Exodus. Kniha III.-V. diskuze

Newtory, obávam sa, že považuješ môj komentár za znevažujíci voči utrpeniu obetí holocaustu, a preto reaguješ takto. Ale tak to nie je. Ak máš toto vydanie E III - IV, ktoré komentujem, postačí si prečítať strany 138 - 139, kde sú tie výňatky zo zdravotnej dokumentácie detí z Gan Dafna. A potom si - NEZAUJATO - prebehnúť správy posledných mesiacov o deťoch, ktoré videli smrť svojich rodičov, alebo ktoré boli vyplavené na breh samotné, bez tých, s ktorými sa nalodili; o deťoch, ktoré sa narodili v stanovom tábore a pravdepodobne ich tam čaká dlhšia či kratšia doba trávenia detstva; o deťoch, ktoré sa v zmätku úteku cez akési polia stratili svojim rodičom a ani nevedia, ako sa volajú a z akej sú krajiny.
My posudzujeme údesnosť holocaustu v celej jeho šírke, lebo už o tom veľmi veľa vieme - o jeho rozsahu i dosahu, ale pre dieťa a jeho mikrosvet je situácia, kedy sa ocitne bez rodičov v cudzom meste, tábore či lese, má hlad, strach a je mu zima, chcú sa oňho postarať akýsi cudzí, divne vyzerajúci ľudia, ktorí hovoria neznámou rečou atď. - tak pre deti, je myslím, taká situácia identická s tou, akú prežívali niektoré európske deti pred 60 rokmi.
A tá rečnícka otázka smerovala k tomu, či sa aj dnes nájdu takí zachránci, ktorí im budú pomáhať pri nočných morách, prelomia ich nedôveru a strach, atď. ako boli v tej knihe.
Á propos: pri čítaní Exodu mi stále vŕtalo v hlave (a považujem to za veľkú "slabinu" zidealizovaného príbehu) , ako sa Kity s tými deťmi vôbec zhovárala, keď jedno bolo holandského, druhé talianskeho, ďalšie poľského či estonského pôvodu, o pôvode dalšieho, psychicky zablokovaného a mlčiaceho sa nevedlo vôbec nič, než v ktorom koncentráku sa narodilo a bezprizorné našlo. Tak ako z tých detí vyhnali strach a utešili ich?
Naozaj nič nechcem zjednodušovať, veď to ani nejde, je to príliš zložité, a ako to dopadne, to sa už nedozviem.