parvitas komentáře u knih

(SPOILER) Emočná žmýkačka. Toto je moja tretia kniha od autorky a asi nadlho aj posledná. Dostala som sa k nej cez knižnú štafetu a bola to pre mňa výzva vyjsť z čitateľského stereotypu a prečítať si knihy o vzťahoch.
No viete. Neznášam knihy o vzťahoch.
Veľa sa tam rozpráva a odchádza a prichádza a zmieruje a odpúšťa. Jediné pozitívum je, že je to samostatný príbeh. Aj tak má všetky znaky telenovely. Aj babča, ktorú si zamilujete (predstavovala som si ju ako babičku z filmu Cocco, ale je skvelá, má podrezaný jazyk a bystrú myseľ, hlavne keď kontruje svojej nepodarenej dcére a chráni si vnučku.)
Nevera? Hneď dvakrát (bráškova snúbenica a Lorinin ex, ale nie spolu). Autonehody? Smrť otcov? Tiež dvakrát. Z jednej by mala pokračovať v traume z áut, ale akosi to vyznelo do stratena a láska ju presvedčila, že neumrie, keď sa odvezie autom. Jedna mama ako med a druhá ako blen. Navyše tá “nahovno sa snaží vydojiť z dvérky všety , kľudne aj hrubou manipuláciou do predaja bytu. Ale dcérenka ju prebehne a manipulácia sa bude opakovať zo strany macha a nájmu bytu.
Počkať, to nie je všetko! Máme tu drvivú smrť dieťaťa, pokus o znásilnenie, krádeže a psychickú manipuláciu, zastrašovanie (akoby nič sa dedinčania prestanú pozerať na hl. protagonistov cez prsty, keď mladý zahlási, že je jeho kolegyňa), všetko končí s bratskou bitkou. Kamaráti? Ak aj sú, slúžia ako dekorácia pri jedinej udalosti - stretátvke - a predtým, ani potom o nich nebudeme počuť. Akoby na nich navozili 70 dodávok zeme. To už skôr bývalá nevesta mala viac času sa zblížiť s hl. hrdinkou… Ty si spala s mojím frajerom? Nevadí, ten tvoj sa ma zase pokúsil znásilniť, no zabudnime na to a buďme kamošky, dobre?
V závere si adoptujme siroty s traumami, lebo ich nikto nechce. Tieto dve emočne nezrelé telesá k sebe priťahnu ďalšie mini chúdence, aj keď finančne sa im až tak nevychádza. Ale kvalitnej kávy sa nevzdáme. Ani večerí v reštauráciách. A aké je to nemať klišé v podobe sexi chlapa, ktorému nevadí čokoholička kyprejších tvarov (ha! tak preto je v sprche na zemi ona!) - to sa už nedozvieme. Pyrotechnik. Ok, originálne povolanie, dvíham hodnotenie o jednu hviezdičku :). A slečna, ktorej náplň práce sa zredukovala len na aktualizáciu súborov a nemá do čoho v teréne pichnúť, (na rozdiel od jej kolegu), (btw, nechápem toto nelogické rozhodnutie šéfa) a tak mimochodom zmieri rokmi rozhádanú rodinu a pritom sa nevie desaťročia postaviť panovačnej matke? Happy ending ako šľak.

1 03.08.2024

(SPOILER) Vzdávam sa, ďalej nejdem. Rodinná sága naberá typický nemecký drive a melodramatično sa stupňuje. Výčitky typu „Kto zjedol moje jogurty?! sa menia na „Ty si nezaplatil nájomné a nechal si prázdnu ruličku na wc a nevymenil toaletný papier! A určite si zožral aj vločky a nutelu! Svojej úbohej sestre, ktorá trpí panickými atakmi a preto si ju do konca nebudeme všímať. Šikovná si nájde zjazveného trestanca, ktorý nikoho nezabil (ste si mysleli, že nebudú spoilery? cha, budú!), pridáme tam jedného dospelého, ktorý ostáva večnym dieťaťom (to bola najmilšia postava, ktorá na svojej úrovni robila pokánie). Ďalší zo súrodencov trpí pocitom neistoty a straty identity, ake nájde si ho nakoniec nevlastná rodina (a o jej súkromných problémoch sa dozviete viac v častiach seriálu 5-8, ostaňte nám verní). Apropo, vernosť, ktorá nič nehovorila Tine z prvej časti, teraz vystrieda jej blízka príbuzná, žiarlivosť. Takže dej sa točí okolo lásky a nehovorenia si dôležitých vecí. Zatajím to, aby ste sa pýtali aj naďalej a až pri ďalšom rodinnom jedle to budeme riešiť. Scenár je ten istý...
Rozumiem, prečo tento štýl románov niektorí ľudia milujú. Všetky tie drobné, aj veľké problémy sú presne to, čo ich v bežnom živote zaujíma. Čo v okolí nemajú. Heeej, suseda, viete, že tamtá je tehotná? A henten ušiel z domu?? Tamten má zase veľké finančné problémy, rozpredáva starožitnosti z dedičstva. Určite v tom bude mafia a drogy! Budeme ich sledovať, lebo netriedenie odpadu nie je bohvieako podnetné… Veľká dráma! Stavím sa, že s rovnakým záujmom čítajú aj klebetník spojený s tv programom (lebo sú praktickí, zistia kto s kým spáva a prečo musel predať dom, plus potom to isté pozrú rozpohybované v televíznom seriáli). Mne práve toto nahustenie zaujímavostí a životných zvratov neslutočne vadí. Dobre, nemám momentálne teraz v okolí až tak dramatické problémy, ale pri všetkých vzťahových knihách mi napadlo, aha, veď toto zažila moja kamoška a riešili sme to pri káve. Naozaj o tom chcem ešte aj čítať? Navyše takým tým povrchným štýlom, čo sa vydáva za hlbokú psychologickú sondu a lá, čo sa deje u susedov, akým sa písali romány hlavne počas socíku a v deväťdesiatych rokoch, keď sa nemohlo spomenúť nič globálnejšie. Pritom mi tam chýbajú, čo ja viem, opisy prostredia, reakcie okolia, nielen týchto rodinných príslušníkov a ich amantov. Také to ukotvenie v priestore a čase. Takže za mňa, je to len klebetník v románovej podobe. Ďakujem, neprosím.

03.08.2024

(SPOILER) Vzťahové knihy sú o vzťahoch, kde sa zásadne nekomunikuje, prípadne sa povie len časť a potom sa z toho vyvodzujú nesprávne závery. Klasicky som mala veľké oči a a ešte väčšie očakávania - keďže sa to páčilo väčšine, ktorá knihu čítala.
Ku knihe som sa dostala prostredníctvom knižnej štafety, kde som mala kombo - 2 knihy zo série plus jednu bonusovú od tej istej autorky. Reku, ak sa mi zapáči, siahnem aj po ďalších.
Ale k štafete. Mám nakúpených mrte farebných priesvitných lepiacich papierikov, ale keby som mala lepiť ku každému zvratu jeden, kde mi napadlo čosi komentovať, tak by ich bolo nespočítane. Priestoru nie je veľa, takže nasledujem príklad mojich predchodkýň a píšem ceruzkou priamo do knihy. To roztrasené písmo je moje, lebo knihu som čítala klasicky na kresle, v posteli, na balkóne a cestou v buse. Ak neviete niečo prečítať, je to preto, že som poznámku písala hneď a kadejako, sorry. V podstate tam rozvíjam absurdné teórie (tá o agentovi je smiešna, o rakovine reálnejšia) a vydávam účastné výkriky na podporu protagonistov a pri dejových zvratoch. (Posadnutosť dvojičkami nevynímajúc.) A že ich je tam pomerne dosť, zistíte aj vy pri čítaní. (Dvojčiat menej.) Autorka nahádzala kopu problémov na jednotlivca, resp. členov rodiny dosť nerovnomerne, ale je to len začiatok série, určite ešte pritvrdí. Takže tu máme dávnejšie, no tragické a nečakané úmrtie rodičov, rozpadajúci sa rodičovský dom (len po 2 rokoch, čo tam nik nebýval, ale ok) a štyroch súrodencov, z ktorých len jedna osoba (Tina) má vlastné bývanie. A prečo sa tam nevrátiť hneď, všetci spolu na kôpku? Ale v podstate aj o bývanie Tina príde, lebo spravila kravinu a nevedela trafiť von z hotelovek izby, kým sa s dotyčným nevyspí. Ups, kdeže sú tie dvere? A čo, bolo to jej slobodné rozhodnutie. Spoiler alert. A čo jej tam random ešte pridáme? Možné tehotenstvo, rozpad manželstva, rozvod, choroba muža (ktorú si samozrejme nevšimla, a ktorá je dôvodom, že s ňou on nespí pár týždňov a namiesto robertka... no nechajme to tak), bankrot a predaj nehnuteľnosti, zmeny v zamestnaní, resp. moc priateľský šéf (hľadanie spriaznenej duše na obedoch a večeriach len pre dvoch - ešte nesvieti red flag?). Ešte že má okolo seba súrodencov (aj dvojičky!), tak nejaké ťažkosti sa prihodia aj im. Najstarší syn bude nevlastný a zažije stratu ukotvenia v rodine. Plus je roky nešťastne zamilovaný do dcéry svojho školitela, ktorý ju však ako mladú budúcu matku odvrhol a vnúča nikdy nevidel (sem pridáme traumu a následky znásilnenia a neskôr aj ďalšie úmrtie plus ako bonus pocit zrady, najlepšie na oboch stranách). ďalší ma finančné problémy, ale to si necháme do ďalšej časti.
Ideme si vybrať ešte nejaké rodinné choroby (svokrička) a zlé pohľady od švagrinej, neplatenie nájomného a nutnú rekonštrukciu domu, ktorý má názov skoro ako ten Annin Zelený dom. Len teda nie je zelený. A ani Annin. Ako to skončí? Uzmierovacím sexom, ktorý je všetko len nie odpúšťací. A drahý manžo sa nasťahuje k nim a pomáha so stavbou. Čakáte rodinné scény s dobrou spoločnosu večerou? Ja moc nie, veď si navzájom zožrali bio potraviny a vločky. Je to síce dynamický príbeh, ale má doslova telenovelovský nábeh, keďže dej neustále graduje prostredníctvom rozhovorov a zvratov. A takže tie bežné situácie, kedy súrodenci perú, či jedia, kedy sa to malo upokojiť a zvoľniť, sa skrátka míňa účinkom, je to len ako slovná vata. No nevzdávam sa a idem ďalej.

03.08.2024

Útla knižka, ktorá v sebe skrýva nečakané filozofické otázky. Na jej prečítanie nepotrebujem ani deň, ale aj po dočítaní sa k nej niekoľkokrát vraciam. Hlavnému hrdinovi už nezostáva veľa času kvôli rýchlo postupujúcej chorobe. V istej chvíli sa mu predstaví diabol (namiesto vidiel má havajskú košeľu, čo my mňa asi vydesilo viac) s akousi variáciou faustovskej ponuky - za predĺženia života o jeden deň, musí zo sveta vymazať niečo hodnotné. Zamyslenie sa nad tým, čo je v živote dôležité a nad užitočnosťou vlastného života je typicky japonsky úsporné. Ako by ste reagovali vy? Spísali by ste svojich 10 vecí, ktoré treba pred smrťou zažiť? Alebo by to boli skôr materiálne potreby c či akčné zážitky? Osamote, či s niekým, koho milujete a na kom vám záleží? Alebo to necháte tak a zmierite sa?
Kniha mi letmo pripomenula knihy #ostrovbezpamati a #nezvystydnekava, aj keď tematika je iná, tá predstava pominuteľnosti má istý vibe magického (japonského) realizmu.
Hlavný hrdina prestáva ľpieť na veciach, ktoré postupne strácajú dôležitosť zoči-voči smrti a rekapituluje svoj život, svoje rozhodnutia. A niektoré spomienky boli veľmi dojímavé; nmilovanú mamu a otca, s ktorým sa odcudzil, na bývalú priateľku a kamaráta zo školy, na kocúrov, ktorí mali neskutočne milé zeleninové mená (Zelí a Salát/ja som ich v duchu prekladala ako zdobneniny Kapustička a Šalátik). Pozrieť sa na veci z nadhľadu. Dúfam, že na podobné dilemy ešte nebudem musieť dlho myslieť. Ale čítať o nich je obohacujúce.
Inak, mne osobne sa asi najviac páčilo, keď sa mačka hlavného hrdinu rozhovorila - a to naučeným archaickým štýlom podľa starých historických filmov. Škoda, že podobne vtipných vecí tu bolo pomenej, ak nerátam podobu pokušiteľa. Knihu si zaraďujem medzi prečítané knihy tohtoročnej knižnej výzvy na DK.

12 27.07.2024

Zaraďujem si knihu do kolónky - knihy s dvojčatami - aj keď sa tu vyskytne pár klišé, zažmúrim oči.
A kedy mi niekto povedal vopred, že pôjde zároveň o knihu o znásilnení a traume, asi by som po nej nesiahla. Telo sa vylieči rýchlešie, ale na zotavenie duša potrebuje viac. Nielen čas a priestor, ochranu aj terapiu. Pokojné miesto, kde sa nevyskytujú desivé osoby, kde sa môže schúliť a byť sama, kde má okolo seba hradbu z černicového tŕnia, kde jej vojaci neublížia. Rodinná dráma je o to väčšia, že podobné osudy sa týkali takmer všetkých žien v okolí hlavnej hrdinky od druhej svetovej vojny -až po súčasnosť. Terapia prácou a v bylinkovej záhrade nemusí byť všeliek, ale môže byť jednou z ciest, ako dosiahnuť vyrovnanie sa so zranením. Recept na lipové cukríky je top. Záver mi už prišiel prekombinovaný, akoby sa to malo ukončiť dobre a takmer nasilu, až mi to prišlo pritiahnuté za vlasy. Naozaj sa všetci musia na nejakej úrovni poznať a byť prepojení? Knihu som vrátila do knižnice, tak teraz o nej píšem len spamäti, ale bolo tam pár momentov, kedy mi postavy a najmä ich konanie neprišli úplne logické.
Ak sa vám podobné záhradkársko-bylinkové témy páčia, siahnite napr. po knihe Záhrada nových začiatkov, či Stratené kvety Alice Hartovej.
Myslím, že aj Modlitby za unesené, či drsná obžaloba Naše těla, jejich bojiště bude silným a znepokojivým čítaním, tieto knihy sa však venujú tej ťažšej téme...

20.07.2024

Priznám sa, ku knihe som pristupovala s istou dávkou skepsy. Variácia na čínske dejiny a ópiové vojny - dobre, toto znie fajn - v prostredí, kde sa dlhodobým štúdiom a meditáciou dá priblížiť k bohom. Wau. A ešte raz wau. Tak rýchlo ma to celé vtiahalo do deja, že som knihu dočítala za deň, nemohla som ju odložiť. Unikátny svet, ktorý stojí (a padá) na drogách. Spoločensky si sirota nesmierne polepšila (doteraz mala hodnotu asi ako homosexuálny kohút - voľne parafrázované z knihy), jej snaha dostať sa na vojenskú akadémiu bola úspešná, ale bolestivá (uznajte, spôsobiť si až popáleniny, aby nad učením nezaspala, chce neskutočnú motiváciu). Prvé roky štúdia Rin sú tak trochu ako z kopírky YA kníh: mladá násťročná uteká pred vydajom, podarí sa jej to, no je šikanovaná kvôli farbe pleti, prízvuku a sociálnemu pôvodu, čiastočne vylúčená, no napriek tomu sa naučí, čo treba, lebo ju vezme pod záštitu tá najneočakávanejšia osoba - tréningy má niečo na štýl Obi Wana (medituj a vyberi si svetlú stranu), či Jaqena H'ghar (si nikto a viď aj bez očí) a Miyagiho (namiesto natierania plota nos prasa ku studničke, zosilnieš), do toho súboje a šarvátky a vyraďovanie, kde namiesto triediaceho klobúka, či drakov sú to majstri - učitelia, ktorí si vyberajú tých, čo spravia skúšky a pod ich vedením sa pripravujú na pôsobenie vo vedúcich funkiách armády - a čo ma teší, celé je to našťastie bez milostných kravín a geometrických útvarov (žiadne a lá Štvrté krídlo, ktoré vôbec nesiahalo ani po prach na Rininých sandáloch).
No a potom sa to obráti a príbeh temnie.
V druhej a tretej časti nastáva brutálna zmena, ukazuje sa realita a krutosť vojny a cena za víťazstvo. Stratégia je jedna vec na papieri, no v realite je to hrozivé. Otázky koho obetovať a či to za to všetko stojí pomsta a zmárnené životy, si kladú hlavní hrdinovia neustále. Rozpútať genocídu, vypustiť šialených bohov - je to sebectvo, alebo nutnosť?
Nečakám happyend, nutne potrebujem pokračovanie, no mám aj výhrady.
Zrušila by som náhodné a nečakané osobné stretnutia známych postáv navzájom, ale ako čitateľku ma zaujímajú osudy jej spolužiakov a učiteľov. Masové vraždenie vnímam viac cez osudy jednotlivcov, ale to asi každý. Tak trochu prižmurujem oko aj nad očividnými logickými zakopnutiami - najstrategickejšie miesto krajiny sa určite nenájde, lebo k nemu vedie tajná cesta?! To ako vážne na toto vojenskí stratégovia zabudli a nebrali do úvahy murphyho zákon, že čo sa dá pokaziť, sa pokazí? Druhá vec je, že podrobne opísané praktiky dobytia a zmasakrovania obyvateľstva sú aj v našich a nie veľmi dávnych, reálnych dejinách a hlavne, nie je to ojedinelá záležitosť. O to viac je na hrane rozhodovanie o civilistoch - oko za oko, genocída za genocídu. A tu hlas morálky, Kitaja a jej učiteľa Ťianga ide bokom, Rin je neskutočne rozpoltená, no myslí si, že nemá na výber. (Kitaj má moje sympatie, keď jej odporuje.)

P.S. Ak by som mohla odporučiť niečo podobné (sila uväznených božstiev, neuveriteľnej moci, ktorá ničí svety, seba, i šamanov a niekedy aj všetko navzájom) - siahnite po sérii Záhutí - Čaropisci, Světatvůrci, Klíčotepci , alebo po sérii Božské mestá (Město schodů, Město mečů a Město zázraků) od R. J. Bennetta, prípadne od Rebecca Roanhorse - Stopa blesku, alebo Piate ročné obdobie od N.K. Jemisinm, či Kopí protne vodu od Simon Jimenez. Každý titul je trochu iný, ale pár spoločných znakov by sa našlo. Každopádne, mňa bavili.

1 20.07.2024

Potrebujem milé knihy. Aj keď začínajú bankrotom a rozpadom vzťahu. Hlavná hrdinka Polly takto skončila s minimom prostriedkov vo veternom prístave. Keďže dlhodobo jej firma, ktorá sa venovala grafickému dizjanu, už nezarábala, pokazil sa aj jej vzťah s partnerom. Ujsť z mesta do zapadákova je jedinou schodnou cestou, pretože už nemá veľa možností, aj vzhľadom na to, že je vlastne na mizine. Pravidelné dochádzanie do mesta nie je úplne možné, vzhľadom na to, že sa príjazdová cesta zaplavuje a treba sa riadiť podľa času prílivu a odlivu. Miesto, kde sa uchýlila, je schátrané, no funkčné. A vraj tam aj straší... To už mala autorka moju plnú pozornosť.
Keď sa Polly náhodou začne starať o zranené mláďa alky/papuchalka, získala si ma ešte viac. No nezamiluj si to. Postupne sa spoznáva s členmi miestnej komunity, s partiou rybárov a tajne im (aj keď pôvodne to bolo len pre ňu) pečie chlieb. Jej malá vzbura vyvoláva emócie, keďže majiteľka nehnuteľnosti je riadna potvora! :) Na polostrove práve táto megera vlastní predajňu s pečivom, ale nie je to žiaden zázrak. Keď si získa jej sympatie, otvorí si pekárničku, ktorá je úžasná a všetci si ju zamilujú. V závere knižiek tejto autorky býva plno receptov, určite stoja za vyskúšanie, aj v tejto ich nájdete. Mne kniha svojou nenáročnosťou celkom sadla, bola to taká pokojná variácia knihy o kníhkupectve, len knižky sa tu nahradili chlebíkmi. No trošku mám výhrady, lebo mi chlapi, ktorí sa okolo Polly začínajú pohybovať, akosi nesedia - proste žiadna chémia. Najlepší ostáva ten mini všetečný vták. Napriek tomu som si čítanie užila a idem na pokračovania.

2 20.07.2024

Malé problémy na polostrovčeku, ktorého prístupovú cesta v nepravidelných časoch zaplaví more (lebo príliv a odliv nepustí). Maják a pekáreň. A neskutočne odporný Malcolm, ktorý spravuje zdedený majetok.
Selina, vdova po rybárovi, s ktorým sa Jenny vyspala, sa tu objaví a spriatelia sa. Navzdory všetkému.
A Pollyn Američan, ktorý potrebuje pomôcť rodine a zároveň zarobiť peniaze.
V prvej časti sa mi prostredie veľmi páčilo, a aj toto pokračovanie je viac-menej o tom istom, len v letnejšom tóne. Namiesto budovy pekárne, je tu pojazdná pekárnička na kolesách, niečo sa točí o peniazoch, niečo okolo vzťahov, problémom je, keď chýba komunikácia (a aj peniaze).

1 20.07.2024

Vianoceeee! V najväčšom teple čítať o vianočných sviatkoch, zime a snehu, je tak občerstvujúce. Recepty a celková atmosféra sa mi páčili a oproti knihám s násilím na ženských hrdinkách, ktoré sa mi dostali do rúk, sa mi to čítalo úžasne.
Tehotenstvo a oslavy, počasie a svadobné prípravy a rozkošný domáci maznáčik Neil. Tiež by som ho neustále kŕmila. :) Je to odpočinkové čítanie, trochu presladené v závere, a aj keď namiesto vianočnej pohody má Polly skôr stres okolo príprav, v konečnom dôsledku som vypla všetky mozgové bunky a oddýchla som si. Akurát neverím, že by sa jej tehotná kamoška takto zaktivizovala.
Jo, a chcela by som navštíviť predlohu ostrovčeka Polbearne - reálny St Michael's Mount v Cornwalle.

1 20.07.2024

Autorkino meno mi je známe už dlhšie, toto je prvá kniha, ktorú od nej čítam a verím, že nie posledná.
Názov je mimoriadne výstižný. Aj keď to spočiatku vyzerá na čisto knihomoľskú tému, pretože hlavná hrdinka vlastní kníhkupecto a venuje sa kníhviazačstvu, nakoniec predsa len pôjde o neukončené vzťahy. Ashlyn má jedinečnú schopnosť vnímať pocity z predmetov, v jej prípade sú to knihy. Emócie vychádzajúce zo stránok sú občas veľmi silné. Nevypovedané slová, zrada, sklamanie a pretrvávajúce zlomené srdcia z lásky. Pri čítaní dvoch podobných exemplárov (bez autora a tiráže) sa rozhodne pátrať po ich pôvode. Naliehavosť a smútok sálajúcich z kníh Ľutujem Belle a Navždy a iné klamstvá ju k tomu priam ponúkajú. Zaujímavosťou je, že v tejto knihe, Ozveny starých kníh, vlastne čítame tri príbehy. Mierne záhadné prelínanie dvoch dejových línií sa mi páčia - roky 1941 a 1984 sú dokonale vyvážené - v každom období sú postavy s ťaživým, no pútavými životnými príbehmi. Ashlyn je vytrvalá, rozbehne pátranie a otravuje pôvodného majiteľa, až kým sa nedostane k odpovediam. Jej vlastný život bol oveľa tragickejší, no napriek tomu nezatrpkla. Jej nádej na zmenu k lepšiemu, uznanie a odpustenie, je akýmsi katalyzátorom, ktorý ovplyvňuje a mení postavy okolo nej.
Som rada, že som sa k tejto knihe dostala, ale nebude mojou obľúbenou. Akosi podobné zatrpknuté a zamotané vzťahové príbehy s tajomstvami a intrigami nemám až tak rada.
Ak môžem odporučiť knihy s psychometriou, asi naj je séria Krámek se starožitnostmi, kde sa majiteľka obchodíku dokáže cez predmet vcítiť do pocitov osoby, ktorá ho vlastnila a neskôr aj preniesť do danej doby. Ale ak mi odporúčite niečo podobné, budem naozaj rada. Nemusí to byť ducharina - seriál Stratené duše a sériu kníh Hřbitovní královna poznám.

02.07.2024

Chceli by ste mať možnosť voľby a vybrať si život, v ktorom sa vám bude dariť viac ako teraz, keď plánujete zomrieť? Túto možnosť dostane hlavná hrdinka v poslednú chvíľu svojho života, a aj ju využije. Vlastne, má miliardy možností, kde sa jej nenaplnené ambície a sny stávajú reálnymi. Športovkyňa, vedkyňa, cestovateľka, umelkyňa, manželka a matka... Putuje po svojich životoch, niekde je slávna a úspešná, inde osamelá, sklamaná, milovaná, nenávidená. Ak by sa v tej role cítila fajn, splynie s daným životom a bude pokračovať ďalej. Ale ona sa neustále sťažuje, nič jej nie je dobré. Vo svojich životoch akoby neustále tápala a nie vždy sa do svojho ja dokáže hneď vcítiť. Nepozná mená, súvislosti, nemá tamtie vedomosti... je len cestovateľkou. Filozofický presah je zjavný, rozhodnutia musí urobiť a vždy majú na niekoho dosah. No s postavou/postavami sa len ťažko zžíva nielen Nora, ale aj čitateľ. Kĺzanie do paralelných životov je zábavné, aj otravné zároveň (lebo princíp sa neustále opakuje). Verím však, že to niektorých čitateľov zaujme a začnú premýšľať, čo s vlastným životom, budú žiť naplno aj so všetkými chybami i rozhodnutiami. Vždy ste pre niekoho dôležitý. Ale uvedomuje si to aj Nora? Spočiatku depresívna kniha začína s tou jedinou povestnou pretekajúcou kvapkou, ktorá dovedie Noru do Polnočnej knižnice a k jej vlastnej knihe výčitiek. Mať možnosť voľby ideálneho života v literatúre nie je neznáma*, ale práve Matt Haig to pomerne optimisticky podáva. Ak máte chuť rekapitulovať, či čítať inšpiratívnu knihu bez priamych motivačných rád, siahnite po tejto. Možno odhadnete, ako sa skončí, možno nie. Listovať rôznymi knihami a vďaka nim prežiť iné životy, sa dá nielen v rovnomennej knižnici - ale aj v tej našej. :)

* tuším som raz (v Ikarii?) čítala aj poviedku s dosť podobným námetom (tam si hrdina vyberal, že je najkrajší, najmúdrejší, či vie robiť najlepšie bubliny, no mal len tri možnosti);
alebo Život po živote od Kate Atkinson - hl. hrdinka sa rodí znovu a znovu a vyhýba sa chybám, aby naplnila zmysel svojho života;
alebo trochu iná - Zakletý v čase/Žena cestovateľa časom od Audrey Niffenegger - kde sa hl. hrdina neriadene objavuje v istých okamihoch svojej jedinej lásky...

10 23.06.2024

Kniha bola svojim spôsobom emocionálna žmýkačka, kde sa rodičia vyrovnávajú so stratou syna, ale mala aj svoje pozitívne miestami až „fulghumovské“ momenty;

1. zoznamy rekordov z Guinessovej knihy rekordov a iných výnimočných prvenstiev,
2. netypické priateľstvo medzi 104-ročnou babičkou a chlapcom-skautom, jedným z milióna,
3. uvedomenie si toho najväčšieho daru, aký môže rodič dostať... lásku (svojho) dieťaťa,
4. vek je len číslo a začať sa dá v akomkoľvek veku,
5. nahrávanie životných skúseností starenky Ony a jej diktafónové odpovede (otázky si už čitateľ domýšľa sám),
6. hudba a koľko miesta zaberá v živote hudobníka,
7. veľa výčitiek a ľútosti, premárnených šancí, či nepochopenia- aj o tom bol vzťah manželov a ich syna,
8. zbieranie spomienok a odpustenie,
9. malé láskavosti a dobré jedlo, koláče,
10. istá nedokonalosť v živote robí ľudí zraniteľnými, no je tu aj šanca napraviť pokazené veci...

3,5* z 5*

1 26.05.2024

Siahla som po knihe, od ktorej som očakávala brutálne prepracovanú alternatívnu históriu a to som aj dostala. No dej samotný je niekde v pozadí. Hlavný hrdina, študent a flákač v jednej osobe, tu prevažnú časť svojej cesty životom (a neskôr aj počas cestovania transsibírskou magistrálou) len filozofuje a vyjadruje svoje myšlienky; celé mi to pripadalo ako rozsiahla dumka o spoločnosti, histórii a realite, či logike v štýle ruských spisovateľských tradícií. Stále sa tu vyjadrujú snobi a vyššie vrstvy, intelektuáli, agenti a podnikatelia, študenti a občas aj nejaký ten chudák. Napr. hlavná postava dlho o sebe hovorí v tretej osobe (oblieklo sa, vyšlo z miestnosti, zapálilo si cigaretu), takže keď sa už vráti do skutočnosti, oddýchla som si. Z poverenia cárskeho Ministerstva Zimy má ísť za svojim otcom, ktorý sa nejakým spôsobom skontaktoval a komunikuje s bytosťami, ktoré rozširujú zimu po páde Tunguzského meteoritu (1908). Celý svet touto zvláštnou zimou ovplyvnený, odolný kov, ktorý vzdoruje netypickému mrazu od „přítuh“, Teslove vynálezy, svetlo a tma, ktoré sa nesprávajú podľa nám známych fyzikálnych zákonov, „tmětlo“ - toto všetko ma bavilo asi najviac. Zvyšok času som pri čítaní trpela a hlavný hrdina mi neuveriteľne liezol na nervy. Vadilo mi jeho zamýšľanie sa nad svojou neexistenciou a potreba všetko rozoberať. Mám rada svet, ktorý objavujem sama ako čitateľka, ukázaním obrazov, ktoré si ako mozaiku skladám popri pútavom deji, ale nie týmto nudným pseudovedeckým štýlom tak, že sa o ňom niektorá postava siahodlho rozrozpráva.

1 26.05.2024

Na knihu som narazila v rámci výzvy na Databázeknih; kniha, ktorá má v názve "kdyby" (keby). Autor si vybral naozaj zábavné a miestami až dokonale absurdné témy a snaží sa na ne odpovedať vedecky presne. Príkladov, ktoré by som teraz mohla spomenúť je naozaj veľa, jeden z prvých, kde sa mi náhodne otvorila kniha, je ten o šípoch, ktoré zastrú Slnko (viď. scéna z filmu 300), či o kuse mäsa, ktoré sa opečie pri páde cez atmosféru. Je tam toho ale oveľa viac. Pre mňa sú asi najzábavnejšie úvody (kým sa dopracuje k samotnej otázke a následnému riešeniu).
Myslím, že sa pri knihe zabaví každý, kto má rád hravú vedu. Súčasťou sú aj schematické kresbičky (ak nepoznáte autorov komix na stránke xkcd, aj ten stojí za pozretie). Knižne už vyšlo aj pokračovanie, tak si idem objednať. :)

3 19.05.2024

Na to, aká to bola rozsahom útla knižka, mi ostane v hlave ešte asi dlho. Je tu opísaný zúfalý a toxický vzťah, aký mala hlavná hrdinka dlhých osem rokov, do toho všetkého ako posledná kvapka je jej nepodporujúca rodina a nemožnosť nadviazať nové vzťahy, lebo nemala ukončený ten pôvodný... no, neviem ako iným, ale mne sa to čítalo veľmi ťažko a bolestivo. Anna uniká pred narcistickým a manipulatívnym mužom do zahraničia, a aj keď sa neskôr zase vracia späť domov, už si hľadá zamestnanie a hlavne bývanie mimo dosahu rodiny. No svoje zranenia si nesie so sebou a nedokáže sa otvoriť novým vzťahom. Veľmi bezprostredné bolo opísané prostredie malej dedinskej školy, kde sa každý s kažným pozná, kde hovoria nárečím, a kde je plno detí s diagnózami. Aničke som tak nejak držala palce, nech si nájde tam nejakú spriaznenú dušu, alebo aspoň nájde pokoj a nejakým spôsobom sa vyrovná s tým, čo prežila. Priala som si pomstu a verejnú hanbu tomu hnusákovi. Neskončilo to úplne podľa mojich očakávaní, tak ako sám život nie je rozprávkou, ale Anna sa posunula ďalej a aj táto skúsenosť bola na niečo dobrá.
Asi to teraz neopisujem úplne výstižne, ale napriek tej ťaživej atmosfére to bolo písané s veľkou ľahkosťou a zručnosťou. Autorka nepotrebuje siahodlhé niekoľkostránkové opisy, ja som v jej scénach presne cítila tie vône a chlad, aj očakávanie. Píše skvele. Scéna pri Severnom mori, kam by sa raz chcela vrátiť, či so žiakom, ktorý rozrúbal dvere sekerou, všetko to malo svoj pôvab.
Jednoznačne odporúčam.

19.05.2024

Máte radi knihy s dobrým začiatkom a koncom, ktorý vás chytí za srdce? Knihy, ktoré sú neskutočne ľudské? Ako Muž menom Ove, Olive Kettridgeová, či Zapomeňte na neděli a aj mnohé iné.
Chcela som túto knihu predávať, ale nakoniec si ju nechávam. Je tak láskavá, že ma trochu aj rozplakala... ale chcela by som si ju niekdy prečítať znovu.
Priatelia sú rodina, ktorú ste si vybrali sami. Nič nie je pravdivejšie ako táto veta. V knihe je nádherne opísané medzigeneračné priateľstvo medzi 17-ročnou outsiderkou Maddy a vyše 80-ročným Arthurom a jeho všetečnou susedkou Lucille, učiteľkou na dôchodku. Všetci stratili niekoho blízkeho a tak potrebujú dobro a malé láskavosti. Niekedy veľa spraví chutný obed, či darované koláčiky, alebo čas určený na vypočutie toho druhého.
Atrhurov zvyk chodiť na cintorín v čase obeda k manželkinmu hrobu ma dojímal. Jeho strata bola pomerne čerstvá, cítil ju tam a aspoň takto si ten pocit blízkosti chcel udržať.
Páčilo sa mi, keď sa zastavil pri jej "susedoch" a vnímal záblesky z ich životov.
Susedka bola tiež veľmi osamelá a na sklonku života začala dúfať v lásku, keď sa k nej vrátil jej milý zo stredoškolských čias (a nie, nebol to Arthur). A nakoniec Maddy, ktorá túžila len po tom, aby ju niekto miloval...
Spolu trojica vytvorila veľmi nepravdepodobnú rodinu, ktorá napodiv celkom spolu vychádza. Majú v sebe veľa súcitu a pochopenia k slabostiam.
Všetci by sme mali menej súdiť a viac počúvať.
Príbeh o priateľstve, šťastí, láskavosti, štedrosti, odpustení, čestnosti, humore, bezpodmienečnej láske, ale aj o strate, zmene a o starnutí. O skutočnom význame rodiny. Ja som si Príbeh Arthura Truluva zamilovala a zo srdca ho odporúčam aj ďalej.
P.S. A idem si zohnať knižku o Lucille, ktorá dostala svoj priestor v samostatnom románe...

7 12.05.2024

(SPOILER) Veľmi pekne spracovaný príbeh o hľadaní svojej identity a rodiny. Hlavná hrdinka Angie vyrastá len s mamou, ktorá jej o otcovi nič nehovorí. Raz nájde fotografiu a popritom zistí aj meno strýka, ktorý však neumrel, ako jej mama tvrdila. Impulzívne sa ho vybrala hľadať do veľkého mesta. Vyzerá to ako beznádejná úloha, pomáha je pritom priateľ, ktorý ju ľúbi, ale kým si mladá ujasní, čo k nemu cíti, chvíľku to potrvá, ich vzťah sa stále vyvíja. Až keď sa jej podarí nájsť rodinu, postupne zisťuje, čo sa mame a otcovi stalo. Prelínanie spomienok mamy a dcéry, ich veľké lásky a ťažkosti s ich prijatím, boli krásne a zároveň bolestné. Zlatovlasá Marylin mi prirástla k srdcu viac, jej dospievanie bolo veľmi ťažké. Ambiciózna matka len využívala jej krásu a nevšimala si túžbu uniknúť zo sveta modelingu a herectva, kde sa musela pretvarovať a nechať sa zneužívať. Fotografovanie bolo jej únikom, spôsobom sebavyjadrenia, svoj talent však prestala rozvíjať po drvivej rane. Nedorozumenie, ktoré spôsobilo smrť jej milovaného, súviselo s farbou pokožky. Spôsob, akým autorka knihu napísala, skoro až do konca neukazoval na rasovú otázku, bolo to pre mňa naozaj prekvapujúce a zároveň dojímavé. Je smutné, že aj v 21. storočí stále táto téma zostáva aktuálna.

1 12.05.2024

Oddychové čítanie pre deti vo veku 10-14 rokov, ktoré začína vraždou? Ale áno, stále je to kniha presne pre mladších tínedžerov. A zabaví aj ostatných, ktorí nadchnú hrejivé príbehy okorenené tou správnou dávkou akcie, či drvenými klinčekmi. Mona miluje pečenie najviac na svete, pretože jej darom je moc dohovoriť tvrdohlavým koláčikom, či chlebíku, aby správne nakysli a upiekli sa k dokonalosti. To, že popritom stvorila večne hladný a tak trochu agresívny kvások, či medovníček, ktorý má svoju hlavu, je len odrobinka. V meste sa vyskytuje vrah, ktorý útočí na všetkých s magickými schopnosťami a k hraniciam sa blížia neskutočne silní nepriatelia. Mona nikdy netúžila byť hrdinkou, ale keď je do tej pozície dotlačená okolnosťami, zhostí sa jej najlepšie ako vie. Oceňujem silnú myšlienku nenápadného hrdinstva obyčajných ľudí, ktoré si málokedy uvedomujeme. Neviem ako vy ostatní, ale ja som miestami mala pri čítaní takmer pratchettovský pocit (milujem podobný zmysel pre humor). Ako vypiecť s kúzlami je originálny a zábavný príbeh a určite si ho prečítate s chuťou.

3 12.05.2024

Toto bolo veeeeľmi dobré. Ba nie, brutálne dobré a chcem viac! Milé vydavateľstvo Gnóm, preložte prosím a vydajte aj pokračovania, chcela by som vedieť, ako to pokračuje ďalej.
Spôsob odhaľovania sveta mal svoj význam, postavy boli vykreslené veľmi prijateľne (nechýbalo ani malinké prekvapenie - trošičku som zvrat aj predvídala) a čerešničkou na torte bolo prostredie indiánskej mytológie. Urban fantasy na pozadí postapo sveta v jednom, navyše šmrncnuté božstvami, ktoré si len tak chodia po svete, resp. po tom ohradenom zvyšku územia, ktorý zostal Navajom. A základná otázka - je zabijak príšer tiež príšera? Maggie a jej klanové dary, jej priatelia (a životné traumy) mi svojim spôsobom prirástli ku srdcu a knihu určite odporúčam.

1 12.05.2024

Taká milá detektívka, niekde trochu pomalšia a detailnejšia (napr. vo vysvetľovaní motívu), ale plynulo to príjemne, kniha sa číta rýchlo. Páčilo sa mi zobrazenie prác pri vyšetrovaní (porotcovia, súdny lekár, vyšetrovatelia, atď..) - ešte predtým, ako vznikla polícia, či opisy duševenej poruchy a taktiež aj malý nádych tajomnosti a poverčivosti.
3,5* z 5*

12.05.2024