parvitas komentáře u knih
Tak za prvé, nie je to príbeh zo Zeměplochy. Za druhé, JE to historický príbeh z viktoriánskeho Londýna so všetkým, čo k tomu patrí. Hmla, smrad, klobúky, stoky, gentlemani, jazyk rôznych vrstiev a záchrana jedného života.
(Nemyslím, že by som si to vedela vychutnať v origináli, lebo moje jazykové znalosti nie sú dokonalé, ale prekladateľ si dal záležať a čeština má kopu slangu a nárečia, kde sa hodilo, viď poznámku v závere.)
Zhodou okolností som sa neskôr začítala do knihy iného autora z podobného obdobia (Podivná záležitost se Skákajícím Jackem), kde bola podobne rozpísaná bieda a politické intrigy, ale tá bola šmrncnutá steampunkom, zato Filuta (v origináli Dodger) je šibal a chytrák a nepotrebuje barličky v podobe technologického pokroku. Vystačí si so svojím šarmom a neomylným citom, kde v stokách môže nájsť zapadnutú mincu, alebo hocičo, čo sa stratilo a spláchlo - jednoducho, v podzemí sa vyzná. Bonusom sú známe aj menej známe historické osobnosti (Peel, Dickens a i.), bieda a osobitný zápach však hrajú dosť podstatnú úlohu.
Nemá to ten švih a humor, ako som spočiatku čakala, miestami sa vtípky opakujú (zdôrazňovanie osobného vlastníctva, či pachov psa a hygieny všeobecne). Ale je to o dáme, ktorej treba pomôcť, o politických intrigách a o agentoch. Resp. najmä o jednom, ktorý je pra-pra-pra-pra--- no niečo ako praBond, keď bol odkázaný len sám na seba a svoj šarm a päste. :)
Jasné, že to pripomína Ankh-Morkpork, ale veď Londýn bol jeho predobrazom a tak si užívam niečo, čo mi je dôverne známe a zároveň iné. Je to nostalgia, čo cítim pri čítaní a smútok, že viac od Sira Pratchetta už nebude...
Kedy Západ uvidí Čečencov nie iba ako teroristov, ale aj ako obete? Kedy sa Rusko za to všetko zodpovie ako agresor? Zápisky, reportáže a eseje o ženách a mužoch, na ktorých bola spáchaná genocída, násilie, ale nehovorí sa o tom. Ako sa stať hlasom pre tých, ktorí nehovoria a už ani nebudú? Ako vtesnať všetko, tú neprávosť, tú bolesť a pravdu len do troch minút prejavu pred národmi? Ako opísať tú strašnú devastáciu a hanobenie len slovami, keď lekárov za hranice nepustili, o reportéroch ani nevraviac, až kým sa Irena Brežná neprezliekla za jednu z domácich? Ako vnímať pomoc od obuvnej firmy, ktorá pošle deťom len po jednej z páru topánok, lebo podľa nich druhú topánku z páru deťom bez nôh, čo im odtrhli míny, už netreba... a mohla by som pokračovať, ale nevládzem. Nedá sa to čítať ako román, texty vznikali v rôznych obdobiach a pre rôzne periodiká, miestami poetický jazyk zjemnil hrany, ale zároveň zvýraznil skutočnosť, ktorá je všetko iné, ale nie krásna a príjemná.
P.S.
Zobrala som si to ako čítanie na dni voľna, ale nie je to dovolenková literatúra.
Záver sa dal predpokladať, bolo to také jednoduché... znovu a znovu tesne unikali miliónom tvorov, ktorí bažili po ich krvi a mäse!? Pár logických nezrovnalostí, neuveriteľných únikov a bombastický záver, ktorý sa v podstate naznačil už v prvých dieloch, takže prekvapenie sa nekonalo... Zamyslite sa, či keď ľudia dokážu ostať v noci hore, nedokážu ostať cez deň bdelí aj upíri? A takto by sa dalo pokračovať...
Ale keď nad tým spätne rozmýšľam, JE to ideálne dovolenkové čítanie, takže som spokojná. Bolo to OK.
Iný pohľad na upírov. A to môžem.
Tak napínavé pomerne dosť, ale také predvídateľné až strach. Neuveriteľné prežitie, nechápem, že to tak autor naťahuje...
Nápad dobrý, ale veľmi som hlavnému hrdinovi nefandila... neverím, že by to všetko prežil... chyby by spravil už oveeeeľa skôr.
Toto bola skvelá jazda viktoránskym Londýnom plnom pary, časových paradoxov a technologických vymožeností, podivnej evolúcie a miestnych postáv a postavičiek (Darwin, Burton, Speke, Swinburne a iní), smradu a dymu, biedy a lesku, agentov a aristokratov, zhýralcov a malých kominárov, či dievčat v ohrození. Nech žije steampunk. :) Škoda, že Pratchettova kniha Dodger nemala tento spád. A škoda, že Burton nemal ten šarm a vtip Filuty.
Ak to však môžem stručne zhrnúť, plnou parou do čítania! Užívala som si čítanie a teším sa na pokračovania. :)
Chápem, prečo to bol bestseller. A som rada, že som si nečítala anotácie ani recenzie, takto som mohla byť aspoň trošku prekvapená. Pikošky o slonoch ma bavili asi viac ako samotný príbeh. Ten záver je podobný ako pri filmoch, no, radšej ich nejdem menovať, nech neprezradím, ale hodilo sa to tam. :)
Dávam 3,5 hviedičky. Tiež som to prečítala na dovolenke, tak sa mi to tam celkom hodilo ako oddychovka.
Prvá polovica bola o ničom a druhá to nič vysvetľovala. „Nič” je v tomto prípade synonymom zničeného sveta, so Slnkom ako zadok (na dve polky), s trhlinou v zemi, skadiaľ vychádzajú démoni a osem rokov terorizujú Zem a ľudí...
Temný príbeh. Neviem ho inak opísať, všetko sa už povedalo. Rodina, ktorá postupne upadá do stále väčšej izolácie a zároveň s hromadením vecí a tvorbe neporiadku v okolí aj v dušiach spôsobí tragédiu.
Bolo to veľmi zaujímavé a aj trochu smutné čítanie. Ako vníma svet mladá adoptovaná autistka, ako sa vyrovnáva s tým, že sa už nemôže starať o svoju Bábiku (až neskôr sa zistí, že ide o skutočné bábätko, jej malú sestričku), ako ju kŕmila a chránila pred týraním, ale seba nie, z toho ma bolelo srdce... Ako ju jej noví rodičia Navždymama a Navždyotec ľúbia, aj keď je to ťažké, ako sa učí vyjadrovať svoje pocity. Dobrý príbeh, stojí za prečítanie. Verím mu, lebo autor má sám adoptované dieťa so špeciálnymi potrebami. A myslím, že vychádzal aj z vlastných skúseností (odpovede na otázky, presný rozvrh, "návody" a pod.).
Kniha o čarodejnici, čo hľadá svoje deti? O prízraku umučenej a mŕtvej ženy zo stredoveku, ktorá so zašitými očami a ústami, v reťaziach chodí a mizne, či objavuje sa kde-tade; v kúpeľni, v spálni, v lese, na námestí, na balkóne, vo výklade, na parkovisku... Znelo to fajn. Ale mala som chvíľu čas pre seba len v noci, tak reku si ju prečítam vtedy, keď už všetci spia (bolo asi jedna, či dve hodiny v noci) a bolo mi to nepríjemné, lebo som sa do deja celkom vžila. Na druhý deň to už bolo lepšie a celkom som sa divila, že čo dokáže so mnou psychika.
No, k veci. Miestni ju volajú familiárne Bábinka. A keď sa u nich objaví počas rodinnej večeri, tak ju len zakryjú utierkou. Ona im nič neurobí. Ale aj tak si držia odstup, nedotýkajú sa jej, nesnažia sa jej prestrihnúť zašité ústa a oči. Lebo keď sa o to kedysi pokúšali vojaci, zle to dopadlo pre mnoho ľudí. Proste existuje manuál, ako s ňou žiť. Ako ju skrývať pred cudzími. Ako ju sledujú kamerami a hlásia každý jej pohyb centrále HEX-u. Lebo jednoducho musia... všetci v mestečku, čo sa sem prisťahovali, či narodili a žijú tu, sú totiž prekliati. Jej kliatba je aj po vyše 300 rokoch neprekonateľná, kto z obyvateľov ostane viac dní a nocí mimo mestečka, chce sa zabiť. Strach a povery, zlé znamenia a úmrtia sa stupňujú... Ideálne na temný, daždivý deň.
Ako kamoška poznamenala, má to aj tú kingovskú stupňujúcu sa tendenciu, takže mne sa to páčilo. Dávno som nečítala horor a tento bol super.
Za takouto jednoduchou obálkou sa skrýva veľa. Je to román, o ktorom som nevedela okrem anotácie nič...
Za prvé, je tam veľa vášne, hlavne tej potláčanej. A je tam aj kus mystiky a magického realizmu vtesnaného do príbehu štyroch generácií. Je to rozprávanie o Ave, dievčati s krídlami, o jej babičke a mame, o súrodencoch a všetkých ľuďoch okolo, o všetkých tých prízrakoch a o láske, ktorá bola a nie je, ale možno bude...
Užívala som si čítanie, vážne som si knihu zamilovala. Tá krutá, príšerná časť príbehu nakoniec prišla, aj keď som sa ju snažila nevnímať, že k nej dôjde, aj keď ju naznačovali, snažila som sa nevnímať ten nárast paniky, keď k tomu skutočne došlo. Po dočítaní si však pamätám viac to krásne, ako to bolestivé. Je to smutnokrásny príbeh.
Pocity? Nie som už nadšená, ako som bola pri prvej sérii. Bolo to ako vkĺznuť do starých známych papúč, objavili sa známe charaktery, aj štýl rozprávania (dobre, nebol tam Jaceov humor, ale vtipné boli aj iné postavy), ale vlastne celkovo to prostredie mi bolo dobre známe. V tomto sa nehádam, fanúšikovia ozaj slintajú blahom, ja som tá, čo im podáva servítky a mierne krúti hlavou, že deti....
Ale.
Čo bolo ozaj super, boli elfovia, či faerovia, či ako ich nazvať. Celá tá mytológia, tie historky a útržky o Divokom hone boli COOL! To ma bavilo asi najviac, a iba preto som knihu aj dočítala. :)
Takže chúďa hlavná postava, sirôtka bojovná, úplne som ju odignorovala, aj jej city k jej drahému, dokonca aj celé to vyšetrovanie, vzťahy naokolo - proste mi boli šumafuk. Zlosyna však beriem, nerátala som s ním, tak celkovo tomu dávam 3,4 hviezd.
Pokračovaniu sa brániť nebudem, ale aby som nadšene ospevovala niečo, čo mi prišlo ako 10-ty krát presypaný piesok... Ale tak fanúšikovia si prídu na svoje. :)
Táto kniha sa čítala sama. Ani spať som nepotrebovala (no, dobre, trochu). :) Tak ako bol v jednotke dokonale vystihnutý prírodný svet aetlingov, tak v dvojke moderný svet ľudí.
Som trochu sklamaná zo vzťahu Rimiho a Hirky, ale verím, že si to vysvetlia v poslednej časti (fakt im fandím). Veď to, čo obaja obetovali, sa nedá len tak prekonať. Bude to ešte zaujímavé...
Parádny príbeh, skvele vyrozprávaný, normálne mi je ľúto, že to nebolo dlhšie. Viem, čaká ma ešte druhý diel a možno aj ten posledný v češtine vyjde čoskoro. Hirku, Rimiho, dokonca aj toho havrana som si obľúbila. Je to taká zmes dobrodružstva a mýtov, točiacich sa okolo dospievajúcej dievčiny, ktorá sa odličuje od ostatných. Nie je to Avatar, nie je to Minehava, nie je to Cudzinka, nie je to Slávičia dlážka... neviem, pripomína mi to kopu príbehov z rôznych kníh a filmov, ale ani jeden nie je taký istý ako Odinovo dieťa.
Dávno som sa s chuťou nezačítala do fantasy, vďaka ktorej by som ponocovala.
Príbeh mi pripomínal severské mýty, ale nie je celkom z nášho sveta, lebo tamojší ľudia, teda, aetlingovia majú chvosty, vedia sa spojiť so Silou a celé je to tak trochu prírodné, šmrncnuté stredovekom, liečiteľstvom, obradmi, legendami, uctievaním havranov ako poslov a božstvá (áno, pripomínalo mi to aj Hry o tróny, ale aj iné... ale je to tak vynikajúco vykreslené!!!) Ja som si zamilovala celý príbeh, je to bez veľkého vysvetľovania, ste vrhnutí priamo do akcie, kde vidíte ako sa Hirka odlišuje od ostatných detí. A keď sa objaví Rime (ach, aj Zaklínača mi pripomínal - bielovlasý, vlčie oči, dva meče ), ktorý odmietne pokračovať ako vládnuci člen rodu a stal sa bojovníkom. Je to Hirkin kamarát z detstva, s ktorým súperila, ale postupne k sebe začínajú cítiť niečo viac. No nebojte, nie je to romantika. Nie je na to čas, ani priestor. Hirka musí absolvovať niečo ako obrad dospelosti, ale nevie sa "primknúť", necíti Silu... a keď jej jej otec prezradí, že nie je jeho vlastné dieťa, že ju len našiel, že je ako príšera z piesní... no nezrútili by ste sa? je to veľmi dobre napísané, musela som si urýchlene požičať z knižnice aj dvojku, ale je to kniha, ktorú chcem aj vlastniť!
Páčilo sa mi to (a hodnotím to tak na 3,5 hviezdy).
Je tam cítiť inšpirácie z viacerých kníh, či filmov, ale nie je to na škodu. Zaujala ma myšlienka prepojených planét, rôzne dary, rozdiely a zameranie ako jednotlivcov, tak aj spoločenstiev. Niekedy sú trošičku schematické a zjednodušené, ale tak je to kniha pre mládež, tak čo, nebudem sa v tom zbytočne rýpať. :) Približne od polovičky som sa do deja zažrala a bavilo ma to. Príbehu výrazne pomohlo, keď sa objavili aj ďalšie osoby, trošku inak sa premiešali osudy, ako som myslela na začiatku. Cyru som si obľúbila, v podstate aj Akosa. Fajn je, že sa striedajú ich pohľady. Ako sa píše na obale, ide o dilógiu, takže sa na pokračovanie celkom teším. Nechcem porovnávať so sériou Divergencia, ale kvitujem, že namiesto troch dielov, kde dvojka tvorí len vatu, sa tu plánuje len dvojdielna séria. Snáď to tak aj bude aj v slovenskom vydaní.
Ako by vyzeral svet o 300 rokov neskôr? Detailne a pomerne desivo vykreslená budúcnosť v Európe, kde sa kvôli preľudneniu reguluje pôrodnosť - a rodičia, čo si vyberú možnosť mať dieťa, sa musia rozhodnúť - jeden z nich musí podstúpiť akceleračnú liečbu (injekciu), vďaka ktorej prudko zostarne a príde o svoju nesmrteľnosť a do desiatich rokov zomrie. Niektorí tehotenstvo a deti taja, a práve po nich pátrajú jednotky maskovaných, deti im odoberajú do sirotincov a rodičia, samozrejme, prichádzajú o nesmrteľnosť.
Hlavný hrdina spomína aj na svoje drsné detstvo v sirotinci, kde musel zabudnúť na rodinu, aby prežil.
Autor sa nevyhol svojmu typickému premýšľaniu: nad starobou a mladosťou, nad kultom tela, nad rozdielmi v kultúrach, nad narodením a smrťou, a ako inak, nad Bohom a vierou. Perfektne však vystihol, akým smerom by sa mohol uberať vývoj a ako by na vynález nesmrteľnosti reagovali jednotlivé časti sveta (Európa, Rusko, Ázia, Amerika), kde by bola nárazníková zóna pre prisťahovalcov a pod.
Zaujímavý námet. O čom to je? Jednou vetou - o inkubusovi, slovenčinárovi, čo sa zamiluje do študentky, resp. ona do neho a ako to ďalej pokračuje... Do polovice je to podobné ako Mirkine staršie knihy - plno roztrasných rúk a pocitov a nádychov a podobne. Slovo ,,špatne" som našla len dvakrát, tak asi mala dobrú korektorku, alebo to písala na etapy. Nadávky žiadne, dokonca je tam aj výchovná (proti cigaretám a alkoholu). :) Druhá polovica je lepšia, akčnejšia. Zaujímavé ani nie je, ako sa Ema vyrovnávala s tým, čo zač vlastne Adam je a ako sa živí on a jeho príbuzní. (Podobnosť s Twilight možno len v hlavných postavách.) Zaujímavé je, že hoci sa ide zblázniť od strachu, keď sa jej niekto vyhráža, no po istej udalosti v Prahe, nemá ani len nočné mory?! Trochu lepšie, ale ešte stále sú tu rezervy.
O smrti a umieraní a o vyrovaní sa s tým - je to pomerne sympaticky napísané. A aj keď obálka vyzerá, že je to pre mladšie ročníky, niektoré sexuálne scénky by som asi dieťaťu pod 12 nedala čítať... takže odporúčam dospelému čitateľovi.
A čo dodať?
Smrť nie je ľahká, ale to nie je ani láska, priateľstvo, rodina.... Smrť je naozaj zaujímavá postava, asi fascinuje viacerých spisovateľov a zaujímalo by ma, aké iné knihy o personifikácii smrti ešte existujú, lebo môj zoznam je veľmi krátky... :)
Terry Pratchett, Anthony Piers, a teraz aj Sebastian Niedlich
Koho ešte pridám?
Dokelu, to zase skončilo ako?! Keď už všetko vyzeralo ideálne, alebo aspoň ako-tak v norme, tak sa to takto pošahá?!
Vážení z Inaque.sk, urgentne potrebujem 3. a 4. diel. Prosím, preložte to čo najskôr. Je málo sérií, ktoré majú dobrý, prípadne lepší, druhý diel.
V dobrom slova zmysle ma prekvapila Lena a oproti prvému dielu som zmenila sympatie a obľúbila som si ju viac. Som zvedavá, ako sa to celé domotá ďalej... :)