parvitas | Komentáře u knih | Databáze knih

parvitas parvitas komentáře u knih

Dohviezdny večer - Dvadsaťpäť príbehov o vianociach Dohviezdny večer - Dvadsaťpäť príbehov o vianociach kolektiv autorů

Je to pekná knižka. Dokonca aj deti (9-ročné dvojičky) si ju zobrali samé od seba na prečítanie (aj keď som im ako prvé musela vysvetliť, čo to vlastne ten "dohviezdny večer" je), ako prvé ich zaujali ilustrácie. Výrazné a neónové farbičky im asi pripomínali Hávedník, tiež mimoriadne obľúbenú knižku, ktorá sa dá čitať presne ako táto. Otvoríš kdekoľvek a odložíš, keď dočítaš kapitolu. 25 príbehov a básní napísalo zo srdca dvadsaťpäť autorov a každý to poňal svojim osobitým spôsobom. Niektoré sú veselé, snové, ale, buďme úprimní, aj úplne odlišné od tradičných príbehov. Pri príliš krkolomných menách deti strácali pozornosť a ani dej si poriadne nezapamätali. Pri smutných sme si museli dať na chvíľu pauzu a zaspomínať na našich blízkych, ktorých hviezda už svieti na nebi. Ale zase pozrieť sa na svet očami vločky, darčeka, zvierat, alebo škriatka, ktorý odhaľuje tajomstvá krásy v slovách, bolo čarokrásne. Asi najviac si dcérky užili príbehy detí (napr. Zázračný dom) a je jedno, či boli na Zemi, alebo vo vesmíre, tie, ktoré sa trafili k srdcu, tak tie sme dočítali dojaté až po oči. Škoda, že sa knižke nedostalo viac priestoru ešte pred decembrom, aj my sme ju neskoro dostali, takže u nás bojuje o miesto s iným adventnými príbehmi (Za čarovnými okienkami, Snehová sestra, Vianočné mystérium), ale verím, že sa k nej vrátime ešte aj po Štedrom dni. (Prečítané v decembri 2021, ale vraciam sa a spätne si dopĺňam recenzie :) )

08.01.2025 4 z 5


Koniec všetkého Koniec všetkého Rumaan Alam

Aj na toto som skoro zabudla!
Videli sme ako prvý film a bol znepokojujúci. Trailery boli asi najlepšie. Tesly havarujúce na jednom mieste.

Dovolenka mimo civilizáciu, prenajatý luxusný dom s bazénom. Nudiace sa deti, zmena prostredia a rodina spolu. Tak trochu nuda, trochu voyerstvo. Pozorujete obyčajný život.
A vonku sa rúca civilizácia. Srnky neprirodzene pozorujú ľudí. Manželia zostavujú nákupný zoznam. Vtom prichádzajú pôvodní majitelia, no vy nechcete odísť. Nefunguje internet. Bojíte sa, no ale ostávate spolu. Neviete, čo robiť. Deti sa stratia. Hľadáte ich, materinský strach vás zbližuje. Nevysvetliteľný zvuk. Vypadávanie zubov. Ako to bude pokračovať?! Je to naozaj koniec všetkého?

Myslím, že až po dočítaní, mi niektoré filmové scény začali dávať väčší zmysel. Ale koniec sa mi páčil ten knižný. Ak máte možnosť porovnať oboje, dajte vedieť, čo je lepšie. U mňa, prekvapivo vyhráva film. Julia Roberts je tam taká obyčajná a ľudská.
Odporúčam aj ako bod 10. v čitateľskej výzve - Kniha, u níž jste viděli nejprve filmové zpracování. (Akurát, že ja som to absolvovala minulý rok, takže idem hľadať novú adaptáciu...)

02.01.2025 3 z 5


Vím, co jsi udělala Vím, co jsi udělala Lucia Braunová

Nádherná obálka. Ale kniha ma nezaujala. Príbeh vražednej posadnutosti, do toho zamotaní duchovia a žiarlivky znel skvele. Ale bolo to také, hm, jedným slovom vzťahové... Plno dialógov, ktoré nikam neviedli a veľa postáv, tkoré si vymieňali nedôležité informácie na kope strán a potom sa zrazu udialo niečo dôležité len v pár odstavcoch. Autorka pomerne často skákala nielen v priestore, ale aj v čase, raz opisovala jednu postavu, potom zase ďalšie. Síce to v závere prepojila, ale je to chaoticky napísané.
Asi by to chcelo ešte trochu redakčnej práce.

02.01.2025 1.5 z 5


Sestry zo Sea View Sestry zo Sea View Julie Klassen

S touto autorkou to mám ako na hojdačke. Raz sa mi jej knihy neskutočne páčia, potom zase nudia. Práve táto konkrétna bola skvelá, sestry a mama, ktoré po smrti živiteľa rodiny nemajú dostatočný príjem, musia začať prenajímať svoj dom. K tomu je mamina chorá a slabá, takže všetko leží na pleciach dcér. Ani jedna sa k tomu nehrnie s nadšením, ale robia, čo môžu. K podnikaniu sa osoby vo vyššej spoločnosti neuchyľujú, ale tu šlo o prežitie. Malé prekážky, ako je sprístupnenie, či označenie izieb, zabezpečenie súkromia, alebo také veci ako je ponuka a dopyt; jedálniček, reklama a všeobecná starostlivosť o hostí. Každá zo štyroch sestier je iná, dvojičky navyše odlišné aj temperamentom výzorom. A keď to toho vstúpi náklonnosť k hosťovi, ktorú si Sarah nechce pripustiť, začína to byť zamotané. Rada by som sa o jej osudoch dozvedela viac. A rovnako aj o sestre, ktorá musela dom opustiť. Zaujímavosťou je aj úchytkom spomenutá chirurgia, či liečba morskou vodou. Požičiavanie plaviek v kúpacích vozoch mi príde také brr, ale to som rozmaznaná modernou dobou. :) (Btw, Devonshire/Devon a Cornwall sa mi páčia asi najviac zo všetkých opisovaných miest od autorky.)
Pri všetkých povinnostiach sa mení život aj Viole, ktorá sa stráni ľudí a hanbí sa za to, ako vyzerá. Jej zamestnaním sa stáva čítanie vojnovému invalidovi v susedstve, či bývalej čipkárke v chudobinci. Jej premena a nájdenie šťastia som tak trochu očakávala, som veľmi rada, že ma v tomto autorka nesklamala. Prostý príbeh plný láskavosti a lásky. Určite odporúčam. A postavy ako vystrihnuté z Austenovej románu Emma boli tiež zaujímavým spestrením.

01.01.2025 5 z 5


Zberateľka príbehov Zberateľka príbehov Sally Page

Normálne som si musela pozrieť anotáciu, že o čom to vlastne bolo. A aj keď je obálka krásna, upútala ma aj obsahom, knihu som si kúpila, no po cca mesiaci už tuho premýšľam, čo vo mne zanechala...
Upratovačka Janice, (view spoiler) svoju prácu robí s hrdosťou a popritom zbiera čriepky zo životov zákazníkov. Skladá si z nich mozaiku životných príbehov. Počúva, pozoruje, upratuje a dáva im priestor, čo veľa ľudí skrátka nedokáže. Svoj vlastný príbeh si však necháva pomerne dlho len pre seba. Nenásilne a akosi pomaly sa rozbiehal tento dej, keď sa vyjasňovali (či vyhrocovali) vzťahy, kým to nabralo spád. Niekedy sa pozorovateľovi zdajú životy iných oveľa zmysluplnejšie. Janice si však zaslúži pozornosť, nech zaznie jej hlas a nájde priateľstvo, láskavosť... a aj lásku.
Bolo to vlastne veľmi príjemné čítanie, kým to prebiehalo. Ale po uplynutí istého času už musím skonštatovať, že to akosi po mne skĺzlo a nezanechalo hlbší dojem. Neurčito si spomínam na jej tajný objekt záujmu, šoféra z autobusu, ktorý vyzerá ako učiteľ geografie, 90-ročnú protivnú klientku - pani B. a nejakého psa.

31.12.2024 3 z 5


Legendy & Latte Legendy & Latte Travis Baldree

(SPOILER) Zbožňujem túto knihu! Je to presne ten láskavý typ príbehu, ku ktorému si nachystám kávu a kúsok niečoho dobrého, sladkého, a keďže vonku prší, schúlim sa s dekou do svojho čítacieho kútika a zahĺbim sa do čítania. Vlastne som ju dnes ráno aj prečítala... je to tak feel good kniha, že si ju asi prečítam ešte raz. :) Určite chcem pokračovanie! Ach, a všimnite si aj tú oriezku... pripomína mi tekvicové latte (aj keď som ho nikdy nemala...). Samotný príbeh je jednoduchý a tak trochu terrypratchettovský.
Hlavná hrdinka už má dosť dobrodružstiev a chystá sa zavesiť svoj meč na klinec (keďže je obojručný, tak asi na dva) a usadiť sa v malom meste. So sebou si nesie perfektný podnikateľský nápad s vôňou kávy, rokmi našetrené peniaze a magický predmet, ktorý jej s tým nápadom má pomôcť. Ako to už s legendárnymi vecami býva, nie vždy sú príbehy o nich jasné či pravdivé.
Kým sa Viv udomácňuje a postupne zveľaďuje svoj sen - malú a útulnú kaviareň, rovnako si buduje aj okruh priateľov a priaznivcov. Zo zanedbanej stajne postupne so šikovným tesárom, baristkou s talentom na krásne písmo a reklamným cítením, či malým geniálnym pekárom, vytvára perfekný priestor, kde nájde útočisko nezvyčajne veľká mačka, univerzitný študent, hudobník a kopa iných obyvateľov. Spolupracovníkov nachádza medzi rôznymi rasami, niekedy náhodou, niekedy cielene, postupne tvoria neuveriteľný tím. Viv nebojuje s krvilačnými bytosťami, možno len tak trochu s predsudkami a miestnou výpalníckou mafiou, či žiarlivým expartnerom, ktorý chce presne to, čo ona skrýva pod podlahou... ale všetko nakoniec skončí tak, ako skončiť má. Rada by som vedela viac o múdrom starcovi, pre ktorého šach je viac nech len hra a vie odhadnúť neviditeľné, či ako pokračuje podpora od Madrigal (veľmi mi pripomína lorda Vetinariho, vám nie?).
Táto kniha je ako povzbudivá vôňa zachytená v šálke, raz hrejivo jasná, niekedy zase zjemnená kvapkou mlieka (a pre tých, ktorí nemajú radi teplé nápoje, podávaná s ľadom), či ako teplý škoricový sen rozplývajúci sa v ústach. Na konci knihy je recept na šťúplatky a rozhovor s autorom. A samozrejme poviedka, ktorou to celé začalo...
Odporúčam čítať so šálkou kávy. :)

31.12.2024 5 z 5


Nezlomné Nezlomné Emilia Hart

Tri ženy, tri príbehy, tri dejové línie. Altha 1619, Violet 1942 a Kate 2019. Ženy majú rady prírodu, načúvajú jej a ona im odpovedá, no ľudom (prevažne mužom) okolo sa to veľmi nepáči. Jednu „prekvapivo upália, ale jej zápisky pretrvajú do ďalších storočí. (Wau, to v tom plesnivom domčeku?) Rýchle zhrnutie, aby som aj po čase vedela, o čom to bolo, a ktoré by som prijala ešte pred prečítaním, lebo aj napriek všeobecnému nadšenému odporúčaniu, je na mieste malé varovanie - nie je to len o magickom prepojení, ale aj o násilí (nielen fyzické, ale aj psychické týranie, znásilnenie, nechcené tehotenstvo, potrat, samovražda a podobné lahôdky, vyberte si). V podstate, keby tie dotyčné neboli prepojené cez hmyz, rastliny a vtáky, asi by sa pomsty, či nejakej ochrany ani nedočkali.
Skutočne týrané ženy nezachráni magický realizmus. Koniec príbehu.

Nepotrebujem čítať knihy, kde sú ženy utláčané a týrané.

31.12.2024 3 z 5


Božskí rivali Božskí rivali Rebecca Ross

Nakoniec to bolo celkom pekné a romantické. Písanie listov nevedno komu a zároveň zamilovanie sa cez ne...
Pozadie vojny bohov a celý ten fantasy motív je len v úzadí, a má skôr mytologický charakter (podobu vidieť s Persefonou a jej únosom do podzemia), takže príbeh si môžu vychutvávať aj milovníci romantických kníh, ktorí fantasy žánre nemusia. Možno skôr tie historické.
Vďaka písacím strojom a náročnej práci vojnových korešpondentov sa čitateľ prenesie priamo doprostred vojnového konfliktu, ktorý eskaluje medzi znepriateľenými bohmi a ich stúpencami. Naši hrdinovia mi občas pripomínali postavy z obdobia prvej svetovej vojny… spoločenské vrstvy a dohodnuté sobáše, chudoba a prídely, zatemnenie, nálety, blížiaca sa frontová línia, či priamy pobyt v zákopoch, nervový plyn, triáž pacientov a tak podobne. Síce tu namiesto lietadiel útočia desivé bytosti s krídlami a akési vraždiace psiská, ale aj tak. A spomedzi umierajúcich si boh vyberá vyvolených. Bohyňa zase ovplyvňuje ostatných svojim spevom. Myslím, že sa nechám nahovoriť aj na pokračovanie, pretože kniha končí absolútnym cliffhangerom ako hora a ja nutne potrebujem koniec. Hocijaký. Aj keď šťastný by ma celkom potešil.

31.12.2024 4 z 5


Hustej nářez Hustej nářez František Kotleta (p)

Toto sa môže stať len mne. Napíšem recenziu a potom ju omylom vymažem, keď ju chcem doplniť.
Mne sa to páčilo. Nie to mazanie, kniha. Nie je to typická kulhánkovčina, ale ide to podobným tempom. Teda krv, náboje, hovná, smrť, krv, ďalšie zbrane a tak dookola. A popritom aj trochu sexu a s humorom sebe vlastným.
Upíri (sexiiiii) vs. mimozemšťania (ktorí teda vôbec nie sú ňuňuňu), boj o moc aj medzi upírskymi klanmi a tak nejako to končí vzájomným vraždením. Chudáci ľudia, chudáci upíri a nie chudáci emzáci.
Kamošov si hlavný hrdina nachádza pomerne rýchlo a takto isto rýchlo o nich aj prichádza. Dokonca aj o tých dlhodobých. No prekvapivo, niektorí sú odolnejší a stretneme sa s nimi aj neskôr, keďže v tomto svete stále funguje winnetuovo pravidlo, ktoré si pamätám hlavne vďaka matematike (nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ).
Za mňa áno, idem aj na ďalšie časti.

31.12.2024 3 z 5


Revoluce Revoluce František Kotleta (p)

Zase čítam druhý diel pred prvým.
Ale to je tým, že som dohrala Cyberpunk a chýba mi to prostredie a táto kniha bola poruke. Idem dohnať a zháňam aj pvú časť.
Aj keď Kotletova Praha nie je Night City, má skvelý drive. Tie remixy piesní by mi nešli z hlavy, našťastie len čítam a nehmkám si ich ... :) Ale nutne potrebujem tie mikiny s Hello Kitty.
Niektoré pasáže mi prišli nelogické a nedotiahnuté (vyhrabávanie sa spomedzi masy ľudí, či prechod za hranice mesta tam a späť akoby nič), prípadne len nahrali postavám, aby sa ubrali presne tým smerom, ako to Digitálny Mesiáš, Boh autor chce. Ale základná premisa je mojou obšúbenou - tu sa zosadený policajt vracia do hry a vyšetrí brutálne vraždy a zabráni totálnemu chaosu - lebo je to jeho mesto.
Vílie excesy a zvodné digitálne čarodejky boli príjemným bonusom, no podzemie s kanálnikmi som si užívala asi najviac. A proklientsky orientované oznámenie o zatvorení miestnej krčmy by sa uživilo aj dnes, rovnako ako strašenie Boženou Němcovou. Miesto, kde tí najbiednejší živoria a tí hore majú všetko.

31.12.2024 4 z 5


Pomocníčka Pomocníčka Freida McFadden

Otáčala som strany jednu za druhou. Tak rýchlo prečítaný príbeh som dávno nemala! Vhodne mi sadol do čitateľskej nálady, miestami znepokojivý, ku koncu akčnejší a ja som sa ním nechala unášať. Psychotriler, kde sa zlo neodhalí hneď, (plus varovanie od záhradníka je také klišoidné), ale budete ho hľadať a rozmýšľať, kde je tá hranica, ktorú už človek nevydrží. Akurát si myslím, že hlavná hrdinka by vzhľadom na svoju minulosť akosi vybuchla, keď ju tak preháňali. Neodhadla som veru osobu pri pohrebe, no nakoniec to dávalo zmysel. A mala som presne ten pocit zadosťučinenia z konca, aký si prajem pri podobne ladených knihách. Odporúčam!

31.12.2024 5 z 5


Antibohyně Antibohyně Kendare Blake

Milujem knihy o mytológii a rôzne adaptácie mýtov. Kendare Blake ide ešte ďalej. Podobne ako Gaiman zasadila dej až do súčasnosti, kde bohovia už strácajú svoju silu a umierajú. Akurát že ona si vybrala antický panteón. Čitateľ je nútený zorientovať sa a putuje spolu s Aténou a Hermom v modernom prevedení. Zafarbené vlasy, tetovania, pírcingy. Jej vyrastá perie zvnútra, on zase hladuje a chudne. Aj takto môže vyzerať pomalá smrť bohov. Hľadajú svojich spojencov a popri tom na nich útočia iní. Vlastne ani sami nevedia, čo sa deje a prečo. Dej sa strieda s pohodovým životom tínedžerov, až kým sa ich dejové línie nespoja. Kassandrina partia bola takmer ako vata na vyplnenie, no v závere kniha dostala grády. Vážne mi je ľúto, že pokračovanie už nie je preložené...

31.12.2024 3 z 5


Anatómia: Príbeh lásky Anatómia: Príbeh lásky Dana Schwartz

Kniha bola nominovaná na YA fiction roku 2022, ale ku mne sa dostala až teraz. Prečítaná za pár hodín počas dovolenky, keďže dej odsýpal rýchlo a tuším v nej bol aj náznak humoru. Síce sme boli v Krakowe a nie v Edinburgu, v duchu som sa tam preniesla. Typické problémy 19. storočia (ako zabezpečiť dcére budúcnosť je vydať ju) narúša práve táto vzdelaniachtivá dcéra. Jej snom je stať sa chirurgičkou a zhodou náhod sa potrebuje zoznámiť s reálnym ľudským telom. V chlapčenskom prevleku navštevuje lekarsky kurz, ale po odhalení jej to zamedzia, no aspoň vyjedná možnosť zúčastniť sa skúšok. Jedinou možnosťou ako získať praktické znalosti a skúsenosti, je pitvať ukradnuté mŕtvoly. A ako s tým súvisí láska? Bozk v rozkopanom hrobe je dostatočne gotický? Veď ktoré dievča netúži po príjemnej atmosfére na cintoríne? Pre mňa toto nie je plnohodnotná romantika (zarazila ma neskoršia scéna, kde sa Jack oblieka v Hazelonej izbe… mám pocit, akoby tam autorka vystrihla akýsi erotikuš moment a hneď aj preskočila na praktický moment po akte). Nemám problém s množstvom krvi, hrabaním sa v zemi, šíriacou sa morovou epidémiiu, stratenými telami, zmrzačenými chudákmi, či opisom chirurgických zákrokov bez narkózy (sem zub, tam oko). Vadí mi nelogickosť prostredia; naozaj by šľachtickú dcérku nechala matka takto bez dozoru a ona by určite nemala sídlo sama pre seba na párty-párty hard v podobe nemocnice pre núdznych. Služobníctvo by tu držalo hubu a krok za poskytnutie priestorov pre ich vlastné romantické záujmy? Pritiahnuté za vlasy. Ale budiž. No a potom sa to zvrhne a frankensteinovský motív v úvode (žaba, blesk, pokus) sa istým spôsobom krásne zopakuje v závere (prsty, rukavica, elixír). Mystickosť ponecháva autorke možnosť nadviazať na dej pokračovaním, no trochu som sklamaná, že autorka nepokračovala v línii vyšetrovania vrážd reálnejším spôsobom. Hazel mohla mať brutálne myšlienkové pochybnosti a prežívať vnútorný konflikt v zmysle som lekárka a nikto sa mi nechce dať liečiť (čo ako vieme, nie je úplne pravda, lebo nakoniec nevyštudovala, učila sa len z kníh a reálne sa snažila štýlom pokus-omyl na zúfalcoch) obetovala som tomu všetko a nemám nič. Tak aspoň zachraňuje Jacka, ktorý by skvele pomohol vyšetrovať úmrtia ako samozvaný detektív. Ale nakoniec to ostalo v rovine zázraku spod šibenice a ja som mierne sklamaná, že podolstvo o emancipácii žien tak akosi vyšumelo do prázdna. Bude v pokračovaní Jack v podobnom postavení ako Addie LaRue? Nechám sa prekvapiť…

31.12.2024 3 z 5


Od elixírov po lieky Od elixírov po lieky Lívia Hlavačková

Praktická, zábavná aj poučná. Prekvapili ma niektoré informácie, hlavne oceňujem historické okienko, ako aj nahliadnutie do zákulisia súčasnej lekárskej vedy a farmakológie. Čo mali spoločné (a odlišné) antické liečiteľské školy, indická a čínska tradičná medicína, a ktoré herbáre boli v stredoveku top. Zavedenie diagnostiky a stanovenie liečebných postupov nebolo vždy pravidlom. Dozviete sa rozdiel medzi Hippokratovou prísahou a súčasným lekarskym sľubom (už len to spomínané rezanie do ľudí a celibát). A tiež, že liečivá nie sú všemocné, a že šarlatánske techniky sa nájdu v každej historickej epoche. Je to perfektná kniha pre širokú verejnosť a oceňujem, že autorka nepodsúva len jednostranný názor, ale odporúča rozmýšľať. Páči sa mi spôsob, akým zhrnula fakty a podáva ich veľmi prijateľným spôsobom. Určite stojí za prečítanie. Podobné populárno-náučné publikácie milujem a odporúčam. Zatiaľ som sa s podobnou tematikou (o lekárskych vedách v minulosti) stretla len s prekladovými titulmi a zahraničnými autormi, takže oceňujem, že vznikla táto kniha práve u nás (vyd. Artis Omnis), a že autorka je z fachu, takže jej knihu ocenia okrem laikov aj študenti a odborníci z farmácie a medicíny.

31.12.2024 5 z 5


Empúzion Empúzion Olga Tokarczuk

Tokarczuk píše knihy, pri ktorých mi zastanú hodinky a čas a vlastne aj svet naokolo. Ponorím sa jej slov bez jasného cieľa. Rýchle čítanie sa mení na pomalé a ospalé. Neviem prečo som na túto knihu dostala chuť neskoro na sklonku dňa, a keďže som si knihu otvorila večer a pomaly nad ňou driemala, jednotlivé časti som vnímala inak, pomaly. V pohode som ju v polke odstavca odložila zase na pár dní a neskôr sa k nej vrátila. Čítala som ju doslova týždne... a akoby v polosne som objavovala dávny neznámy svet, ktorý sa cestovateľovi (čitateľovi) postupne vynára z hmly. Na začiatku neviete nič. Len postupne si dotvárate obraz miesta, kam sa hlavná postava študenta Miecyzslava vydáva na liečenie tuberkulózy (Sokołowsko/Görbersdorf). Spôsob zoznámenia sa s miestom, jedlom a ostatnými pacientmi je pomerne podrobný a opisný. Svojim spôsobom by mohol byť aj zavádzajúci (keby som vedela, čo viem teraz, po dočítaní). Na liečení sa ľudia zvyčajne stretávajú pri rôznych príležitostiach; pri jedle, liečebných prechádzkach, na vyšetreniach a podobne.
V tomto konkrétnom penzióne stretávame skupinku filozofujúcich pánov pri zvláštnom (mierne halucinogénnom) drinku, kde hovoria viac či menej zanietene o spoločnosti, ženách (viac mizogýnsky ako obdivne), o náboženstve, vede a kultúre, o národnostiach a vlastne o všetkom a ničom. Len nie o tajomných úmrtiach mladíkov, ktoré sa v pravidelnom období v tejto oblasti opakujú. Áno, všetci sú na mieste, kde sa so smrťou ráta, ale tak nejako dúfajú vo vyliečenie. Keď zomrie zomierajúci, môže to byť vôbec vražda, či skôr obeta? Pozorujeme ich v štylizovanom postoji, pretože takto presne chcú pôsobiť navonok, pozorujeme ich, aj keď sa opustia v súkromí a stratia glanc a zábrany, ostane len strach, smútok, túžba či hanba. Pozorujeme aj pozorovateľa. Jeho snahu zapadnúť a zároveň spôsob, akým sa neustále odlišuje.
A áno, okrem nás, aj pozorovateľa niekto pozoruje. Jeho inakosť je záhadou až do posledných chvíľ. Toto bola kniha, kde neodporúčam nakúkať na koniec, lebo vám unikne zmysel.
Empúzy (modlivky, žaby, ženy-čarodejnice) dokážu meniť podobu, byť príťažlivo krásne, zároveň aj odpudivé a dravé, ale nakoľko je táto entita prítomná v liečebnom horskom prostredí, autorka nás necháva postupne pátrať v náznakoch.
Za mňa kniha stojí za prečítanie, ale treba sa na ňu naladiť.

31.12.2024 4 z 5


Vražda ako spoločenská udalosť Vražda ako spoločenská udalosť Dušan Taragel

Etiketa nikdy neumrie. Ak sa chcete pobaviť, ale aj zbaviť mŕtvoly v reštaurácii, či v divadle, je to dobrá recesia, poňať vraždu ako udalosť, kde treba dodržiať isté spoločenské pravidlá. Kto má umrieť skôr? A je to teraz vhodné? Neurazíte tým hostiteľa? Hlavne sa na to treba vhodne obliecť.
Prečítajte a dozviete sa. Síce sa tam veľa vecí opakuje, ale nie je to na škodu.

A pre tých, ktorí majú audioverziu tejto knihy nahovorenú Ladislavom Špačekom, tak si ju určite vychutnáte. Pre neznalých veci, je to autor asi 40 kníh o etikete, mal tv seriál a mne sa jeho distingvované vystupovanie zdá úplne dokonalé.

31.12.2024 4 z 5


Na Zemi sme na chvíľku nádherní Na Zemi sme na chvíľku nádherní Ocean Vuong (p)

Veľmi intímna a poetická spoveď 30-ročného mladého muža. Autor je básnik a presne vie, aké slová použiť. Na jeden výdych vypovie o trestoch a láske, etnicite aj drogách, o vine a túžbe. Maľuje nimi komplikované generačné dedičstvo, históriu svojej vietnamskej rodiny, emigráciu, chudobu, násilie, týranie, kriminalitu, ale aj (pomerne podrobne) svoju sexualitu. Román pôsobí autobiograficky, ale mám pocit, že adresovať epištolárny román matke a navyše v jazyku, ktorým ona nehovorí, je tak trochu alibistické a už od prvého momentu nastoľuje nerovnováhu. Zároveň posúva hranice k maximálnej otvorenosti, ku ktorej by nedošiel, ak by mu matka mohla odpovedať. Je v tom opísaná pravda z jediného uhla pohľadu a nijako inak.
Do knihy som sa začítavala na dvakrát (lebo na prázdniny som si ju nebrala), ale potom som mala pocit, že objavujem nové metafory a obrazy. Je to naozaj krásne napísané. Aj keď o škaredých a bolestivých veciach.

31.12.2024 3 z 5


Vaky Vaky Zdenka Kollárová

Som si neuložila, tak môžem písať odznovu. ;)
Vaky sú antiutopistickým románom, ktorý pracuje so skutočnosťou, ktorú autorka absolútne otočila a pre niekoho to môže pôsobiť až na hrane. No kde je hranica, pri ktorej sa niečo zmení? Nie je práve takáto hra so slovami niečo, čo vás prinúti premýšľať nad alternatívami? Keď sa vychováva nová generácia, spomenie si niekto, ako to bolo reálne pred 30., čo 50. rokmi? Alebo na zmenu v spoločnosti treba dlhší čas? V tomto som si nie istá. Každopádne, baví ma rozmýšľať nad tým, čo by bolo, keby…
Keby muži rodili, zmenila by sa doterajšia ekonomická závislosť žien a zlepšilo by sa ich spoločenské či pracovné postavenie? Obrátila by sa karta a mužskou úlohou by bolo odteraz vychovávanie detí a starostlivosť o domácnosť? Tradičné role by boli úplne otočené a z toho vyplýva aj príbeh. Nadsázka, miestami dotiahnutá až do totalitných rozmerov, má však v niektorých bodoch až ironicky reálne základy. (Odraz pani Z. a jej interupčných návrhov zákonov by sme vedeli nájsť aj v dnešnej dobe, tu je dotiahnutá do absurdného podpichnutia, kam by to až mohlo zájsť.)
Vynález rodiacich vakov (pôvodne určený ženám, ktoré dôsledku choroby, či genetiky nemohli vynosiť dieťa) spôsobil revolúciu. No ako to pri dobrých nápadoch býva, všetko sa dá zneužiť a ani rodiace vaky neboli výnimkou. Prečo nechať starostlivosť o tehotenstvo, či pôrod len na žene, keď sa aj otecko môže na tom prakticky podieľať? A to doslova!
Zaujímavosťou sú práve tie kontroverznosti, ktoré robia dystópiu dystópiou a nie každý sa s nimi stotožní (aj keď potláčanie ľudských práv je práve typickým znakom tohto druhu literatúry), v tejto knihe už malé deti podstupujú automatickú operáciu bez možnosti sa rozhodnúť - a nie je to až vo vyššom veku. Aj na tom je postavená premisa, ktorá postupne graduje…
Hlavná hrdinka sa spolieha, že po počiatočných týždňoch jej tehotenstva, sa plod prenesie do vaku k manželovi, ktorý bábo vynosí a ona môže pokračovať v kariére. Drahý ostane v domácnosti, plus preberie tradičné úlohy otca - starostlivosť o deti. Ale istou zhodou náhod sa to nepodarí a jej ostáva bábätko v brušku… ako sa s tým vysporiada, keďže je to v jej prostredí nenormálne? Sleduje ju tajná polícia, ktorá s postupujúcim tehotenstvom zdrsňuje svoje metódy, až kým ju neodvedú na utajené miesto. Ako to celé skončí, sa dá odhadnúť, no samozrejme, diskutovať o prečítanom by som ozaj rada, tak sa mi ozvite, kto chce, hodíme reč. Možno niekedy v budúcom roku aj priamo s autorkou… ;)
Knižku, ktorú mi venovala, ešte posúvam ako knižnú štafetu a po návrate ju zase ja darujem našej knižnici. Ďakujem za možnosť prečítania.

31.12.2024


Dívka v přestrojení Dívka v přestrojení Greer Macallister

Úprimne? Trochu som sa ku koncu nudila. Nechcela som, ale pristihla som sa pri tom, ako odhadujem vývoj deja a rozmýšľam nad tým, čo budem čítať ďalej. Prekvapivo som to neodložila úplne, takže teraz, po dočítaní, som rada, že som sa ku knihe dostala. Prvá žena v detektívnej kancelárii Pinkertona bola nielen agentkou, vyšetrovateľkou, ale aj súkromnou ochrankou. Pinkertonova detektívna kancelária je známa tým, že zabránila atentátu na Abrahama Lincolna pri jeho ceste na inauguráciu a neskôr si ich najal aj ako ochranku počas občianskej vojny.
Hlavná hrdinka musela presvedčiť majiteľa firmy, aby ju zamestnal a vlastne prvá časť bola len o jej úlohách a príprave na ne. Neskôr, keď viedla svoje vlastné agentky, už mala aj skúsenosti a zodpovednosť, ale namiesto napínavých zvratov, to bolo len také laxné vypočítanie, čo a ako sa jej podarilo. Dokonca som pri čítaní v opisovanom období počas občianskej vojny, nepociťovala až taký akútny pocit nebezpečenstva, ako by som mala. Romantická línia nebola nutná, kľudne by som ju aj oželela.
Ale ak to mám zhrnúť, stačí raz prečítať.

31.12.2024 3 z 5


Prokletý polibek Prokletý polibek Erin Sterling (p)

Pokračovanie romantickej oddychovky. Čarodejnícky rod sa znovu snaží prevziať kontrolu nad mestečkom, ale prepadne láske… No, a áno, aj mágia v bozku v tom má svoje zastúpenie.
Nepamätám si mená a ani väčšinu deja, ale len pocit, ze to bolo príjemné čítanie. ;)

31.12.2024 3 z 5