckom je to piaty diel.
Veľmi sa mi páči pútavý štýl akým spisovateľ a tvorca série Robert Arthur Jr. knihu napísal. Ja som ju prečítal za dva dni a aj napriek tomu som si ju užil. Príbeh je zaujímavý, vôbec nie zložitý a taktiež aj čitateľa “nabáda” k tomu aby záhadu riešil spolu s Troma pátračmi. Aspoň ja som sa tak cítil. Jupiter, Peter a Bob sa snažia pomôcť známej Alfreda Hitchcocka a vyriešiť prípad, v ktorom ju údajne znepokojujú akýsi škriatkovia v jej záhrade. Na začiatku sa tiež udeje “nevysvetliteľná” krádež v Petersonovom múzeu. Neskôr pátrači prídu na určite spojitosti medzi týmito udalosťami a všetko sa začína pomaly “vyjasnovať”. Dobrodružstvo ako také, mi príde fajn, no nie až také detailne premyslené ako v príde prvých štyroch dieloch. Nehovorím však, že nie je dobrý a že nestojí za prečítanie. Jediné čo sa mi až tak nepáčilo, bol záver. Ten síce mohol byť lepší, ale vôbec mi nezmenil názor, že o ide o fajn knihu. Práve temátika škriatkov ma inšpirovala k tomu aby som si o týchto záhadných stvoreniach zistil niečo viac. Kombinácia svetovej literatúry, literatúry pre mládež a mysterióznej - detektívnej beletrie mi príde ako výborné spojenie viacerých žánrov, ktoré akoby sa žiadali byť v jednom knižnom diele. Veľmi sa teším aj na ďalšie časti.
Dva v jednom , vidieť že detektívi nám rastú.
Deťom som to čítal pred spaním, tento diel sa im celkom páčil.
Ďalšia nezabudnutelná klasika môjho detstva aj keď teraz, po mnohích rokoch ma až tak nebavila ako vtedy keď som bol chlapec a túžil byť pátrač. Samozrejme je to stále nadpriemerné čítanie a pri prenasledovaní v starom divadle a pri únose Petra a Jupitera som sa vážne dosť "bál". Ale záhada je vymyslená veľmi dobre a záverečná pointa nám len potvrdzuje genialitu Roberta Arthura.
Klasika pri týchto knihách je štýl písania jednoduchší, ale malo to zaujímavejí príbeh než predošlé diely čo som čítal, takže stále zostávam pri názore, že je to dobrá knižka na zabitie času :)
Autorovy další knížky
| 1986 |  Alfred Hitchcock a traja pátrači |
| 1993 | Tajemství strašidelného zámku |
| 1993 | Záhada koktavého papouška |
| 1994 | Záhada vreštiacich hodín |
| 1994 | Tajomstvo ostrova kostier |
Moja prvá kniha o Troch pátračoch a úplne som tej sérii prepadla. Znova musím súhlasiť so znalcom Danielom a ďalšími - ide do tuhého, má to spád, detský čitateľ ani nedýcha, jedno dobrodružstvo a tajomno strieda druhé a napokon všetko vrcholí úspešným vylúštením záhady. Nádhera, vrátiť tak tie časy!