DanielBrstak komentáře u knih

(SPOILER) Táto záhada už nemá to tajomno ako v prípade šepkajúcej múmie, ani nepredvídateľnosť prípadu zajakavého papagája, pretože od začiatku je totiž jasné, že sa budú riešiť na prvý pohľad obyčajné hodiny. Čo sa mi najviac páči, je práve snaha byť omnoho viac skutočnou detektívkou než v predchádzajúcich prípadoch. Minulosť záhadného muža, ktorý žil dvojitý život, nám nie je vyjavená naraz ako v minulých prípadoch, ale rozpletáme ju postupne, hádanka sa zdá byť nezdolateľná a pritom netušíme, k čomu vedie, zločinci nielenže sú nebezpečnejší ako kedykoľvek predtým, my ani nevieme, kto sú a čo chcú. Pritom všetky indície sú skryté v príbehu a čitateľ tak má možnosť riešiť prípad sám. Nemôžem nepochváliť, že sa príbeh vôbec nespolieha na náhody, ale každučký detail vyšetrovania je poctivo zdôvodnený, pátrači pôsobia omnoho viac suverénne, zvlášť Jupiter je ako ostrieľaný detektív, hádanka je zase skvele vymyslená a stretneme aj postavu z iného príbehu. Finále považujem za jedno z najlepších vôbec. Nájdenie pokladu je naozajstná dráma a Arthur nás dlho nechá myslieť si, že je situácia beznádejná, aby nám súčasne odhalil dômyselný úkryt aj pravý zmysel vreštiacich hodín.
Inakosť tohto príbehu je hlavne v kritizovanej miere násilia. Celkovo zmizla tá detská naivita prvých prípadov, hneď v prvej kapitole narazíme na domnienku, že vreštiace hodiny mohli byť použité pri vražde. Môj názor je ten, že Arthur bol ovplyvnený detektívkami z tzv. "drsnej školy"(Chandler,McBain), ktorá vrcholila v jeho dobe a kde je úplne bežné, že detektív využíva tzv. nevinné lži(ako to urobil Jupiter) a nemá problém sa spojiť so zločincom, ak to pomôže "vyššiemu dobru". Predchádzajúcu Záhadu ohnivého oka Arthur napísal v jeho klasickom štýle a už to nebolo úplne ono, takže som rád, že skúsil zmenu a vytvoril tak prípad, ktorý má v mojom srdci špeciálne miesto.

2 07.05.2024

Predchádzajúci prípad z prostredia ostrova ma príliš neoslnil, tak som rád, že sa Arthur vrátil k osvedčenej schéme. Tajomný prvok tu tentokrát predstavuje vzácny, dlho stratený rubín, na ktorom visí kliatba, zločinci sú zase vynaliezaví a až do samého konca vždy o krok pred pátračmi, sekunduje im tajomný Ind s mečom vždy po ruke a k pokladu vedie, tak ako vždy, dobre vymyslená hádanka. Príbeh nenudí a valí sa rýchlo dopredu, jedinú výčitku mám k linearite deja. Každá detektívka by mala mať aspoň jeden dejový zvrat, tu ale nič také nenájdeme. V podstate už v druhej kapitole, kde sa začne pátranie po rubíne, je možné pesne povedať, ako to skončí. Finále je fajn, hoci nie je  tak napínavé ako v predošlých prípadov. 80 %

1 01.05.2024

(SPOILER) Aj keď je nostalgia silná, proste tomuto prípadu nemôžem dať najvyššie hodnotenie. Ak začnem pozitívami, určite pomohla zmena prostredia, pirátsky ostrov sa k pátračom skvelé hodí, opäť tu máme obidva klasické prvky ako strašidlo a poklad a dostaneme sa aj hlbín Atlantiku. Problém je v tom, že to nejako nemá grády, strašidlo je tu len akoby, poklad tu reprezentuje zopár mincí z morského dna, ale čo je najhoršie, toto vôbec nie je detektívka, v podstate sa tu nič nevyšetruje a všetko závisí na náhode. Áno, prvok náhody je prítomný v každom prípade, ale tu toho bolo fakt priveľa, celé pátranie je o tom, že pátrači sa počas príbehu stretnú akurát so správnymi ľuďmi, ktorý im, akoby medzi rečou, prezradia práve tú časť skladačky, ktorú potrebujú a Jupiter to len dá dokopy. Záverečná akcia ujde, nočné vylodenie na ostrove je napínavé, ale pátrači sa príliš nepredviedli, jediné čo zvládli, bolo nakráčať do pasce. Sklamali aj zločinci, nemajú charizmu prefíkaných gaunerov ako v predchádzajúcich prípadoch, pôsobia skôr ako miestni vidláci a čo je najhoršie, porušuje sa jedno zo základných nepísaných pravidiel, že detektív a zločinec musia mať pred finálnym rozuzlením aspoň jeden spoločný rozhovor.
Hodnotil by som na 50%, ale predsa len nemôžem nespomenúť najväčšie pozitívum a tým je samozrejme uväznenie Petra, Boba a Chrisa v podmorskej jaskyni,v ktorej stúpa voda. Bezpochyby tá najnebezpečnejšia situácia, v akej sa kedy pátrači ocitli, dojem z nej u mňa umocnený faktom, že keď som to čítal po prvý raz, mal som asi 9 rokov, nevedel som plávať a hlboká voda ma desila. Arthur z toho urobil až klaustrofobický zážitok a ja, kedže som to čítal po Záhade miznúceho pokladu, kde padne veta, že pátrači skončia na dne mora u Davyho Jonesa, som sa ozaj bál, že z tejto pasce sa živí nedostanú. Jupiterov nápad s kotvou a záchrana na poslednú chvíľu ma určite zachránili od zlých snov.

30.04.2024

(SPOILER) Bezpochyby najlepší príbeh Troch pátračov. Na rozdiel od tiež úžasneho prípadu strašidelného zámku, ktorý bol ale na konci trošku pritiahnutý za vlasy, tento príbeh je skvele vystavaný a v podstate nemá slabé miesta, žiadne 3 úvodné kapitoly, ale valí sa doslova od prvej vety, nechýbajú parádne zvraty, protivníci sú rovnako chytrí a stále akoby o krok pred Pátračmi a je skvelé ich všetkých porovnávať, ako rozdielne uvažujú a pristupujú k záhade, aby sa dopátrali rovnakého výsledku.
Dokonca ani Skinner Norris už nie je len neškodný, hoci otravný hmyz, ktorý sa podľa Jupitera  nanajvýš "zmôže na mŕtveho potkana v krabici", ale Pátračom ozaj zatopí.
Samotné finále je lahôdka, akonáhle sa dostaneme na ponurý cintorín, začína veľké dobrodružstvo, hádanka sa začne rozmotávať, atmosféra zhustne a následný zbesilý útek v hustej hmle valiacej sa od Pacifiku prečítate na jeden nádych. Zakončí to veľké odhalenie pokladu na konci a až vtedy oceníte, ako dobre bola hádanka vymyslená, pretože víťaza určí práve ten "nepodstatný" detail, ktorý sa zdal byť nadbytočným. Krásna je posledná veta, kde hlasom Čiernej brady akoby prehovoril duch mŕtveho: "John Silver, dobrá práca", ale nepochybne by krásne pasovala aj na autora knihy.
"Robert Arthur, dobrá práca"

(SPOILER) Podobne ako na Tajomstvo strašidelného zámku, tak aj na Záhadu miznúceho pokladu spomínam kvôli úžasnej atmosfére, ktorá by sa dala krájať. Akoby to bolo včera, kedy som v napãtí zadržal dych pri rozprávaní pani Agawamovej o tom, ako ju zlovestný škriatok uprostred noci zamkol v pivnici. Krásny nevinný detský svet, kde sa nikomu nič zlé  nestane, pokiaľ teda nepočítame, že Pátrači takmer skončili na dne oceánu.
Ale vážne, príbeh tu sype od prvej strany, zase sa rieši dvojprípad, ale už to nie je len o nájdení kocúra či papagája, sú to dva plnohodnotné prípady a vyriešenie oboch ich privedie do poriadne nebezpečných situácií. Krádež v múzeu,  zbesilý beh ako o život v starom divadle, vykrádanie banky, napínavá  naháňačka po pobreži Pacifiku a skvelé záverečné dejstvo, kde sa znovu hrá na mačku a myš, ale herci z  podzemia ponurého divadla tentokrát hlavnú rolu nehrajú. Akčná časť je super, ale Robert Arthur sa skvele pohral aj s uvedením škriatkov, ktorý nie sú žiadni panáci do počtu, ale sú desivými, všetkými masťami mazanými protivníkmi, ktorý majú navrch až do záverečného zúčtovania.(Škoda, že Arthur neuviedol , z ktorej stredoeurópskej krajiny pochádzajú. )

Jediné, čo môžem príbehu vytknúť je presne to,čo som napísal k Záhade šepkajúcej múmie, a síce , že sa Arthur snažil vojsť do štandardného rozsahu. Viem si predstaviť, že ak by kniha mala o 20 strán viac, tak by sa zápletka dala napísať ešte o čosi rafinovanejšie.
Kto má rád Troch pátračov , tak toto je povinnosť. 90 %

1 27.04.2024

Agatha Christie by mala určite radosť z tohto prípadu, a aj keď to Robert Arthur nikde neuvádza, myslím že bol mierne ovplyvnený románom Nakoniec príde smrť a týmto prípadom chcel vzdať hold veľkej autorke, pretože príbeh sa nesie presne v jej duchu: máme tu prípad z vyššej spoločnosti, hromadu postáv, z ktorých každý je vykreslený ako možný podozrivý, všetky potrebné indície sú roztrúsené v príbehu, pozornosť čitateľa je neustále rozptyľovaná( dokonca egyptskou kliatbou, sám Howard Carter, objaviteľ Tutanchamóna, je tu  spomenutý), nechýba geniálny zloduch, ktorý dôkladne zametá stopy a manipuluje inými, aby realizovali jeho plán. A samozrejme, na konci sa všetci aktéri prípadu(len na úbohú kočičku zabudli) zídu v jednej miestnosti, aby bola odhalená pravda.
Priznávam, mne bolo hlavného zloducha na konci ľúto, toľko sa namakal, aby všetko zorganizoval, orientálne jazyky vyštudoval, komparzistov z púšte dovliekol, čarodeja zo seba urobil , ešte aj kočičke labky zafarbil, štvrť storočia sa snažil si splniť svoj americký sen, len aby mu to všetko behom 2 dní skazili akýsi traja sopliaci, ktorý sa mesiac predtým ešte len hrabali na šrotovisku.
V podstate jediné, čo mi trochu kazí dojem je to, že príbeh je dosť zrýchlený. Nie som fanušik dnes tak moderného zväčšovania rozsahu, ale tento prípad mohol byť trochu dlhší, privítal by som trochu lepšie vykreslenie charakterov a zdôraznenie atmosféry starého Egypta, ktorá k trom pátračom pasuje ako ihla a niť, a to hlavne v častiach týkajúcich sa "kliatby múmie" , ktoré sú trochu odbyté. Presne to jediné, čo mi tu chýba, je práve tá jedna zásadná kapitola, ktorá má vyvolať zimomriavky a zrýchliť čitateľovi tep , taká kapitola, ako keď pátrači v strašidelnom zámku čelili Hmle strachu a Modrému prízraku alebo úžasné atmosférické finále na ponurom cintoríne zahalenom do hmly v druhom prípade. Škoda.
Nepovažujem tento prípad za najlepší, ani nie je môj najobľúbenejší,  určite je však najlepšie premyslený. 95 %

1 14.03.2024

Klasika môjho destva s  úžasnou atmosférou a nečakaným finálnym rozuzlením , ktorá stojí za to aj dnes . Ešte aj teraz si pamätám, ako som sa kedysi bál , keď sa  Bob a Peter stratili v úplnej tme v zámku a v pozadí hral Modrý prízrak a keď potom Peter s Jupiterom kráčali tmavou chodbou v Hmle strachu za zvuku strašidelnej hudby démonického organistu, tak som sa triasol tak, že som knihu musel prestať čítať, aby som sa upokojil...dnes už kniha nemá taký účinok, ale stále je to to najlepšie z celej série.
Po mnohých rokoch od môjho prvého stretnutia s Tromi pátračmi si už tak nejak uvedomujem , že knihy pre mládež by nemali byť len zábavou, ale  mali by medzi riadkami obsahovať nejaké morálne posolstvo( ako napr. Anna zo Zeleného domu), tiež si myslím, že dialógy sú občas až príliš jednoduché , a je to aj trošku pritiahnuté za vlasy , ale prižmúrim nad tým oči a  dávam plný počet za tie nezabudnuteľné chvíle strachu, ktoré vo mne kedysi Robert Arthur vyvolal. 100 % .

Pre druhý diel série  platia všetky pozitíva aj negatíva, ktoré som napísal v komentári  k prvému , takže len popíšem rozdiely.

1. Zväčšil sa (o trochu ) počet cvičení na presný preklad.

2. Slovná zásoba pozostáva len asi z 1000 slov, čo som najprv  považoval za nevýhodu, (zvlášť v porovnaní s modernými učebnicami typu New Headway) , lenže menší rozsah slovnej zásoby umožnuje omnoho lepšie precvičenie používania slov vo vetách. Platí to aj pre  prvý  diel, ale tam som si tento fakt ešte neuvedomil. Napr. v zmieňovanom New Headway, kde je slovná zásoba zhruba dvojnásobná , sa často stáva že niektoré slová sú použité v celej učebnici len raz.

3. Kniha vznikla za socializmu a tak je pochopiteľné, že hlavné texty lekcií sú neaktuálne a majú občas až budovateľský nádych, dosť ma ale iritovalo, že v hromade lekcií sa rozoberá list niekoho niekomu ( List z Washingtonu, zo Škótska, z Londýna, z Arizony..) . Autori robili čo mohli, aby urobili knihu ešte viac nezáživnou ako prvý diel.

Dávam 80 % , ale neberte to ako doporučenie. Pri tom výbere čo je dostupný dnes, ťažko niekomu doporučiť práve túto sériu. Jeden z autorov, prof. Peprník povedal, že je jedno, z čoho sa učíte jazyk, dôležité je vytrvať. Kniha už má dnes zmysel len pre vysoko motivovaných jedincov, pre takých, ktorým je úplne jedno, z akej učebnice sa učia, len nech je to anglicky.

1 20.06.2023

Tak toto sa Ungerovi vážne podarilo ! Je tu naozaj všetko: hľadanie zlata, rafting divokej rieky ,súboj muža proti mužovi v rieke do posledného dychu, útok grizzliho ,hra na skrývačku v bažinách a k tomu jeden podarený indián čo pozná mapy všetkých zemí sveta a vie vypočítať objem gule ! .Ale hlavne: má to v sebe to kúzlo divokého Západu,ktoré sa z brakových westernov úplne vytratilo. Divoký Západ nemá byť len o revolverových hrdinoch,ktorý strieľajú na všetko čo sa pohne,ale o dobrodruhoch,nových výzvach a o hľadaní nového,lepšieho života a štastia,ktoré si treba tvrdo vybojovať. Gold River totiž rozhodne svoje zlato nevydá zadarmo ! Pochváliť treba aj zopár vtipných okamihov(Hádka o meno rieky, indiáni hrajúci poker) a tiež zloduchov ktorý tú nie sú len na odstrel,ale solídne improvizujú, neustále predvídajú a hlavnej dvojici zatápajú do posledného okamihu. Zamrzí konečné zúčtovanie so zloduchmi,čakal som čosi veľkolepejšie,ale hlavný hrdina nebol pištolník, a to je aj možno fajn že z neho Unger neurobil dalšieho "najrýchlejšieho pištoľníka na Západ od Pecos" . Je to síce brak,ale je to pútavo napísané a nenudil som sa ani sekundu.Zatiaľ to najlepšie čo som od Ungera čítal. Dávam plné hodnotenie,ale berte to z rezervou.

19.05.2022

Jedným z dôvodov, prečo som si vybral práve túto knihu je jeden z autorov, prof. Peprník ,ktorý je autoritou v anglistike,tiež fakt, že napísal dvoudielnu učebnicu Angličtina pro pokročilé, ktorá priamo nadväzuje na túto sériu. Další dôvod uvádzam v bode č. 6. Knihu som používal paralelne so sériou New Headway. To, čo mi vyhovovalo alebo sa mi naopak,  nepozdávalo, uvádzam v bodoch dole.


1.Väzba knihy
Je to síce technická vec, ale predsa si myslím ,že brožovaná väzba  formátu A5 o rozsahu 300 strán pre jazykovú učebnicu nie je najštastnejšia myšlienka. Skúste takú knihu otvoriť a položiť na stôl,aby sa sama nezavrela. :) Pomôže len použiť tažítko :)   Taká väzba je vhodná tak pre brakové rodokapsy do vlaku , ktoré prečítam za  hodinu ,ale nie pre pre učebnicu, u ktorej sa predpokladá že bude dlho ležať otvorená na stole. Každý si určite všimol,že prakticky všetky jazykové učebnice používajú  omnoho praktickejší  väčší a tenší formát.

Na druhej strane, oceňujem fakt, že výklad aj cvičenia sú v jednej knihe a riešenia v druhej.  U moderných učebníc treba  "workbook" aj "student's book" nonstop otvárať vzadu, keď si chcem zkontrolovať správnosť cvičení, čo je fakt otrava.

2.Slovná zásoba.
Aj keď je slovná zásoba primerane veľká rozsahu,  predsa len sa mi zdalo , že niektoré  vety sa hlavne v cvičeniach opakovali do zblbnutia.

3.Gramatika je vysvetlená dôkladne, dokonca mám pocit, že občas aj hlbšie než v New  Headway alebo  Solutions, ale je to ten klasický  tabuľkový spôsob. Zdá sa mi že moderné učebnice  gramatiku ilustrujú na vhodných a dobre zapamätateľných vzorových vetách či frázach , ktoré fungujú podvedome , akoby "mnemotechnicky", tak aby študujúci videl v mysli vzory, do ktorých transformuje to čo chce vyjadriť. Aspoň u mňa to tak funguje.

4. Hlasové nahrávky
Majú dokopy len necelú hodinu a sú jednohlasné a s konštantnou intonáciou. Pre začiatočníka je určite lepšie, ak počuje angličtinu rôznych anglofónnych zemí( USA,Austrália ) alebo aj od ľudí, pre ktorých nie je rodným jazykom a tiež rôzne rýchlou výslovnosťou, čo moderné učebnice splňajú.

5.Rozsah cvičení.
Toto je individuálne, ale osobne si myslím, že je nepostačujúci. V New Headway je rozsah cvičení najmenej dvojnásobný. Ale je možné, že to súvisí sa faktom, že je to určené pre jazykové školy, teda ľuďom jazykovo nadaným.

6. Za najväčšiu prednosť pre ktorú  som túto učebnicu používal ako doplnok pre New Headway , považujem cvičenia na presný preklad do AJ. Jednojazyčné učebnice majú jeden nedostatok: omnoho viac precvičujú schopnosť rozumieť jazyku než ho používať. Zvlášť samoukom sa často stáva, že skĺznú do pasívnej angličtiny.V tomto je hlavná výhoda dvojjazyčných učebníc.

7. Jednou z požiadaviek, ktorú by mala učebnica splnať je to, že vás musí baviť. Predsa s ňou strávite kopu času a niet nič horšie ako sa nasilu nútiť do nudnej knihy. Áno,  lekcie sú  síce vždy o inom, ale stále sa to točí okolo superdokonalej rodiny Prokopovcov, ktorý žijú v nejakom socialistickom Beverly Hills . 1000x sa básnilo o  úžasne múdrom synovi Michalovi,  o dokonale  krásnej Zuzane, o  kuchárskych schopnostiach ich mamy atď...uf...občas som knihu aj  nasilu odložiť, no premohol som sa.  V moderných učebniciach sa neustále strieda tematika lekcii, aby udržali pozornosť čitateľa.Tu snáď nie je ani jeden pôvodný anglický text,ak nepočítam tie piesne na konci lekcií. Chápem, že pred 40 rokmi nič lepšie k dispozícií nebolo, ale neviem si predstaviť, koho to môže baviť dnes, zvlášť keď sú dostupné mraky kvalitných učebníc.
Reálie anglofónnych zemí na konci lekcií sú o omnoho zaujímavejšie než hlavné texty lekcií.

Záver: Ak ste ten typ samouka,ktorý rieši veci drilom,tak  vám kniha môže byť stále veľmi užitočná, ale ak máte k dispozícií lektora, tak máte na výber lepšie učebnice.

Len tak pre pobavenie, táto učebnica je kritizovaná pre genderové stereotypy,nepoužívanie rodovo neutrálnych oslovení , prílišne zdôrazňovanie úlohy muža v spoločnosti atď...dokonca je o tom napísaná jedna celá bakalárska práca ! Žasnem nad tým, čo všetko dnes musí spĺnať učebnica angličtiny. A to som sa kedysi smial komunistom,ktorý sa snažili do každej knihy prepašovať zmienku o zápase pokroku proti silám reakcie...

1 10.01.2022

Tak toto bola jedna z najväčších sprostostí aké som kedy čítal :-)

27.02.2021