Božská komédia: Peklo hodnocení

Dante Alighieri, jeden z najväčších básnikov svetového písomníctva, pochádzal z Florencie a prišlo mu žiť v časoch neobyčajne pohnutých: v Taliansku končil stredovek a nastupovala doba nová, čo znamená, že sa všetky hodnoty dostávali do pohybu, a vo Florencii, meste hospodársky i kultúrne najrozvinutejšom zo všetkých súvekých talianskych miest, prebiehali obzvlášť prudké politické zápasy. Veľmi skoro sa stali ich obeťou. Po víťazstve tzv. Čiernych guelfov, odporcov jeho politických koncepcií, musel odísť do vyhnanstva, aby sa z neho už nikdy nevrátil. Zomrel v Ravenne ako vyhnanec, ktorý do smrti neprestal túžiť po „krásnom meste“ nad Arnom. S Danteho „trpkým chlebom“ exulanta spájali sa roky meditácií a úvah. Ich plodom boli jeho teoretické diela najrôznejšieho druhu, v ktorých sa zaoberal najpálčivejšími otázkami politickými i jazykovými. (Napr. v diele De Monarchia – O jedinej vláde uvažoval o cisárstve, ktoré by malo priniesť pokoj, spravodlivosť, slobodu i pozemské šťastie nielen pre politicky rozdelené Taliansko, ale pre celý svet. V diele De Vulgari Eloquentia – O ľudovej výrečnosti zasa nastolil otázky spisovného jazyka, ktorý by mal byť jednotiacim spojivom všetkých Talianov a pod.). No v centre jeho literárnej tvorby stála poézia – a v jej streda zasa jeho hlavné dielo Božská komédia. Toto dielo, často prirovnávané pre svoju prísnu a zložitú kompozíciu ku gotickej katedrále, písal Dante veľmi dlho a dokončil ho bezprostredne pred smrťou. Predstavuje sumu všetkého jeho poznania, vzdelania, všetkých jeho skúseností, nádejí, nevraživosti, snov o láske i politických nenávistí. Je Danteho obranou i súdom nad celou súvekou spoločnosťou i nad celou dobou. Do samých jeho základov autor položil svoju túžbu prispieť na mravnú obrodu sveta a podnes toto dielo vzrušuje i moderného čitateľa svojim hlbokým ľudským obsahom. Možno dozaista obdivovať všetku Danteho učenosť, ktorú do Božskej komédie uložil ako do gotického relikviára, no dielo možno milovať práve pre jeho hlboký ľudský obsah. Ta akosi to cítili všetci milovníci tohto jeho diela. Je totiž v ňom prítomný celý Dantem, s celou svojou osobnosťou, krvou, horúčkami, vnútrom, vášňami, presne tak, ako to povedal sám na jednom mieste svojej púte Peklom: „Som tu s telom, ktoré som vždy mal“. A nič nemôže väčšmi vzrušovať, ako táto ľudská prítomnosť v diele, ktoré má vyše 600 rokov, ale ktoré je také mladé ako nestarnúce ľudstvo na našej zemi. Nie je div, že práve toto dielo si preložili do národných jazykov všetkých kultúrne národy. Aj po šiestich storočiach v ňom pulzuje život.... celý text