parvitas komentáře u knih

Neviem, či to cítite aj vy, ale ja mám vždy pri čítaní kníh z takéhoto prostredia pocit, že cítim vône ich kuchyne, vnímam počasie, teplé slnko a ťažký dym. Je to úplne iný svet, založený na tradíciách, kde novinky prenikajú len veľmi ťažko a potajomky...
Dom pri mešite je príbehom domu a rodiny, ktorá v ňom žije. Zároveň je to aj obydlie pre imáma, no keď ten zomrie, na jeho miesto nastúpi mladý zať s radikálnymi názormi. Práve pre ne musí neskôr utiecť. Je zaujímavé vidieť vývoj rozbrojov medzi islamskými tradicionalistami a umiernenými. Na tomto malom mieste, v jednom dome, sa udejú veci, ktoré nie sú zvyčajné (erotická báseň od poetky, či tajný sex, alebo schované rádio a televízor). Spočiatku som mala zmiešané pocity. Vcelku poetické začiatky opisu domu pri mešite a jeho obyvateľov sa striedajú s vecnými popismi politickej situácie. No keďže všetko sa týka aj postáv v knihe, takže to s nimi totálne prežívam... Páčia sa mi vône a opisy tradícií, ale najmä stručne ale výstižne vyjadrené postavy, kde ich najlepšie spoznávam cez ich konanie. Mám však zimomriavky pri opise zmeny v spoločensko-politickom systéme a keď prevzal vládu Chomejní... :(. Celkovo z knihy výborne vidieť postavenie žien a mužov, vplyv náboženstva a to, čo znamená pre nich náboženstvo a bazár. Úplne som si zamilovala tú časť, kde sa opisovalo, ako pán domu získaval vzory na tkanie kobercov. Takisto aj príbeh o dvoch starých matkách. Na prvý pohľad sa zdá, že v hlavnej úlohe sú muži, ale ženy podľa mňa majú rovnako silnú úlohu. Aj keď mi chýbalo, že nedozviem viac o ich citovom živote dopodrobna, o vnútornom prežívaní, ale dá sa to domyslieť cez ich správanie...
Jedna veľmi zaujímavá a silná kniha. Odporúčam všetkým, kto sa rád dozvedá o tradíciách, o imánoch, o mešite, o bazári a o situácii v Iráne od 60-tych rokov 20. storočia.

4 26.01.2016

Pripomínala mi matkinovky. Veľa pitia, trochu sexu, veľa rozhovorov, rodičia, deti, práca, priatelia a komplikované vzťahy.

20.01.2016

Nesmiala som sa nahlas, ale niektoré pasáže boli celkom zábavné. Vzťah Alice a Fritza bol komplikovaný, neustále sa schádzali a rozchádzali... Obálka ma zblízka nenadchla, ale zdiaľky je úžasne romantická.
Ako opisuje autor vzťah rodičov svojej priateľky? Doteraz, kým nemal prácu, sa s nimi nestretol, Alice odmietala zoznámenie...
„V rodine s dvoma deťmi sa nezriedka stáva, že to, čo sa toleruje jednému, druhému neprepáčia. Alice na rozdiel od Lise (btw, to je jej staršia sestra, ktorá píše prácu o nacistických utečencoch a vrátla sa z Južnej Ameriky) musela za každú cenu spĺňať predstavy svojich rodičov. Narodila sa ako druhá a očakávalo sa od nej, že povedie usporiadaný život, dobre sa vydá a bude mať biele deti.Ak by to neurobila, už nikto nepreberie pochodeň francúzskeho bezútešného života.”
A ak to mám zhrnúť, neviem, kto mi liezol viac na nervy, či Fritz, či Alice....

20.01.2016

Tento typ humoru môžem a navyše urban fantasy - to je paráda. Oddychovka o policajtovi a zároveň učňovi mágie v Londýne, kde sa to len tak hemží duchmi, stelesnenými vodami a riekami a inými netypickými bytosťami. Páčilo sa mi to a určite si prečítam aj pokračovanie.

1 01.01.2016

Zase som nadšená.... teda, aj patrične zdesená príbehom, ale nadšená tým, ako je napísaný! A príšerne sa ma dotklo to, čo sa stalo dvojičkám... Stačí minúta nepozornosti,... uf... hrozné niečo...
a mám otázku pre tých, čo knihu čítali:
To si ona fakt nevšimla, že ju v džungli oplodnili? ČI si len domýšľam kraviny, keď jej ten švhnutý lekár povedal, že ju naplní dychom, či duchom? Krnihu som už vrátila do knižnice, tak neviem presne citovať.

2 24.11.2015