Harém diskuze

24.06.2015

Táto kniha ma po opätovnom prečítaní stále viac štve, hlavne kvôli tendenčnému výkladu dejín. To isté sa totiž zopakovalo v Sultánovi pár desaťročí nato, a ja už som chorá z toho, ako všetci hovoria o Roxelane to isté. Zatiaľ čo ale Turci mali k svojej Hürrem akú-takú milosť, Falconer sa nehanbil ju obviniť zo všetkého zlého, čo veľkú ríšu postihlo. Premena veľkej ríše na dovolenkovú destináciu (presne tak - že by nakoniec bolo tomu, kto ju zničil, nech už to bol ktokoľvek, ešte možno ďakovať?) bola dlhá, zložitá a drastická, a okrem toho trvala päťsto rokov. Dodatok ma naštval asi najviac, pretože autor v knihe preukázal nulovú citlivosť ku krajine, ktorú navštívil, a potom si dovolil rozmýšľať o jej dejinách. You know nothing, Colin Falconer. About Turkey. Nech už máte k Sultánovi akékoľvek výklady, o Turecku tam vypovedali sami jeho obyvatelia, a je tam vidieť, že nie je jednoduché strčiť túto krajinu len do kolónky "Orient", dokonca ani Osmanskú ríšu nie, čo ale Colin bezohľadne urobil. Príčiny rozpadu ríše boli omnoho komplikovanejšie, ide o to, že krajinu vždy spravovali schopní štátnici, akurát to nie vždy boli tí z radov sultánov, ale dervišmanti, otroci, ktorí prípadne napravili, čo sultán pokazil. Problém bol v tom, že občas čosi pokazili sami, navyše udržať takú veľkú ríšu v celku nie je malina, a keď sa k tomu pripočíta skostnatenosť systému a vďaka Falconerovým a Mustafovým milovaným janičiarom aj odolnosť voči zmenám, môžu byť Turci radi že sa ríša udržala tak dlho a skapala tak pokojne. Rimania také šťastie nemali, verte mi. Viniť zo všetkých týchto komplikácií Roxelanu je hlúposť, okrem toho, napriek všetkému, čo si fašista Colin myslí, neschopnosť sa nededí, takže nie je možné zvaliť prípadnú nemožnosť potomkov Selima na jeho gény, najmä keď mali poväčšinou celkom bystré matky (Nurbanu, Safiye... A Kösem a Hadice Turhan, ktoré dokonca riadili štát ako regentky, pričom sa dosť snažili.) A napokon... S nie všetkými to bolo také zlé. O Mahmudovi II. sa hovorí ako o celkom schopnom štátnikovi, ktorý začal modernizáciu ríše a v neposlednom rade aj jemu môže dovolenková destinácia ďakovať za svoj status (Ďalším takýmto človekom bol Atatürk. Neviem, čo presne to znamená, ale ocitnúť sa vedľa tureckého Masaryka je celkom cool, takže to o niečom vypovedá.) Na druhej strane, keďže vládol v 19. storočí, kedy už bolo všetko v kýbli, a navyše po ňom nastúpil nie až taký úžasný Abdülmecid I., príliš mu to nepomohlo. V každom prípade, nie je možné všetko zvaľovať na Hürrem, dokonca ani v Mustafovej poprave nemala podľa všetkého až taký podiel, on si toho dosť pokazil sám. Ale je to ľahšie ako sa o Turecku a jeho histórií niečo naučiť, nemám pravdu? Je ľahšie písať o "krajine Tisíc a jednej noci", než o krajine raki a osmanlice, však?