parvitas komentáře u knih

To bola taká romantická kravina... škoda aj čítať. Uhádnete, kto s kým zostane už pri čítaní anotácie, to len kým sa vykecajú zo svojich citov... no proste strata času. Hlavná hrdinka mi je stále nesympatická, s tým jej zlozvykom (fajčením), vtip to nemá žiaden, len sentiment. S tým, že jej umrel manžel a dcérka sa vyrovnáva po svojom... v prvej časti opustila kaviareň s názvom Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu a snaží sa zabudnúť. Keď si už konečne niekoho našla a opustila ho, mala som chuť ju niekam kopnúť. Aj v tejto časti mi vadí ako osobnosť. Už na prvých dvoch stranách ma mali varovať jej opisy nevydarených stretnutí s mužmi (chlapov opisuje ako imbecil/magor/cudak/kreten)... proste mi fest nesedí, a prajem jej z tých cíg už aj rakovinu... ale podľa mňa len ostane tehotná... ale nebavilo ma to, čítať o jej nutkaní si ísť zapáliť...
Zhrnutie: Som fakt rada, že kniha je len z knižnice. :)

3 17.10.2017

Toto bola jednoducho smutná, smutná kniha. Sčasti vychádza z vlastnej skúsenosti, ako píše autorka v závere, takže jej to o to viac verím. Veď keď si však predstavím, že mne by takto zomrel mladší brat, tak by som sa zbláznila... :(
Hlavná hrdinka si z donútenia terapeuta začne písať denník, ale zároveň sledujeme aj jej život (to, čo prežíva teraz, i to, čo sa dialo predtým). Dokonca aj duchárska línia sem zapadla (cíti voňavku svojho mŕtveho brata, vidí ho v zrkadle, alebo izbe, v aute...).
Odporúčam, ak máte radi YA, je to jedna z tých lepších.

1 17.10.2017

Knihu sme mali z mojej knižnice, lebo, priznám sa, zaujala ma už na prvý pohľad.. Prečítala si ju aj dcérka (7r.), ktorej sa veľmi páčila.
Každopádne, Lišiak Pax je aj o vojne, divočine, o pochopení seba samého. Tento paradox je v knihe spomenutý niekoľkokrát (vojna&mier) aj naturálnejšie (míny), aby to deti pochopili. Príbeh o kamarátstve, ba nie, doslova o prepojení chlapca, ktorý vychoval malého lišiaka, verného kamaráta a spoločníka. Je to také srdcervúce, keď ho musí zanechať v lese... Striedanie pohľadov (zdomácnený lišiak v lese a chlapec, ktorý si svoj omyl uvedomí a ide si poňho) dcérku bavilo, hovorila, že bolo skvelé vidieť, čo obaja v tom istom čase prežívali. Ako ich všetky prekážky zocelili, ako nakoniec zosilneli, dospeli a našli si svoje miesto na svete, v živote... Je to príbeh o dôvere, zodpovednosti, ale aj o vernosti, odhodlaní a o nájdení mieru v duši. Asi by sa to dalo viac rozoberať (invalidná bábkarka, fénix, chlapcov otec), ale už je neskoro a nechce sa mi. Pekné to bolo. Prečítajte si. A dajte to čítať aj deťom, bude sa to páčiť, aj keď pre citlivé deti varujem vopred - je tam jedno úmrtie a nejaké to zmrzačenie. Ale v podstate to má šťastný koniec, aj keď vojna stále trvá. Nie je to totálny happyend, ale je to uspokojivé. Plus dávam za ilustrácie.

2 17.10.2017

Je to snový, až cinematický zážitok. Naschvál nepíšem knižný, aj keď sa v knihe hovorí o knihách (a o filmoch), lebo je to mix magického, snového a reálneho. Je tam všetko tak zvláštne premiešané, že asi sa mi to viac páči, ako nepáči. Ohodnotila by som to na 3,5-4 hviezdy. Dvojitý záver je výborný (v knižnici máme ten temnejší). Som však rada, že sa objavili aj stratené dáždniky. :)
Ak sa vám bude prvá časť zdať, že má pomalší rozbeh, tak sa vám to nezdá. :) Ono to má svoj zmysel, lebo keby sme nepoznali pozadie a minulosť, stratilo by to ten prekvapujúci náboj. Postupne sa objaví aj dráma a vášeň. Z normálneho, možno nie úplne banálneho príbehu nevery dokázal autor spraviť až filmový zážitok, ale to len takto spätne má moje sympatie. Pri čítaní som jednoducho Olliho (hlavnú postavu) nevedela mať rada, neskôr mi ho bolo permanentne ľúto. Nechápem takisto ani posadnutie Facebookom a detailné popisy statusov (prišli mi, akoby ich písala jedna a tá istá knižná osoba), ale budiž. Ak to mám zhrnúť, tak som veľmi rada, že som objavila tohto autora, magický realizmus má svoju novú hviezdu! :)

2 17.10.2017

Už dávnejšie dočítané, ale váhala som nad hodnotením... Na jednej strane sa mi páčila košatosť príbehu aj so všetkými jeho odbočkami a poznámkami pod čiarou, štýl rozprávania tak dokonale podrobný, že som nemala problém si všetko do detailov predstaviť. A tu bol ten problém. Nie s knihou, so mnou... Aj tie myši v pohode, aj tie červy (červy fakt nemusím, to radšej budem čítať o črevách, ale v pohode, nebolo to nič hrozné), dokonca aj rituál... ale stále som čakala, čo ma tak posadí na zadok. A teda záver bol krutý a vlastne sa tým veľa vecí objasnilo. Ale aj tak som bola akosi sklamaná... a smutná. Nečítala som si anotácie vopred, ale vedieť , že sa tam bude vyskytovať násilie na deťoch, tak by som po nej pravdepodobne nesiahla.
Vracala som sa ku knihe viac dní, lebo som popri nej čítala aj iné, vadilo mi trochu riadkovanie, ale edícia MM to má také hustejšie, čítačka by mi pri tomto titule vyhovovala viac.

2 17.10.2017

Príjemný, takmer až rozprávkový príbeh, plynie pohodovo, veľmi sa mi to páčilo, po všetkej tej krvi a krimi a násilí, čo som nedávno čítala, je to naozaj niečo pokojnejšie. Prečítala som ho na dovolenke a dovolím si ho aj odporúčať ako dovolenkové čítanie.
Málinko šmrncnuté ducharinou, jemným humorom a trošku aj romancou. Názov neprezrádza úplne všetko, ale je to jedna z mála kníh, ktoré ma zaujali nadpisom.
Zberateľ si uložením, triedením a písaním o náhodne nájdených predmetoch, ktoré niekto stratil, kompenzuje vlastnú stratu. Stratil prívesok od svojej snúbenice, ktorá zomrela tesne pred ich svadbou a tým porušil jediný sľub, ktorý jej dal..., ale teraz, na konci života chce, aby v jeho diele niekto pokračoval.
Poviedky, či skôr krátke príbehy o stratených veciach (gombík, dáždnik, rukavica, dielik puzzle, alebo plechovka s ľudským popolom) sú roztrúsené po celej knihe a spočiatku som si kládla otázku, či by bolo vhodné, aby našli svojho pôvodného majiteľa. Zaujímavým prepojením autorka zodpovie aj túto záhadu, lebo tie príjemné onedlho vystriedajú omnoho temnejšie príbehy. Napriek všetkému to celé pôsobí kompaktne, dve dejové línie sa ku koncu pretnú.

17.10.2017

Tak za prvé, nie je to príbeh zo Zeměplochy. Za druhé, JE to historický príbeh z viktoriánskeho Londýna so všetkým, čo k tomu patrí. Hmla, smrad, klobúky, stoky, gentlemani, jazyk rôznych vrstiev a záchrana jedného života.
(Nemyslím, že by som si to vedela vychutnať v origináli, lebo moje jazykové znalosti nie sú dokonalé, ale prekladateľ si dal záležať a čeština má kopu slangu a nárečia, kde sa hodilo, viď poznámku v závere.)
Zhodou okolností som sa neskôr začítala do knihy iného autora z podobného obdobia (Podivná záležitost se Skákajícím Jackem), kde bola podobne rozpísaná bieda a politické intrigy, ale tá bola šmrncnutá steampunkom, zato Filuta (v origináli Dodger) je šibal a chytrák a nepotrebuje barličky v podobe technologického pokroku. Vystačí si so svojím šarmom a neomylným citom, kde v stokách môže nájsť zapadnutú mincu, alebo hocičo, čo sa stratilo a spláchlo - jednoducho, v podzemí sa vyzná. Bonusom sú známe aj menej známe historické osobnosti (Peel, Dickens a i.), bieda a osobitný zápach však hrajú dosť podstatnú úlohu.
Nemá to ten švih a humor, ako som spočiatku čakala, miestami sa vtípky opakujú (zdôrazňovanie osobného vlastníctva, či pachov psa a hygieny všeobecne). Ale je to o dáme, ktorej treba pomôcť, o politických intrigách a o agentoch. Resp. najmä o jednom, ktorý je pra-pra-pra-pra--- no niečo ako praBond, keď bol odkázaný len sám na seba a svoj šarm a päste. :)
Jasné, že to pripomína Ankh-Morkpork, ale veď Londýn bol jeho predobrazom a tak si užívam niečo, čo mi je dôverne známe a zároveň iné. Je to nostalgia, čo cítim pri čítaní a smútok, že viac od Sira Pratchetta už nebude...

2 17.10.2017

Kedy Západ uvidí Čečencov nie iba ako teroristov, ale aj ako obete? Kedy sa Rusko za to všetko zodpovie ako agresor? Zápisky, reportáže a eseje o ženách a mužoch, na ktorých bola spáchaná genocída, násilie, ale nehovorí sa o tom. Ako sa stať hlasom pre tých, ktorí nehovoria a už ani nebudú? Ako vtesnať všetko, tú neprávosť, tú bolesť a pravdu len do troch minút prejavu pred národmi? Ako opísať tú strašnú devastáciu a hanobenie len slovami, keď lekárov za hranice nepustili, o reportéroch ani nevraviac, až kým sa Irena Brežná neprezliekla za jednu z domácich? Ako vnímať pomoc od obuvnej firmy, ktorá pošle deťom len po jednej z páru topánok, lebo podľa nich druhú topánku z páru deťom bez nôh, čo im odtrhli míny, už netreba... a mohla by som pokračovať, ale nevládzem. Nedá sa to čítať ako román, texty vznikali v rôznych obdobiach a pre rôzne periodiká, miestami poetický jazyk zjemnil hrany, ale zároveň zvýraznil skutočnosť, ktorá je všetko iné, ale nie krásna a príjemná.
P.S.
Zobrala som si to ako čítanie na dni voľna, ale nie je to dovolenková literatúra.

2 17.10.2017

Záver sa dal predpokladať, bolo to také jednoduché... znovu a znovu tesne unikali miliónom tvorov, ktorí bažili po ich krvi a mäse!? Pár logických nezrovnalostí, neuveriteľných únikov a bombastický záver, ktorý sa v podstate naznačil už v prvých dieloch, takže prekvapenie sa nekonalo... Zamyslite sa, či keď ľudia dokážu ostať v noci hore, nedokážu ostať cez deň bdelí aj upíri? A takto by sa dalo pokračovať...
Ale keď nad tým spätne rozmýšľam, JE to ideálne dovolenkové čítanie, takže som spokojná. Bolo to OK.
Iný pohľad na upírov. A to môžem.

1 17.10.2017

Tak napínavé pomerne dosť, ale také predvídateľné až strach. Neuveriteľné prežitie, nechápem, že to tak autor naťahuje...

17.10.2017

Nápad dobrý, ale veľmi som hlavnému hrdinovi nefandila... neverím, že by to všetko prežil... chyby by spravil už oveeeeľa skôr.

2 17.10.2017

Toto bola skvelá jazda viktoránskym Londýnom plnom pary, časových paradoxov a technologických vymožeností, podivnej evolúcie a miestnych postáv a postavičiek (Darwin, Burton, Speke, Swinburne a iní), smradu a dymu, biedy a lesku, agentov a aristokratov, zhýralcov a malých kominárov, či dievčat v ohrození. Nech žije steampunk. :) Škoda, že Pratchettova kniha Dodger nemala tento spád. A škoda, že Burton nemal ten šarm a vtip Filuty.
Ak to však môžem stručne zhrnúť, plnou parou do čítania! Užívala som si čítanie a teším sa na pokračovania. :)

1 17.10.2017

Chápem, prečo to bol bestseller. A som rada, že som si nečítala anotácie ani recenzie, takto som mohla byť aspoň trošku prekvapená. Pikošky o slonoch ma bavili asi viac ako samotný príbeh. Ten záver je podobný ako pri filmoch, no, radšej ich nejdem menovať, nech neprezradím, ale hodilo sa to tam. :)
Dávam 3,5 hviedičky. Tiež som to prečítala na dovolenke, tak sa mi to tam celkom hodilo ako oddychovka.

1 17.10.2017

Prvá polovica bola o ničom a druhá to nič vysvetľovala. „Nič” je v tomto prípade synonymom zničeného sveta, so Slnkom ako zadok (na dve polky), s trhlinou v zemi, skadiaľ vychádzajú démoni a osem rokov terorizujú Zem a ľudí...

17.10.2017

Temný príbeh. Neviem ho inak opísať, všetko sa už povedalo. Rodina, ktorá postupne upadá do stále väčšej izolácie a zároveň s hromadením vecí a tvorbe neporiadku v okolí aj v dušiach spôsobí tragédiu.

6 17.10.2017

Bolo to veľmi zaujímavé a aj trochu smutné čítanie. Ako vníma svet mladá adoptovaná autistka, ako sa vyrovnáva s tým, že sa už nemôže starať o svoju Bábiku (až neskôr sa zistí, že ide o skutočné bábätko, jej malú sestričku), ako ju kŕmila a chránila pred týraním, ale seba nie, z toho ma bolelo srdce... Ako ju jej noví rodičia Navždymama a Navždyotec ľúbia, aj keď je to ťažké, ako sa učí vyjadrovať svoje pocity. Dobrý príbeh, stojí za prečítanie. Verím mu, lebo autor má sám adoptované dieťa so špeciálnymi potrebami. A myslím, že vychádzal aj z vlastných skúseností (odpovede na otázky, presný rozvrh, "návody" a pod.).

1 17.10.2017

Kniha o čarodejnici, čo hľadá svoje deti? O prízraku umučenej a mŕtvej ženy zo stredoveku, ktorá so zašitými očami a ústami, v reťaziach chodí a mizne, či objavuje sa kde-tade; v kúpeľni, v spálni, v lese, na námestí, na balkóne, vo výklade, na parkovisku... Znelo to fajn. Ale mala som chvíľu čas pre seba len v noci, tak reku si ju prečítam vtedy, keď už všetci spia (bolo asi jedna, či dve hodiny v noci) a bolo mi to nepríjemné, lebo som sa do deja celkom vžila. Na druhý deň to už bolo lepšie a celkom som sa divila, že čo dokáže so mnou psychika.
No, k veci. Miestni ju volajú familiárne Bábinka. A keď sa u nich objaví počas rodinnej večeri, tak ju len zakryjú utierkou. Ona im nič neurobí. Ale aj tak si držia odstup, nedotýkajú sa jej, nesnažia sa jej prestrihnúť zašité ústa a oči. Lebo keď sa o to kedysi pokúšali vojaci, zle to dopadlo pre mnoho ľudí. Proste existuje manuál, ako s ňou žiť. Ako ju skrývať pred cudzími. Ako ju sledujú kamerami a hlásia každý jej pohyb centrále HEX-u. Lebo jednoducho musia... všetci v mestečku, čo sa sem prisťahovali, či narodili a žijú tu, sú totiž prekliati. Jej kliatba je aj po vyše 300 rokoch neprekonateľná, kto z obyvateľov ostane viac dní a nocí mimo mestečka, chce sa zabiť. Strach a povery, zlé znamenia a úmrtia sa stupňujú... Ideálne na temný, daždivý deň.
Ako kamoška poznamenala, má to aj tú kingovskú stupňujúcu sa tendenciu, takže mne sa to páčilo. Dávno som nečítala horor a tento bol super.

4 17.10.2017

Za takouto jednoduchou obálkou sa skrýva veľa. Je to román, o ktorom som nevedela okrem anotácie nič...
Za prvé, je tam veľa vášne, hlavne tej potláčanej. A je tam aj kus mystiky a magického realizmu vtesnaného do príbehu štyroch generácií. Je to rozprávanie o Ave, dievčati s krídlami, o jej babičke a mame, o súrodencoch a všetkých ľuďoch okolo, o všetkých tých prízrakoch a o láske, ktorá bola a nie je, ale možno bude...
Užívala som si čítanie, vážne som si knihu zamilovala. Tá krutá, príšerná časť príbehu nakoniec prišla, aj keď som sa ju snažila nevnímať, že k nej dôjde, aj keď ju naznačovali, snažila som sa nevnímať ten nárast paniky, keď k tomu skutočne došlo. Po dočítaní si však pamätám viac to krásne, ako to bolestivé. Je to smutnokrásny príbeh.

2 17.10.2017

Pocity? Nie som už nadšená, ako som bola pri prvej sérii. Bolo to ako vkĺznuť do starých známych papúč, objavili sa známe charaktery, aj štýl rozprávania (dobre, nebol tam Jaceov humor, ale vtipné boli aj iné postavy), ale vlastne celkovo to prostredie mi bolo dobre známe. V tomto sa nehádam, fanúšikovia ozaj slintajú blahom, ja som tá, čo im podáva servítky a mierne krúti hlavou, že deti....

Ale.

Čo bolo ozaj super, boli elfovia, či faerovia, či ako ich nazvať. Celá tá mytológia, tie historky a útržky o Divokom hone boli COOL! To ma bavilo asi najviac, a iba preto som knihu aj dočítala. :)

Takže chúďa hlavná postava, sirôtka bojovná, úplne som ju odignorovala, aj jej city k jej drahému, dokonca aj celé to vyšetrovanie, vzťahy naokolo - proste mi boli šumafuk. Zlosyna však beriem, nerátala som s ním, tak celkovo tomu dávam 3,4 hviezd.
Pokračovaniu sa brániť nebudem, ale aby som nadšene ospevovala niečo, čo mi prišlo ako 10-ty krát presypaný piesok... Ale tak fanúšikovia si prídu na svoje. :)

5 17.10.2017

Táto kniha sa čítala sama. Ani spať som nepotrebovala (no, dobre, trochu). :) Tak ako bol v jednotke dokonale vystihnutý prírodný svet aetlingov, tak v dvojke moderný svet ľudí.
Som trochu sklamaná zo vzťahu Rimiho a Hirky, ale verím, že si to vysvetlia v poslednej časti (fakt im fandím). Veď to, čo obaja obetovali, sa nedá len tak prekonať. Bude to ešte zaujímavé...

17.10.2017