Poraďte fantasy/scifi knihu prosím.
Alekis - nemyslím si, že na takéto niečo sa dá pripraviť. Pri odlete predsa nemohli vedieť ako sa svet zmení za 150 rokov.
Alekis - nejde len o techniku, ide o betrizáciu, ktorá bola v knihe opísaná. Bol v situácii, akoby sa ocitol na inej planéte medzi inými stvoreniami. Je to ako keby si povedala : "fajn, idem na mars, asi tam budú pobehovať zelený mužíčkovia s tykadlami, musím sa na to dobre pripraviť." Neviem či má zmysel to rozoberať, keď si knihu nečítala.
Text příspěvku byl upraven 18.05.19 v 20:21
Alekis - tá kniha je po polovici dosť zaujímavejšia, hádam sa k tomu v budúcnosti ešte vrátiš.
SPOILERY
REM - Ako si výstižne napísala, hľadanie nenávratne strateného domova a spriaznenej duše sú hlavným motívom knihy. Nech robil hrdina čokoľvek stretával sa iba z nepochopením a všetko čo bolo, je nenávratne stratené v minulosti. Ten melancholický záver, pohľad na rané zory presvitajúce ponad hory, to jediné, čo sa z jeho rodného mesta nezmenilo, bola len akási na okamih zhmotnená spomienka na minulosť.
Ja by som sa rozpísal ešte o podružnom motíve, spojenom s Breggovým povolaním astronauta, resp. so zmyslom samotnej desať ročnej výpravy.
Oný časový posun stojí na zaujímavej teoríi o diletácii času (teória relativity), ktorá hovorí o tom, že čím sa objekt pohybuje rýchlejšie (tu vesmírna loď) , tým pre neho čas, v porovnaní so statickými telesami (planéta zem, nie je síce statická, ale pohyb v sústave a rotácia je v tomto príklade zanedbateľná) plynie pomalšie. Je to teória, ktorá sa dnes využíva napríklad v leteckej navigácii, ktorá počíta s rozdielmi času aby bola navigácia presná.
Hal Bregg sa po príchode snaží dobehnúť čo zameškal, zoženie si literatúru faktu a ihneď ho zarazí jedna publikácia, ktorá hovorí o cestovaní vo vesmíre ako o zbytočnosti, pretože ak by človek aj rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla cestoval do vzdialených končín vesmíru, na zemi by medzi tým uplynuli milióny rokov, čím by sa praktický zmysel podobných výprav úplne stratil. To samozrejme vystupňuje Breggovu depresiu, ktorý rozmýšľa nad zmyslom toho, čo podstúpil.
V závere knihy sa však situácia obráti, keď sa stretne s bývalým vedúcim ich desať ročnej výpravy, ktorý mu na jeho dilemu o zmysle výpravy odpovie:
„Co ti dokázal Starek – zbytečnost kosmodromie? Jako bychom to sami nevěděli! A póly? Co bylo na pólech? Ti, kdo je dobývali, věděli, že tam nic není. A Měsíc? Co hledala Rossova skupina v kráteru Eratosthénés? Diamanty? A proč Bant a Jegorin pronikli středem Merkurova kotouče – aby se opálili? A Kellen a Offshagg – jediná věc, kterou určitě věděli, když letěli do chladného oblaku Kerbera, bylo, že tam mohou zahynout. Uvědomuješ si opravdu, co ve skutečnosti říká Starck? Člověk musí jíst, pít a oblékat se: všechno ostatní je šílenství. Každý má svého Starcka, Breggu. Měla ho každá epocha. Proč Gimma poslal tebe a Ardera? Abyste posbírali vzorky koronovou vývěvou? Kdo vyslal Gimmu? Věda. Jak je to věcné, pravda? Zkoumání hvězd. Breggu, ty si myslíš, že bychom neletěli, kdyby neexistovaly? Myslím, že ano. Chtěli bychom poznat i to prázdno, a abychom to nějak ospravedlnili, prohlásil by Geonidés, nebo někdo jiný, jak cenná měření a bádání lze cestou vykonat. Pochop mě dobře, já neříkám, že hvězdy jsou pouhou záminkou. Ani póly jí nebyly. Nansen a Andreé je potřebovali. Everest byl pro Malloryho a Irvinga potřebnější než vzduch. "
Táto myšlienka sa dá rozvinúť až do tej miery, že by sa dalo povedať, že ak by ľudstvo neobjavovalo, neskúmalo a neriskovalo, tak by sa prestalo rozvíjať, začalo by stagnovať, čo by postupne viedlo k úpadku. To bol z veľkej časti aj následok betrizácie no z knihy a hlavne záveru je patrné, že betrizácia nebola definitívna a karta sa znova začínala obracať. Preto aj ďalšia výprava.
Nemyslím si, že Lem povolanie astronauta v knihe spochybnil. Naopak, vyzdvihol jeho potrebu a dôležitosť napriek tomu, že po technickej stránke malo toto "povolanie" veľké nedostatky. Naviac problém diletácie času by sa možno v budúcnosti dal nejako obísť (napr populárne skoky hyperpriestorom v Star Treku), podobne ako preťaženie, ktoré v dobe Breggovej neprítomnosti už odstránili.
Text příspěvku byl upraven 20.05.19 v 23:28
R.E.M.- ak teda už nejdeme diskutovať, mám ešte jednu otázku pre teba. Myslíš si, ze Bregg nakoniec odletel, alebo zostal?
Spoilery
smazenaryba: Ještě jsem chtěla diskutovat. Jen jsem přemýšlela nad tím, co jsi napsal, nejvíc o tom, zda autor vyzdvihoval nebo naopak bagatelizoval význam práce astronauta...
Řekla bych, že odletěl na další dlouhou misi a pak znovu na další. Že přijme svou neschopnost (nebo nechuť) adaptovat se v novém cizím světě a prožije život ve vesmírných lodích s podobně postiženými kolegy z jeho světa.
A Tvůj pohled na další život Bregga?
alekis: Jak jsi daleko s Návratem z hvězd? Změnil se Tvůj názor na Bregga?
R.E.M. - Myslím že odletel. Našiel si síce priateľku, no keďže priznal, že sa mu páčila hlavne kôli tomu, že vzhľadom pripomínala ženy z minulosti a priemerná doba trvania manželstva bola menej ako 7 rokov, zrejme by to aj tak skrachovalo.
Čo by sa dialo po návrate z ďalšej výpravy sa neodvážim typovať. Je tam priveľa otáznikov. Ako by vyzerala zem za ďalších 150 (možno viac ?) rokov ? Prežil by vôbec ?
Ale predpokladám, že pokiaľ by zrušili betrizáciu, jeho ďalší návrat by mohol byť oveľa príjemnejší, resp dostalo by sa mu náležité uznanie a nie iba 2 riadky v novinách. Ktovie.
Předpokládala jsem, že by se vrátil na Zemi okouknout jak to vypadá s tím, že brzy vyrazí na další cestu, což by psychicky bylo, myslím, snesitelnější. Vědět, že se porozhlédne po zase jiném, možná ještě cizejším světě, ale nemusí! tam zůstat. Zdrží se jen nakrátko.
alekis: Vzpomněla jsem si, že moje první reakce na Bregga byla podobná Tvojí. V prvních chvílích jsem si také řekla, že je divný, když si před odletech neuvědomil, že (logicky) svět bude zcela jiný a pro něj nepochopitelný, cizí. Navíc furiantsky odmítne odbornou pomoc s adaptací. A přestože byl trénovaný na stres, tak reagoval agresivně, výbojně. Jeho zmatek hraničící se zoufalstvím? převálcovaly jeho charakter. I když, kdoví jaký byl před návratem. Některé povahové rysy tam patrně byly.
Text příspěvku byl upraven 21.05.19 v 07:30
Ak by letel na tretiu výpravu, predpokladám, že by znova následovala výstavba novej lode a zapojenie nových technológií. Ale to už skutočne zabiehame ďaleko.
Ešte k Breggovej neschopnosti sa prispôsobiť novým podmienkam. Alekis píše, že Lem z neho urobil hlupáka.
Myslím, že sa tu podceňuje zmena človeka pod vplyvom betrizácie. Betrizovaný človek nepozná násilie. To by sme mohli brať ako pozitívny fakt. Žiadne konflikty, vojny, chudoba a tak ďalej.
Lenže betrizácia násilie eliminovala spôsobom, ktorý vylúčil akékoľvek nebezpečenstvo, ktore by mohlo spôsobiť ujmu na zdraví. Betrizované spoločenstvo nepozná box, nepozná hokej, či futbal. Nepozná horolezectvo. Betrizovaný človek neskočí šípku do bazénu. Nepôjde na prechádzku do divokej prírody. Nič z toho nerobí, pretože by si mohol ublížiť. A v neposlednom rade, betrizovaný človek by nikdy neletel do vesmíru.
Je uhladený, krehký, zakrpatený, zabáva sa povrchnými filmami a virtuálnou zábavou. Všetku prácu zaň robia roboti. Sám by takýto človek zrejme nezvládol ani piknik za domom.
Hal Bregg by sa dal bez okolkov nazvať pravým opakom. Je mohutný atlét, oproti pozemšťanom priam obor a neopatrným podaním ruky by mohol betrizovanému človeku rozdrtiť kosti. Jeho posledná astronautská skúška spočívala v tom, že ho nechali osamoteného vznášať sa na obežnej dráhe zeme.
Jedna vec je absolvovať školenie o živote na zemi, pochopiť ho a druhá v novom svete žiť. Vo svete, kde ste pre každého nebezpečný divoch a nedokážete viesť s betrizovaným ani ten najjednoduchší rozhovor bez toho, aby každá veta spôsobila nedorozumenie.
Nemyslím si že Lem spravil z Bregga hlupáka. On sa len snažil vykresliť uveriteľnú víziu. Za seba hovorím, že sa mu to podarilo.
Text příspěvku byl upraven 21.05.19 v 10:18
Alekis - nehnevaj sa, ale naozaj sa čudujem, že sa snažíš argumentovať bez toho, aby si poznala zrejme najdôležitejší technický aspekt príbehu, to jest betrizáciu. Skôr mi príde, že reaguješ iba na prvých 50 strán knihy.
V predchádzajúcom príspevku, ktorý som písal ešte pred tým, ako som si prečítal tvoju poslednú reakciu, som efekt betrizácie (aplikovala sa na deti po narodení, u dospelých to nebolo možné bez vážnych rizík) zhruba zhrnul.
Netvrdím, že sa musí kniha páčiť každému, to určite nie, ale myslím, že hlavná postava, ale aj kniha ako celok, sa bez prečítanía celej knihy objektívne kritizovať nedá.
Text příspěvku byl upraven 21.05.19 v 00:52
Alekis - ak by si prehryzla ten technický úvod, tak by si zistila, že tých vzťahov tam práve bolo dosť. Povedal by som, že im bola venovaná celá stredná časť knihy. Dokonca tam bola aj istá romanca.
Ešte jedna poznámka. Hal stretne jedného veľmi starého pána, ktorý si ešte pamätá jeho odlet. Ten trpí, mimo bolestí spojených so starobou aj inými bolesťami. Stav sveta v ktorom žije sa mu vôbec nepáči, ba dalo by sa povedať, že má z neho strach.
Ale beriem, nepáčilo sa, určite niesi sama.
Text příspěvku byl upraven 21.05.19 v 08:57
R.E.M. - to sa mi tu stalo už viac krát. Vždy pred tým, ako príspevok odošlem, si ho skopirujem. Tak sa dá tomu predísť.
Zapomenout kopírovat se nevyplácí. Ale pozdě bycha honit. :) A že byl příspěvek hodně dlouhý.
Text příspěvku byl upraven 21.05.19 v 08:59
alekis: A pak postupně, vývoíjem a omezováním jiných způsobů placení, identifikace apod. bude nutností mít čip. Jako je dnes nutností mít bankovní účet, doma PC s připojením k internetu...
Vložit příspěvek