Záhada vreštiacich hodín
Robert Arthur jr.
https://www.databazeknih.cz/img/books/14_/141468/zahada-vrestiacich-h-141468.jpg
4
83
83
Prečo staré hodiny príšerne vrieskajú? Čo znamenajú tri záhadné odkazy? Kam zmizol Vreštiaci Clock? Čo prezradí pátračom Alfred Hitchcock? Kto ukryl vzácne obrazy pod kuchynské linoleum? Ako sa skončí šialená naháňačka na autostráde? Prečo Boba zatkne polícia? Prečo musí Jupiter spolupracovať s obávaným zlodejom? Čo sa nakoniec prihodí vo Vreštiacej izbe? 3x3 otázky pre Troch pátračov a ich priateľov! Odpovede na ne sa dozvedia len tí, ktorí vydržia s odvážnou detektívnou trojicou až do konca príbehu. O prekvapenia v ňom nie je núdza!... celý text
Dobrodružné Pro děti a mládež
Vydáno: 1995 , Mladé letáOriginální název:
Alfred Hitchcock and The Three Investigators in The Mystery of the Screaming Clock, 1968
více info...
Přidat komentář
Veľmi zaujímavý pohľad na vec ponúkol LuiCJ, pri čítaní jeho hodnotenia som sa hlboko zamyslela a má vlastne pravdu - ako dieťa som to tak nevnímala a tento diel bol môj prvý alebo druhý prečítaný a jeden z najobľúbenejších, možno práve pre tú netradičnosť? Opäť mi srdce piští zohnať tie knižky a prečítať si ich, už len pohľad na obálku mi mnoho pripomína...
Na začiatku ma to nudilo, ale keď sa to rozbehlo tak som od toho neodvrátila oči :)
Fakt super kniha!
Odporúčam! 10/10
Veľmi zvláštny diel. Záhada vreštiacich hodín je jednoznačne úplne naj-čudnejšia časť zo série Alfred Hitchock a Traja pátrači akú som čítal. A to hneď z niekoľkých dôvodov.
Ja ako čitateľ kníh Roberta Arthura Jr. som skutočne niečo takéto nečakal. Predošlá časť (Záhada ohnivého oka) bola možno slabšia, no za to oveľa "normálnejšia" a možno aj zaujímavejšia. Príbeh tu bol iný, než by podľa mňa čitateľ čakal. Kriminálna zápletka je fajn a páči sa mi aj veľa originálnych prvkov. Jedným z nich sú aj samotné vreštiace hodiny, ktoré mi však z nejakého dôvodu prišli skutočne divné a možno až príliš.
Čo mi však tiež prišlo neprirodzené, bolo aj to ako Jupiter, Peter a Bob riešili a prichádzali na jednotlivé odpovede. Veľakrát len tak, z ničoho nič, Jupiterovi niečo napadne a hotovo - záhada je vyriešená! Rozumiem, že ide o veľmi inteligentnú postavu a skúmanie záhad mu ide dobre, no keď v knihe vylúšti niekoľko rébusov rýchlo po sebe, čo si majú čitatelia z toho vziať? Miestami to začínalo byť nezaujímavé, aj keď by som to priamo nudou nenazval. Dynamiku to má, napätie tiež.
Teraz sa dostávam k veci, ktorá ma prekvapila asi najviac - koniec a vyriešenie záhady. Neviem čo si mám o tom veľmi myslieť, ale spolupracovať so zločincom nie je v žiadnom prípade dobrá vec. A už vôbec keď ide o kriminálnika, ktorého sa snaží dolapiť Interpol. To ako Arthur Jr. zakomponoval zloducha z iného dielo je celkom dobré, no aby s ným pátrači spolupracovali? Nie je to moc? A ešte ho aj nechali ujsť.
Záver a ukončenie je asi to najdivnejšie čo som zo série čítal. Úprimne, čakal som viac, než úbohé "pustenie" zloducha a nájdenie nejakých peňazí.
Kniha mi prišla surová, so značne pochybnou etickou líniou, podľa mňa nie úplne vhodnou pre mladšie ročníky. Vytratilo sa to tajomno , namiesto toho ho nahradilo násilie, únosy, vydieranie a úplne ma vytočilo že zločinca nechali ujsť , lebo sa vyhrážal "miliónom dolárov" ale neprávom odsúdenému otcovi nedali nič. Aké morálne ponaučenie si z tohto diela majú deti zobrať ?
Vreštiace hodiny boli moja najobľúbenejšia záhada. Áno, to bola tá super doba, kedy ešte decká nečumeli ako zombíci do smartfónov, ale poznali skvelú vec zvanú kniha.
Keď to porovnám s dokonale prepracovanými Poirotovkami, musím zostať na troch hviezdičkách, ale ak má človek 12, môže si k tomu jednu či dve hviezdy pokojne pridať. V detstve som túžil patriť k tejto partii pátračov, mať rovnaký tajný bunker a osobného šoféra a ich záhady som hltal jednu za druhou. Bolo to pravé detské dobrodružstvo s porciou nepredvídateľnej záhady. Ani dnes to však nie je vôbec zlyhanie - síce pre dospelého človeka už pátrači toľko neobstoja (predsa len si je ťažké predstaviť, že partia deciek je medzi dospelými rešpektovaná asi ako profesionálni detektívi a nájde sa aj zopár nelogickostí), no ak sa vrátime do chlapčenstva a pristúpime na tento detský svet, v ktorom sa nikdy nič zlé nikomu nestane, to dobrodružstvo nás chytí. Dej je totiž stále pútavý, svižný a na rozlúsknutie záhady dospelosť nič nepomôže.
ako obvykle čítanie na krátke cestovanie :D ale páčilo sa mi že zakomponovali zloducha z iného dielu to mám rád :) ale inak hodnotím ako iné diely
Autorovy další knížky
| 1986 |  Alfred Hitchcock a traja pátrači |
| 1993 | Tajemství strašidelného zámku |
| 1993 | Záhada koktavého papouška |
| 1994 | Záhada vreštiacich hodín |
| 1994 | Tajomstvo ostrova kostier |
(SPOILER) Táto záhada už nemá to tajomno ako v prípade šepkajúcej múmie, ani nepredvídateľnosť prípadu zajakavého papagája, pretože od začiatku je totiž jasné, že sa budú riešiť na prvý pohľad obyčajné hodiny. Čo sa mi najviac páči, je práve snaha byť omnoho viac skutočnou detektívkou než v predchádzajúcich prípadoch. Minulosť záhadného muža, ktorý žil dvojitý život, nám nie je vyjavená naraz ako v minulých prípadoch, ale rozpletáme ju postupne, hádanka sa zdá byť nezdolateľná a pritom netušíme, k čomu vedie, zločinci nielenže sú nebezpečnejší ako kedykoľvek predtým, my ani nevieme, kto sú a čo chcú. Pritom všetky indície sú skryté v príbehu a čitateľ tak má možnosť riešiť prípad sám. Nemôžem nepochváliť, že sa príbeh vôbec nespolieha na náhody, ale každučký detail vyšetrovania je poctivo zdôvodnený, pátrači pôsobia omnoho viac suverénne, zvlášť Jupiter je ako ostrieľaný detektív, hádanka je zase skvele vymyslená a stretneme aj postavu z iného príbehu. Finále považujem za jedno z najlepších vôbec. Nájdenie pokladu je naozajstná dráma a Arthur nás dlho nechá myslieť si, že je situácia beznádejná, aby nám súčasne odhalil dômyselný úkryt aj pravý zmysel vreštiacich hodín.
Inakosť tohto príbehu je hlavne v kritizovanej miere násilia. Celkovo zmizla tá detská naivita prvých prípadov, hneď v prvej kapitole narazíme na domnienku, že vreštiace hodiny mohli byť použité pri vražde. Môj názor je ten, že Arthur bol ovplyvnený detektívkami z tzv. "drsnej školy"(Chandler,McBain), ktorá vrcholila v jeho dobe a kde je úplne bežné, že detektív využíva tzv. nevinné lži(ako to urobil Jupiter) a nemá problém sa spojiť so zločincom, ak to pomôže "vyššiemu dobru". Predchádzajúcu Záhadu ohnivého oka Arthur napísal v jeho klasickom štýle a už to nebolo úplne ono, takže som rád, že skúsil zmenu a vytvoril tak prípad, ktorý má v mojom srdci špeciálne miesto.