parvitas komentáře u knih

Zaujímavý námet. O čom to je? Jednou vetou - o inkubusovi, slovenčinárovi, čo sa zamiluje do študentky, resp. ona do neho a ako to ďalej pokračuje... Do polovice je to podobné ako Mirkine staršie knihy - plno roztrasných rúk a pocitov a nádychov a podobne. Slovo ,,špatne" som našla len dvakrát, tak asi mala dobrú korektorku, alebo to písala na etapy. Nadávky žiadne, dokonca je tam aj výchovná (proti cigaretám a alkoholu). :) Druhá polovica je lepšia, akčnejšia. Zaujímavé ani nie je, ako sa Ema vyrovnávala s tým, čo zač vlastne Adam je a ako sa živí on a jeho príbuzní. (Podobnosť s Twilight možno len v hlavných postavách.) Zaujímavé je, že hoci sa ide zblázniť od strachu, keď sa jej niekto vyhráža, no po istej udalosti v Prahe, nemá ani len nočné mory?! Trochu lepšie, ale ešte stále sú tu rezervy.

10.01.2017

O smrti a umieraní a o vyrovaní sa s tým - je to pomerne sympaticky napísané. A aj keď obálka vyzerá, že je to pre mladšie ročníky, niektoré sexuálne scénky by som asi dieťaťu pod 12 nedala čítať... takže odporúčam dospelému čitateľovi.
A čo dodať?
Smrť nie je ľahká, ale to nie je ani láska, priateľstvo, rodina.... Smrť je naozaj zaujímavá postava, asi fascinuje viacerých spisovateľov a zaujímalo by ma, aké iné knihy o personifikácii smrti ešte existujú, lebo môj zoznam je veľmi krátky... :)
Terry Pratchett, Anthony Piers, a teraz aj Sebastian Niedlich
Koho ešte pridám?

2 10.01.2017

Dokelu, to zase skončilo ako?! Keď už všetko vyzeralo ideálne, alebo aspoň ako-tak v norme, tak sa to takto pošahá?!
Vážení z Inaque.sk, urgentne potrebujem 3. a 4. diel. Prosím, preložte to čo najskôr. Je málo sérií, ktoré majú dobrý, prípadne lepší, druhý diel.
V dobrom slova zmysle ma prekvapila Lena a oproti prvému dielu som zmenila sympatie a obľúbila som si ju viac. Som zvedavá, ako sa to celé domotá ďalej... :)

4 10.01.2017

Moji obľúbenci sú späť! Toto je presne ten typ historickej knihy, ktorú prudko môžem. Násilné, krvavé a intrigánske, vybuchujúce prostredie. A smradľavé, ako už len jedno veľké mesto, kde horia hranice, kde sa mieša voda so splaškami a výlučkami, môže byť. Viedňou v roku 1599 zmietajú nepokoje, lebo arcivojvoda Matej Habsburgský bol zranený pri atentáte a o život ide aj iným vysokopostaveným osobám. A tak sa na jeho poverenie kapitán Stein, notár Barbarič a kaprál Jaroš púšťajú do pátrania. Skvele vykreslené vtedajšie postoje a nenávisť miešajúca sa s pomstou, katolíci proti luteránom. Jednoducho, toto sa mi veľmi dobre čítalo. :) Dokonca aj medzi Steinom a Barbaričom došlo k napätiu. Byť aktívnym veriacim v „nesprávnom“ náboženstvo - v tej dobe to bolo niekedy, akoby si podpísali ortieľ smrti.
Uvítala by som viac Jaroša... strašne ma jeho postava zaujíma (tie meče nosí ako zaklínač) :), proste je sexi a ani sa o to nemusí snažiť.

7 08.01.2017

Veľmi pekný príbeh dvoch žien. Najprv medzi nimi nebolo priateľstvo, skôr vzťah zamestnávateľky a gazdinej, priateľstvo sa z toho vyvinulo až neskôr, postupne. Magda, nepraktická spisovateľka, potrebovala pomoc s domácnosťou a Emerencia sa tejto úlohy ujala. Nie Magda si ju najala, ale Emerencia jej to dovolila. Svojská, hrdá, vášnivá a neúnavná, chrániaca si svoje súkromie, neskôr, po troške, povolila Magde nahliadnuť do jej sveta, no nikdy sa pred ňou neotvorila úplne. Práve na tie čriepky z minulosti som čakala, trúsili sa po celej knihe a z nich som si skladala Emerenciin obraz, jej minulosť a všetko, čo z nej spravilo to, čím je.
Autobiografická spoveď autorky hovorí o tom, čo sa stalo, keď otvorila dvere, ktoré mali ostať zatvorené.
Slovenské vydanie má veľmi peknú obálku, jednoduchá fotografia sa mi páči oveľa viac ako pri českých vydaniach.

3 07.01.2017

Tak toto bola divná kniha. Už neviem, kto ju do Knihobežníka daroval (ja som to nebola, len som ju pridávala), ale týmto dotyčnému darcovi ďakujem. Sama by som si ju nevybrala. Preto je Knihobežník taká super hra.... dostanem sa ku knihám, ktoré by som inak asi ani neotvorila.
A o čom to je? Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo robí ľudí dobrými? Kto je dobrý? Ale tak naozaj.
Ako lekárka, čo zachraňuje životy (či zadky pred vyrážkami). Ktorá pozve na pečené kura svojho bláznivého pacienta. Ale neváha vydierať pastorku z kostola... Je to pokrytecké? Ani nie, keď vieme, čo tomu predchádzalo. Kde sú tie hranice, kde sa dobro začína a končí? Alebo je dobrý iba ten, kto si domov nasťahuje bezdomovca, kto daruje chudobným deťom počítač? (Čo na tom, že to bol minuloročný vianočný darček pre syna, ktorý potom začne kradnúť, lebo je frustrovaný z toho, ako mu miznú jeho vlastné veci). Keď Katin muž prestane chrliť ironické poznámky a hnevať sa na celý svet, je to veľká zmena. Začať od seba, to áno, ale keď sa má človek rozdať, kde je tá hranica, kedy je to už priveľa. Kedy to začína vplývať na rodinu, na deti, ktoré sa menia a nasávajú vzorce správania rodičov. Snažila sa. Naozaj sa snažila. A niekedy sa na to vyflákla a bola taká, hm, ako to povedať... normálna.
Po úvodnej časti (nebavia ma knihy o neverách, je to na jedno kopyto) som ju aj chcela odložiť, ale pri čakaní som nemala poruke nič iné, tak som ju dočítala. A bola fajn. Nie super, nie výnimočná, nie ach, ale fajn kniha. Takým divným spôsobom ma pritiahla a už nepustila. MUSELA som vedieť, ako sa to skončí. Či sa nakoniec David vráti k svojmu zamestnaniu, lebo to, čomu sa venuje práve teraz, to hraničí až s fanatizmom. Či Katie zvládne všetko, čo sa na ňu valí. A čo na to ich deti. (Úplne som neznášala Molly. Chúďa, ani za to poriadne nemohla.)
A ak čakáte úplné rady na záver, nedostanete ich. Aspoň nie polopate. Sú to skôr úvahy ženy na pokraji rozvodu, čo si hľadá svoje miesto, chce ostať s rodinou, s mužom, ale cíti sa vyhorená, nepochopená, nemilovaná a chce začať odznova a inak. A keď sa to nejakým zázrakom podarí, nie je to presne taký začiatok, aký si predstavovala.
Ani to vlastne nejaký záver nemá... otvorený koniec je to, čo je na tejto knihe najzaujímavejšie. Lebo to môže dopadnúť akokoľvek. Môže...
P.S. Našťastie nemáme voľnú izbu v byte a ak by môj muž niekedy dotrepal domov GoodNewsa, tak spí na balkóne. Alebo aj obaja. Lebo toto bol nonsens. Ja by som to Katinom mieste nedala s takým prehľadom. Teda, vlastne načo sa porovnávam, veď vôbec nie som ako ona. Ani dokonca lekárka. :D
A presne toto sa mi páči. Že som nakoniec nad knihou premýšľala. Možno budete aj vy...

1 24.11.2016

Veľmi sa mi tento príbeh páči. Obdivujem, ako rovno dokážu skladať papier, je to fakt ako kúzlo, keď z hárku vytvoríte žabku, alebo lastovičku... a ona skáče, či lieta. Ceony postupne po spojení s mágiou papiera zisťuje, čo všetko papier dokáže.. a viem, že s touto knihou budem kamarátka! Síce som čítanie musela prerušiť, lebo žiaľ, nepoznám žiadne kúzlo, čo vie samo odložiť veci do skrine a naložiť, či zapnúť umývačku, ale ešte dnes som si našla čas na čítanie. Síce je ukradnutý zo spánku, ale stálo to za to.
Po jej dočítaní mám také nutkanie spraviť si nebo-peklo-raj... alebo vytiahnuť a oprášiť znalosti zo skladania origami. :D
Anotácia povedala všetko potrebné, ja len dodám, že sa už teraz neviem dočkať pokračovania. :)
Ozaj, a ak sa vám páčil Ritmatik, toto je niečo úplne iné, ale predsalen trošičku podobné (začiatočník sa musí rýchlo niečo nové naučiť a tak podobne).

24.11.2016

Výborný príbeh. Aj keď nemám rada vojnové témy (a po Medenom jazdcovi ani scény s vyhladovaným Leningradom), tu bolo všetko. Vojna, Rusi, Nemci, zrada, pomoc, hnusná zima a hlad a maličkosti, pre ktoré sa neoplatí zomrieť...

1 18.09.2016

Neviem presne definovať, čo sa mi páčilo. Asi tie opisy, aj keď sú miestami až snové. Možno práve pre ne.
Eevu som si neobľúbila, aj keď taký koniec som jej ozaj nepriala. :( Príbehy o nevere z princípu nemám rada, milenka mi v tomto prípade pripadala ako parazit, aj keď to tak nemusela myslieť. A chúďa dieťa! A áno, mohol za to aj chlap. Aj keď to bolo dobre napísané, neviem to ospravedlniť. A navyše sa história opakuje. Čo dodať?
Opisy sauny, jazera, pikniky, zmrzlina, či hádanie osudov neznámych cestujúcich a celková atmosféra revolučných rokov... áno, toto bolo to fajn. Celkovo to vidím na 2,5 hviezdičiek.

1 18.09.2016

Skutočne sa bavím. Niektoré texty som poznala z blogu, ale niečo je nové. A keďže mám tiež dvojbodky (nie, nevoláme ich knedle), na vlastnej koži poznám dvojičkovské radosti a starosti. Mať dvojčatá je super. A niekdy aj super náročné. Takže ak si chcete oddýchnuť pri písačkách jednej milej dvojmamy, smelo sa začítajte. Inak, odkedy som Kristínu s jej babami stretla aj naživo na Mičinskom pitvore, môžem úprimne vyhlásiť, že je fakt milá a príjemná osoba (vidíš, nepísem zdrobneliny!).
Jo, a tetovačky sú megasuper! Len je ich málo. Dúfam, že v pokračovaní sa objavia tiež. :)

1 09.09.2016

Ku knihe som pristupovala, že to bude nejaký odpad. Ale nebol. Prekvapila ma vcelku príjemne, takže som dočítala. (2,5 hviezdičky je zaokrúhlene 3 :)) A bola aj napínavá, no vrah a zločinec mi bol jasný od začiatku (však komu nie?). O hlavnej hrdinke sa dozviete prvé aj posledné a nebolo to práve príjemné, to čo zažila ako dieťa. Práve naopak. Len bolo treba pretrpieť tie "mystické" a prútikárke a náboženské omáčky. Alebo si ich užite. Lebo na druhej strane, dotvárali atmosféru. Hm, vyberte si. Neviem, k čomu to prirovnať, lebo na triler to bolo pomerne málo napínavé a na krimi zase málo vyšetrovania.
Bol to skôr rodinný príbeh. Vzťahy, ktoré má s rodičmi (s nábožensky založenou matkou a otcom, ktorý je na opačnej strane, no ktorého osobnosť sa vplyvom choroby začne vytrácať... s rodinným priateľom, či so synmi (má dvojičky!) sú krásne vykreslené, niekedy ma ich čistota až dojímala. Kasie má zdedené jasnovidecké schopnosti po otcovi a pokračuje v prútikarení (hľadaní prameňov vody). Dokázala predpovedať napríklad aké mačiatka sa narodia, a aj ktoré zomrie. Varovala brata, aby nejazdil do kina. Ale jej predstavy dostávajú akýsi hmotný charakter (obesená dievčina).

01.09.2016

Veľké plus za premyslený svet. Odporúčanie Paoliniho ma teda neohúrilo (jeho knihy sa mi až tak nepáčili a za oveľa lepšiu sériu považujem Drakenov z Pernu od McCaffreyovej). Serafínu som si obľúbila - je to výnimočná a silná postava.
Pripravte sa na to, že daný svet budete objavovať postupne. Je tam trochu politiky, nie veľa lásky, ale oveľa viac je skrytých vecí. Bavilo ma, ako sa postupne odhaľovali informácie z minulosti. Prelínanie Serafíniných spomienok, jej záhrady príšeriek v hlave a súčasnosť môže nepozorného čitateľa zmiasť. Niektoré dôležité informácie sa zopakovali viackrát, ale myslím, že to bolo hlavne kvôli orientácii na mladšieho čitateľa. Páčilo sa mi, ako sa postupne odhaľoval svet a miesto Serafíny v ňom. Celé to na mňa posobilo logicky a veľmi živo.
Serafína sa o svojej matke dozvedela len málo, ale jej dračím dedičstvom je viac ako len dva pásy šupín. Úžasné hudobné nadanie a ešte jedna schopnosť, ktorá sa ukáže časom, že je užitočná. :) Inak, táto statočná a úprimná hrdinka mi prirástla k srdcu - veľmi som jej držala palce.

3 18.08.2016

Ach, Ada, ako sa to mohlo stať? Bola si len jednoduché dievča zo skromných pomerov, ktoré milovalo šitie, látky, strihy. No mala si veľké plány a chcela si si otvoriť vlastný salón, bola si ambiciózna a šikovná. A kvôli jednej, jedinej chybe sa ti tak zmenil život... Uverila si chlapovi, grófovi, ktorý ťa zobral do Paríža, hoci všetci naokolo hovorili, že je to čisté šialenstvo, lebo onedlho má vypuknúť vojna. Neverila si, kým sa to nestalo... Z Francúzska utekáte do Belgicka a tam ťa dobehne vojna. Ako Britka nemáš šancu, odvážajú ťa preč, do zajatia. No nie si typickým väzňom v lágri, ale aj tak žiješ v otroctve, no málokto to po skončení vojny vie pochopiť, v akých neľudských podmienkach si prežívala a trpela.
Kniha ma dostala, nevedela som ju odložiť. Rozpráva príbeh ženy, matky, ktorá sa snažila prežiť. Netrpela kvôli rase, či náboženskému a politickému presvedčeniu. Trpela kvôli tomu, že bola žena. Koľko takých „krajčírok z Dachau” existovalo? A ako skončili? V Británii zdevastovanej vojnou, korupciou, s prekvitajúcim čiernym trhom, kupliarstvom a nepružným súdnym systémom, mali vôbec šancu?

3 09.03.2016

Jedna z tých lepších YA kníh. A je o DRAKOCH!!! Jednu hviezdičku pridávam práve kvôli drakom, inak je dosť predvídateľná. Ale zase, budem úprimná, bavilo ma to, autorkin štýl písania sa mi páči, asi nezostanem iba pri tejto prvej knihe.

09.03.2016

Nie je to také strašné. Sheila je milá, aj keď som jej na začiatku k tej plánovanej samovražde mala sto chutí pomôcť, lebo sa hrozne opakovala. Až to prestalo byť vtipné. Ale druhýkrát to už čítať nebudem.

09.03.2016

Sklamanie. Začalo to brutálne, myslela som si, že čítam niečo ako druhé P.S. Milujem ťa. Ale kdeže. Hlavná postava mi po pár stranách liezla na nervy. Aj keď som jej smútok chápala, žiaden veľký prerod sa nerovnal. V jednej chvíli sa opíja a fajčí jednu cigu za druhou a vzápätí sa lepí na toho, koho nenávidela a neznáša aj jeho bývalku a zároveň sa opíja a fajčí jednu od druhej. Nuda. Krátke vety. Až do konca. Najviac mi vadilo to, že sa tam káva a knihy takmer ani nespomínajú (len ako ukážka, že mala kaviareň, čo išla pomaly krachnúť, lebo sa jej nevenovala). Názov knihy je teda riadne zavádzajúci...
Jediná fajn vec je záver, ktorý nekončí tak, ako by ste si asi mohli myslieť, že sa k tomu schyľuje

4 09.03.2016

Nie zlé, ale ani nič úžasné. Čakala som iné vyústenie, nie takéto do stratena. Však podobne nenaplnený život a lásku môžu prežívať donekonečna!

08.02.2016

Maďarský autor, ktorý získal Nobelovu cenu v roku 2002. Základom tejto autobiografickej knihy sú aj jeho vlastné spomienky na Osvienčim a Buchenwald, kde bol väznený ako 15-ročný...
„... prečo nechcete uznať, že keď jestvuje osud, nie je možná sloboda, no keď je sloboda, pokračoval som čoraz rozohnenejšie, tak nejestvuje osud, a vtedy - zastavil som sa, ale iba aby som sa nadýchol - vtedy sme osudom my sami...”
Predstavte si, že máte 15 rokov a len objavujete svet, spoznávate dievča a svet dospelých ide tak trochu mimo vás... Okolo zúri vojna, no vás sa to týka len veľmi málo, študujete na gymnáziu, lúčite sa s otcom, ktorý musí odísť a všetko beriete akosi z odstupu. Taký ten tínedžerský postoj, až cynizmus. Žltú hviezdu beriete ako niečo, čo je dané, keďže ju treba vidieť, tak ju neskrývate. A takisto aj zaradenie do práce. Dochádzate s ostatnými mladými chlapcami z mesta. No a potom príde ten zláštny deň, keď vás spolu s ďalšími vydelia z autobusu a nechajú čakať, potom odvedú k železnici, zavrú do vagóna a odvezú do tábora. Na koncentračný tábor sa nedá zvyknúť. No aj tak v ňom dokážete nájsť niečo krásne.
Zdá sa to ako sen, zlý sen, no hlavný hrdina sa len sústredí na ďalší krok a na ďalší a ďalší a túžba žiť ho posúva ďalej.

3 28.01.2016

Neviem, či to cítite aj vy, ale ja mám vždy pri čítaní kníh z takéhoto prostredia pocit, že cítim vône ich kuchyne, vnímam počasie, teplé slnko a ťažký dym. Je to úplne iný svet, založený na tradíciách, kde novinky prenikajú len veľmi ťažko a potajomky...
Dom pri mešite je príbehom domu a rodiny, ktorá v ňom žije. Zároveň je to aj obydlie pre imáma, no keď ten zomrie, na jeho miesto nastúpi mladý zať s radikálnymi názormi. Práve pre ne musí neskôr utiecť. Je zaujímavé vidieť vývoj rozbrojov medzi islamskými tradicionalistami a umiernenými. Na tomto malom mieste, v jednom dome, sa udejú veci, ktoré nie sú zvyčajné (erotická báseň od poetky, či tajný sex, alebo schované rádio a televízor). Spočiatku som mala zmiešané pocity. Vcelku poetické začiatky opisu domu pri mešite a jeho obyvateľov sa striedajú s vecnými popismi politickej situácie. No keďže všetko sa týka aj postáv v knihe, takže to s nimi totálne prežívam... Páčia sa mi vône a opisy tradícií, ale najmä stručne ale výstižne vyjadrené postavy, kde ich najlepšie spoznávam cez ich konanie. Mám však zimomriavky pri opise zmeny v spoločensko-politickom systéme a keď prevzal vládu Chomejní... :(. Celkovo z knihy výborne vidieť postavenie žien a mužov, vplyv náboženstva a to, čo znamená pre nich náboženstvo a bazár. Úplne som si zamilovala tú časť, kde sa opisovalo, ako pán domu získaval vzory na tkanie kobercov. Takisto aj príbeh o dvoch starých matkách. Na prvý pohľad sa zdá, že v hlavnej úlohe sú muži, ale ženy podľa mňa majú rovnako silnú úlohu. Aj keď mi chýbalo, že nedozviem viac o ich citovom živote dopodrobna, o vnútornom prežívaní, ale dá sa to domyslieť cez ich správanie...
Jedna veľmi zaujímavá a silná kniha. Odporúčam všetkým, kto sa rád dozvedá o tradíciách, o imánoch, o mešite, o bazári a o situácii v Iráne od 60-tych rokov 20. storočia.

4 26.01.2016

Pripomínala mi matkinovky. Veľa pitia, trochu sexu, veľa rozhovorov, rodičia, deti, práca, priatelia a komplikované vzťahy.

20.01.2016