parvitas diskuze u knih

Toto ma prudko baví - alternatívna realita. Predstavte si svet, kde každý vidí, či sa hneváte, či ste smutní, alebo či vás ovládajú vášne. Ide z vás dym, smrad a sadze. Nie ste slobodní, lebo všetko, čo intenzívne prežívate, sa prejaví na pokožke a vaše oblečenie sčernie. Deti šľachticov sa v internátnej škole v Oxforde učia, ako potlačiť svoje city a tým aj hriešny dym. Dym = zločin a prekliatie. Anglicko je ale v tomto období riadne izolované, k jeho obyvateľom sa nedostali v podstate žiadne nové vynálezy (telefón, či fotografia, lepšie zbrane).
Na začiatku som mala pocit, že to bude niečo brutálne, lebo prvá scéna je zo spomínanej školy pre šľachticov a pokračuje to ich výletom do skazeného Londýna. Ale tempo sa síce nezmiernilo, ale ostala som v akomsi napätí - netrpezlivo čakám na voľnú chvíľku, aby som si mohla zase čítať! Sledujem priateľstvo dvoch chlapcov, z ktorých jeden veľmi trpí, lebo si myslí, že na ňom uľpel smrteľný hriech jeho otca a učitelia mu v tom príliš nepomáhajú.
Je to fascinujúce, ako sa postupne odhaľujú tajomstvá (čo je dym, či tu bol odjakživa a ako to robia tí, čo konajú zlo, že nedymia a tak podobne).
Skvelá myšlienka, okolo ktorej je vystavaná celá história ľudstva, akési alternatívne dejiny... bavia ma takéto SCI-FI knihy, ktoré hovoria o "čo by bolo, keby..." pretože keď sa nad tým dnes zamyslíme, tak áno, Londýn v 19. storočí období bol veľmi zadymený, čierny, žltý a sivý a nečistý... a prečo by to nemohlo byť aj takto, ako to vidí Dan Vyleta... :D
Čo sa týka ľúbostného vzťahu, zatial som knihu nedočítala, tak nehodnotím, ale nie je to príliš podstatné. Oveľa zaujímavejšie sú pikošky, kto vládne, kto je vo väzení, čo si myslia jednotlivé frakcie, postavy, ako sa snažia ovládnuť dymenie, ako sa trápia deti a jediní, kto sú ako-tak slobodní, slobodní nie sú...

17.10.2017

Mám rada knihy, kde sa spomína cestovanie v čase. Akurát, keď to skĺzne do poučovania, je to na figu.
Váham, ako knihu ohodnotiť, lebo aj keď mala v sebe ten prekvapivý efekt, tak nejako mám pocit neukončenosti. Aj keď skončila ako mala. To je ten paradox.
Hlavný hrdina nám rozpráva o svojom živote, kde čo sa týka technického pokroku všetko bolo dokonalé: oblečenie, jedlo, prebúdzanie, budovy, doprava, žiadne znečistenie, a dokonca aj v ľudských vzťahoch sa dalo predvídať, kto sa ku komu hodí a podobne. Za všetko mohol istý motor, ktorý fungoval už niekoľko desaťročí a vyrábal energiu... proste to ťažko opísať, ale bolo to niečo skvelé, čo posunulo ľudstvo vpred.
Akurát, on bol nímand. A jeho otec bol geniálny vedec, čo zostrojil stroj času. Keďže všetko sa dá pokaziť (už pri vymyslení nejakého vynálezu sa zároveň s ním vynájde aj katastrofa), takže sa všetko pokazilo.
A sme tu my. Teda náš prachobyčajný svet v roku 2016 so všetkými tými vymoženosťami moderného sveta, čo tamtomu nesiahajú ani po päty, so znečistením a otepľujúcou sa planétou a tak podobne. Ale nímand síce "zničil" svoj pôvodný svet, ale v tejto súčasnej línii má skvelú rodinu a aj lásku. Pokaziť by sa dalo ešte aj toto (vidíme načrtnutú víziu postapokalypsy), ale hlavný hrdina tomu chce zabrániť.
Už len ten prvok, že rozpráva, čo sa stalo, dáva tušiť, že to celé nejako prežije. Musel zabojovať so svojimi paralelnými JA, ktoré chceli prevziať kontrolu nad jeho/svojím životom a "vládnuť", musel poraziť iného geniálneho vedca a... a furt čakám niečo viac. Ale tak, dnešok nie je naposledy. :)

17.10.2017