parvitas komentáře u knih

Nezvyčajný príbeh o krachujúcom hoteli, ktorý sa mladému Warrenovi rozpadáva pod rukami, aj keď tomu snaží zo všetkých síl zabrániť. Ale dvanásťročný chlapec toho veľa nezmôže... Jeho vlastný strýko priviedol rodinné dedičstvo na pokraj skazy, pričom nemalou mierou k nemu prispieva aj jeho podarená manželka. Systematické prehľadávanie hotelových izieb a záhrady má za následok zničené steny, nábytok i podlahu. Túžba nájsť Vševidiace Oko vedie aj cez múry.
Čo môžete čakať? Čarodejnice, parfumérky, zvláštne stvorenie ukrývajúce sa v temnote a veľa divných hodtí. A navyše vás čaká aj grafická lahôdka a pre detektívov odporúčam pripraviť si zrkadlo na čítanie tajomných odkazov.
Tak veľmi sa mi páči celkový dizajn knihy a ilustrácie, že si zadovážim aj vlastný výtlačok. Vlastne, pre dcérku to bude, samozrejme... :D
Megáááááá!

1 17.10.2017

Tak som sa konečne dočkala knihy, kde je popísaná zvláštna apokalypsa a uprostred je sama mama a deti. Geniálne. A desivé zároveň. Predstavte si, že tí, čo sa pozrú na „tvory", tak sa zbláznia, zabijú seba, niekedy zaútočia aj na iných ľudí. Možno ze len šialenec zvládne pozerať sa na ne... ale riskovali by ste to?! Majorie žije už viac ako štyri roky v zatemnenom dome, kam sa dostala po smrti svojej setry, keď svet náhle začal byť nebezpečné miesto pre život. Von po vodu chodí ona a jej deti poslepiačky. Len ku studni a späť, oči pritom vonku vôbec neotvárajú, majú ich previazané šatkou. Neriskujú. Nechcú zomrieť. Chlapec a Dievča nemajú ani mená, takýto luxus si ešte nedovolila, aby ich pomenovala... A vycvičila ich naozaj dobre, deti majú skvelý sluch, vedia kedy sa smeje a na ktorom poschodí stojí a dýcha ich mama. Chvíľu mi nebolo jasné, prečo sa rozhodla odísť preč, ale vysvetlenie príde postupne. A ja ju musím len obdivovať. Nemala to ľahké ani keď žila v dome ako tehotná, ani potom, a už vonkoncom nie keď sa rozhodla preplaviť sa do bezpečného priestoru po rieke aj s dvoma štvorročnými deťmi ako jej ušami... Naslepo.

3 17.10.2017

Nie, nie, ani toto neodporúčam. Je to nuda na n-tú. V čom je rozdiel medzi Babičkami a Zločineckým gangom penzistov? Tu sú dôchodcovia na opačnej strane zákona, oni sú tí vykorisťovaní, okrádaní, klamaní a nadrogovaní, či znásilnení (fakt, aj toto sa tam prihodilo, deduškovi). A akčné babky vyšetrujú úmrtie ich obľúbeného mladého kuchára.
Ak sa pýtate, či tam bolo aj niečo vtipné, tak pár zábavných heftov by sa našlo, ale inak je to na jedno kopyto - pamäť, staroba, chradnúce zdravie a znovu pamäť. To pre istotu, ak by ste zabudli, že ide o starších ľudí, čo zabúdajú.
- Irma však bola zvedavá a na pamäťových cvičeniach sa zúčastnila toľko ráz, že si už ani nepamätala ich počet. (s. 56-57)
- Anna-Liisa pripomenula, že každá handra sa zmení na odev pre babku keď si ju na seba natiahne dostatočne starý človek. (s. 243)

1 17.10.2017

Nová kniha v knižnici a pri katalogizácii som veru nečakala, že si ju aj rovno prečítam (cez obednú prestávku)... Nie, nemám na takéto čítane vôbec čas, ale kvôli údajom som v nej len začala listovať... a potom som sa pristihla pritom, že ju čítam, až kým neprišiel smútok až po oči...
Nie je to žiaden literárny skvost, vlastne je to celkom nudný život jedného oftalmológa, až kým sa nestane aj so svojimi priateľmi svedkami toho, ako sa im pred očami topia ľudia... a oni sa ich zúfalo snažia zachrániť, ale nakoniec prežije len pár... Jedna jediná žena. Žiadne dieťa. Z vyše pätsto osôb menej ako päťdesiat... Tí ľudia sa im kĺžu, už nevládzu plávať, topia sa im pred očami, strašné to je... Je to úprimná výpoveď, aj s následným postraumatickým šokom pre týchto obyčajných ľudí, čo sa stali proti svojej vôli záchranármi. A vlastne až takto zoči-voči tragédii migrantov si uvedomili, pred čím zatvárali oči, ako nevnímali, čo sa deje okolo nich, v ich meste, na ich pobreží, ako ich všetkých brali len ako čísla v táboroch...

17.10.2017

Ak som vyzradila nejaké spoilery, prosím vopred o prepáčenie, ale som totálne plná dojmov... proste je to WAU! Wau, wau, wau... riadne napätie tu je. Dnes s knihou idem aj do práce! :)

A ja som úplne unesená. Že je to thriler, o tom písali v anotácii, ale skôr som si myslela, že to bude krimi - predsa len začína to ako pátranie po nezvestných agentoch. Takže takto nejako som si to predstavovala. Ale odvíjalo sa to iným smerom. Predstavte si, že sa preberiete bez dokladov, telefónu po autonehode v nemocnici, máte bolesti, okno, proste veľa vecí si nepamätáte... Krásne prostredie, ukážkové mesto, malebná príroda a dokonalá scenéria. Ale. Je tu niečo, čo nesedí... Hlas cvrčka vychádza z prístroja? Prečo sa nedostane ku svojim osobným veciam, k autu, ku kolegovi? Prečo sa nedovolá ani rodine, ani nadriadenému? Prečo sa nevyšetruje ani jeho nehoda a ani smrť iného kolegu, po ktorom tam pátral? Prečo mu nikto nechce pomôcť?! No na tú poslednú otázku by som aj vedela odpovedať, lebo tiež by som bola podozrievavá voči zranenému mužovi, čo vyzerá dobito, smrdí a tvrdí, že je agent, ale nemá to ako dokázať a chce jedlo a ubytovanie zadarmo... Až na jednu osobu. Keď mu pomôže, je to ako svetlo na konci tunela.
A keď sa už zdá, že sa točí v kruhu, že nevie odísť z meste, že ho sledujú, že mu šerif bráni v odjazde, že vidí svoju nezvestnú kolegyňu, s ktorou mal kedysi pomer, ako starú 60-ročnú ženu... začína mať pocit, že sa ide zblázniť. Ale je v tom niečo iné... (Chcete to vedieť? Aj ja to chcem to vedieť! :) #prave_citam )
Kým u neho v Pines plynie len piaty deň, jeho manželka ho považuje za nezvestného už niekoľko mesiacov... a presne v tomto momente ma to začalo baviť. Nabralo to neskutočné grády. Manželka (tam vonku) dostáva ponuku vidieť svojho muža, ak vypije neznámu tekutinu...
A jej muža zatiaľ v Boroviciach idú operovať. Pripútaný, brutálna sestrička, sadistický lekár, mäsiarske nástroje. Začína sa to zvrhávať zlým smerom, tak čo spraví náš nadrogovaný pacient? Predsa utečie! A viete čo? Ja som mu to uverila. Brutálny útek, aj čo nasledovalo potom. To bol iný adrenalín. Ako sa zmenili všetci obyvatelia mestečka na zúrivých prenasledovateľov. Aj ich deti. Ako dobili na smrť jedinú osobu, čo mu verila a pomohla mu. A ona tam bola už 5 rokov. Od roku 1982. Až na to, že vonku sa píše rok 2012...
Druhý diel už mám v rukách tiež. A na tretí si budem musieť počkať.
Zatiaľ si však pozriem seriál, keď už je to sfilmované

1 17.10.2017

Druhý diel nadväzuje na ten predchádzajúci.
Ako je možné, ža tajný agent skončí na mieste ako je Wayward Pines? A že zrazu už nie je štvancom, ale on je ten, ktorý dohliada na dodržiavanie pravidiel?! Nie, neprešlo veľa času, ale náš hlavný hrdina prežil a pochopil, že musí urobiť, čo musí urobiť.
Objasnilo sa pár otázok, ktoré nastolil prvý diel, ale skončilo to vcelku predvídateľne, ale aj tak to bolo napínavé. Netrpezlivo čakám na tretiu časť!

2 17.10.2017

Nie som z nej až tak paf. Či to bolo tou neskorou hodinou, alebo tým, že mi kamoška nasadila chrobáka do hlavy, proste musím s jej názorom súhlasiť. Nie je to nič nové. Musím sa pohrabať u našich v starých sci-fi antológiách, ale podobnú tému som už určte čítala. Možno nie spracovanú týmto spôsobom (tínejdžeri), ale aj tak. Aj o zmrazovaní, aj o opustenej budúcnosti, aj "inej" realite, ktorú prežívajú spáči, čiže v podstate o matrixe... Takže to "niečo viac" ma trochu minulo. Bolo to ale ok, verím, že si nájde svojich čitateľov. A keby sa autor nemusel opakovať (ale opakoval sa), tak ako poviedka by bolo pútavejšie.

17.10.2017

Mať alergiu na ľudí znie ako zlý vtip, ale pre hlavnú hrdinku s víťazným menom Jubilee to znamená žiť mimoriadne uzavreto. Nesmie sa dotknúť nikoho, inak jej hrozí alergická reakcia (od vyrážky, cez anafylaktický šok až po smrť). Keď je prinútená po 9. rokoch opustiť svoj dom, kde sa dobrovoľne uzavrela (potom, čo skoro zomrela na strednej škole po jedinom bozku), všetko sa zmení. Bojuje so svojím strachom, hľadá si zamestnanie a popritom si nájde aj priateľov, aj lásku. Znie to ako klišé, ale ja som si ju musela zamilovať, lebo nielenže zbožňuje knihy, ale stala sa aj knihovníčkou! A celý ten príbeh mi tak vhodne sadol... proste super. Navyše rada čítam v lete knihy so zimnou tematikou . Spočiatku mi vadilo striedanie dvoch pohľadov, ale malo to svoj zmysel. Otec, ktorý sa rozviedol, odcudzila sa mu vlastná dcéra a adopcia osirelého chlapca - proste aj on mal toho naloženého viac než dosť. Dôležitosť dotykov, zbližovanie jednotlivých postáv (aj cez knihy), celkovo sa mi to čítalo príjemne.

17.10.2017

Gregorove vypravy do vesmiru (seria) su megaaaaaa! To odporucam urcite, je to mix dobrodruzstva a vedy, kde su odborne veci vysvetlovane dopodrobna pre detskeho citatela na graficky odlisenych stranach. A genialne fotky z vesmiru. Proste lahodka pre 9-11roc. deti. Hlavnmi hrdinmi su dievca a chlapec. Gregorov nerozlustitelny kod bol 4. diel a treba zacat prvym, aj ked diely su v podstate uzavrete pribehy, malinko na seba nadvazuju, ale daju sa pochopit suvislosti aj bez poznania predchadzajucich casti. Tu je to o kolapse pocitatov a elektriny (ale nehladajte v tom dystopiu ako ju pozname z inych knih, je to fakt pre deti), o hackeroch a kvantovom pocitaci a zlom vedcovi.

17.10.2017

Emily Strange bola divna a myslim, ze tu vek treba dodrzat, ale moja temna stranka jasala!!! Proste taketo weird knihy mozem. Bacha, su to golemovia z mrtvych a pozosivanych tiel, pasce, zaskolactvo, nevhodne darebactva a tak podobne... Mne sa knihy tiez pacili, a velmi, ale myslim, ze ich dcera uplne nepochopila, zdali sa jej iba zabavne. Tu bizarnost tam nevidela vobec.

17.10.2017

Emily Strange bola divna a myslim, ze tu vek treba dodrzat, ale moja temna stranka jasala!!! Proste taketo weird knihy mozem. Bacha, su to golemovia z mrtvych a pozosivanych tiel, pasce, zaskolactvo, nevhodne darebactva a tak podobne... Mne sa knihy tiez pacili, a velmi, ale myslim, ze ich dcera uplne nepochopila, zdali sa jej iba zabavne. Tu bizarnost tam nevidela vobec.

17.10.2017

Milujem jeho ilustracie, musela som sa drzat, aby som ich nezacala vyfarbovat. Milujem slovne hracky pana prekladatela, (Vladislav Galis) proste som si knihu uzivala aj ja a mozno viac ako mala , lebo ona nepoznala tie suvislosti.. tak som vysvetlovala a vysvetlovala.
Proste z tej som nadsena. Aj ked goticky pribeh pre 7-rocnu dobku je doooost... ale pisu ze je kniha pre 9r., co je uz onedlho. Takze kludne smelo do toho! A na konci knih je vzdy maly bonus, komiks (v jednotke o myciakovi Mysmaelovi a jeho dobrodruzstvach aka Gulliver, a v druhej casti o mlcanlivej komornej - medvedici). Proste rozkosne.

17.10.2017

Milujem jeho ilustracie, musela som sa drzat, aby som ich nezacala vyfarbovat. Milujem slovne hracky pana prekladatela, (Vladislav Galis) proste som si knihu uzivala aj ja a mozno viac ako mala , lebo ona nepoznala tie suvislosti.. tak som vysvetlovala a vysvetlovala.
Proste z tej som nadsena. Aj ked goticky pribeh pre 7-rocnu osobku je doooost... ale pisu ze je kniha pre 9r., co je uz onedlho. Takze kludne smelo do toho! A na konci knih je vzdy maly bonus, komiks (v jednotke o myciakovi Mysmaelovi a jeho dobrodruzstvach aka Gulliver, a v druhej casti o mlcanlivej komornej - medvedici). Proste rozkosne.

1 17.10.2017

Tak dobre. Bolo to OK. Ale nič viac! A áno, malo to všetko, čo to má mať, aby to bolo bestsellerom, ale bolo to ako pokračovanie niečoho, čo bolo super a Nedaj sa! je jednoducho menej super. Oveľa-oveľa menej. (Keby som pridala ešte jedno oveľa, tak by to malo len 2 hviezdy.) A áno, malo to istý vtip a iróniu (sorry, ale vážne sa to nedalo brať smrteľne vážne), len to ide nejako mimo mňa... (Bože, som STARÁ?!)
No, idem si teraz napraviť chuť ďalšou YA.

3 17.10.2017

To bola taká romantická kravina... škoda aj čítať. Uhádnete, kto s kým zostane už pri čítaní anotácie, to len kým sa vykecajú zo svojich citov... no proste strata času. Hlavná hrdinka mi je stále nesympatická, s tým jej zlozvykom (fajčením), vtip to nemá žiaden, len sentiment. S tým, že jej umrel manžel a dcérka sa vyrovnáva po svojom... v prvej časti opustila kaviareň s názvom Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu a snaží sa zabudnúť. Keď si už konečne niekoho našla a opustila ho, mala som chuť ju niekam kopnúť. Aj v tejto časti mi vadí ako osobnosť. Už na prvých dvoch stranách ma mali varovať jej opisy nevydarených stretnutí s mužmi (chlapov opisuje ako imbecil/magor/cudak/kreten)... proste mi fest nesedí, a prajem jej z tých cíg už aj rakovinu... ale podľa mňa len ostane tehotná... ale nebavilo ma to, čítať o jej nutkaní si ísť zapáliť...
Zhrnutie: Som fakt rada, že kniha je len z knižnice. :)

3 17.10.2017

Toto bola jednoducho smutná, smutná kniha. Sčasti vychádza z vlastnej skúsenosti, ako píše autorka v závere, takže jej to o to viac verím. Veď keď si však predstavím, že mne by takto zomrel mladší brat, tak by som sa zbláznila... :(
Hlavná hrdinka si z donútenia terapeuta začne písať denník, ale zároveň sledujeme aj jej život (to, čo prežíva teraz, i to, čo sa dialo predtým). Dokonca aj duchárska línia sem zapadla (cíti voňavku svojho mŕtveho brata, vidí ho v zrkadle, alebo izbe, v aute...).
Odporúčam, ak máte radi YA, je to jedna z tých lepších.

1 17.10.2017

Knihu sme mali z mojej knižnice, lebo, priznám sa, zaujala ma už na prvý pohľad.. Prečítala si ju aj dcérka (7r.), ktorej sa veľmi páčila.
Každopádne, Lišiak Pax je aj o vojne, divočine, o pochopení seba samého. Tento paradox je v knihe spomenutý niekoľkokrát (vojna&mier) aj naturálnejšie (míny), aby to deti pochopili. Príbeh o kamarátstve, ba nie, doslova o prepojení chlapca, ktorý vychoval malého lišiaka, verného kamaráta a spoločníka. Je to také srdcervúce, keď ho musí zanechať v lese... Striedanie pohľadov (zdomácnený lišiak v lese a chlapec, ktorý si svoj omyl uvedomí a ide si poňho) dcérku bavilo, hovorila, že bolo skvelé vidieť, čo obaja v tom istom čase prežívali. Ako ich všetky prekážky zocelili, ako nakoniec zosilneli, dospeli a našli si svoje miesto na svete, v živote... Je to príbeh o dôvere, zodpovednosti, ale aj o vernosti, odhodlaní a o nájdení mieru v duši. Asi by sa to dalo viac rozoberať (invalidná bábkarka, fénix, chlapcov otec), ale už je neskoro a nechce sa mi. Pekné to bolo. Prečítajte si. A dajte to čítať aj deťom, bude sa to páčiť, aj keď pre citlivé deti varujem vopred - je tam jedno úmrtie a nejaké to zmrzačenie. Ale v podstate to má šťastný koniec, aj keď vojna stále trvá. Nie je to totálny happyend, ale je to uspokojivé. Plus dávam za ilustrácie.

2 17.10.2017

Je to snový, až cinematický zážitok. Naschvál nepíšem knižný, aj keď sa v knihe hovorí o knihách (a o filmoch), lebo je to mix magického, snového a reálneho. Je tam všetko tak zvláštne premiešané, že asi sa mi to viac páči, ako nepáči. Ohodnotila by som to na 3,5-4 hviezdy. Dvojitý záver je výborný (v knižnici máme ten temnejší). Som však rada, že sa objavili aj stratené dáždniky. :)
Ak sa vám bude prvá časť zdať, že má pomalší rozbeh, tak sa vám to nezdá. :) Ono to má svoj zmysel, lebo keby sme nepoznali pozadie a minulosť, stratilo by to ten prekvapujúci náboj. Postupne sa objaví aj dráma a vášeň. Z normálneho, možno nie úplne banálneho príbehu nevery dokázal autor spraviť až filmový zážitok, ale to len takto spätne má moje sympatie. Pri čítaní som jednoducho Olliho (hlavnú postavu) nevedela mať rada, neskôr mi ho bolo permanentne ľúto. Nechápem takisto ani posadnutie Facebookom a detailné popisy statusov (prišli mi, akoby ich písala jedna a tá istá knižná osoba), ale budiž. Ak to mám zhrnúť, tak som veľmi rada, že som objavila tohto autora, magický realizmus má svoju novú hviezdu! :)

2 17.10.2017

Už dávnejšie dočítané, ale váhala som nad hodnotením... Na jednej strane sa mi páčila košatosť príbehu aj so všetkými jeho odbočkami a poznámkami pod čiarou, štýl rozprávania tak dokonale podrobný, že som nemala problém si všetko do detailov predstaviť. A tu bol ten problém. Nie s knihou, so mnou... Aj tie myši v pohode, aj tie červy (červy fakt nemusím, to radšej budem čítať o črevách, ale v pohode, nebolo to nič hrozné), dokonca aj rituál... ale stále som čakala, čo ma tak posadí na zadok. A teda záver bol krutý a vlastne sa tým veľa vecí objasnilo. Ale aj tak som bola akosi sklamaná... a smutná. Nečítala som si anotácie vopred, ale vedieť , že sa tam bude vyskytovať násilie na deťoch, tak by som po nej pravdepodobne nesiahla.
Vracala som sa ku knihe viac dní, lebo som popri nej čítala aj iné, vadilo mi trochu riadkovanie, ale edícia MM to má také hustejšie, čítačka by mi pri tomto titule vyhovovala viac.

2 17.10.2017

Príjemný, takmer až rozprávkový príbeh, plynie pohodovo, veľmi sa mi to páčilo, po všetkej tej krvi a krimi a násilí, čo som nedávno čítala, je to naozaj niečo pokojnejšie. Prečítala som ho na dovolenke a dovolím si ho aj odporúčať ako dovolenkové čítanie.
Málinko šmrncnuté ducharinou, jemným humorom a trošku aj romancou. Názov neprezrádza úplne všetko, ale je to jedna z mála kníh, ktoré ma zaujali nadpisom.
Zberateľ si uložením, triedením a písaním o náhodne nájdených predmetoch, ktoré niekto stratil, kompenzuje vlastnú stratu. Stratil prívesok od svojej snúbenice, ktorá zomrela tesne pred ich svadbou a tým porušil jediný sľub, ktorý jej dal..., ale teraz, na konci života chce, aby v jeho diele niekto pokračoval.
Poviedky, či skôr krátke príbehy o stratených veciach (gombík, dáždnik, rukavica, dielik puzzle, alebo plechovka s ľudským popolom) sú roztrúsené po celej knihe a spočiatku som si kládla otázku, či by bolo vhodné, aby našli svojho pôvodného majiteľa. Zaujímavým prepojením autorka zodpovie aj túto záhadu, lebo tie príjemné onedlho vystriedajú omnoho temnejšie príbehy. Napriek všetkému to celé pôsobí kompaktne, dve dejové línie sa ku koncu pretnú.

17.10.2017