Анна Каренина / Anna Karenina

01.08.2021

Pokiaľ sa učíte ruštinu ako samouk a chcete si vybrať dvojjazyčnú rusko-slovenskú knihu, tak žiaľ máte len dve možnosti. Prvou je Mrázik- klasická rozprávka, ktorú asi každý pozná a druhá voľba je práve Anna Karenina.

Na českom dvojjazyčnom trhu je to nepomerne lepšie. Tam je v rusko-českom vydaní hneď niekoľko kníh, napríklad Ruské byliny, Majster a Margaréta, Čuk a Gek a iné. Knihy v češtine čítam často a rád, no ak sa mám učiť cudzí jazyk, je lepšie nech je hneď preložený do slovenčiny.

Kniha je samozrejme v skrátenom vydaní. Obsahuje 29 kapitol. Na ľavej strane je ruský text a na pravej slovenský. Pod každou stránkou je ešte malé okienko, kde sa oboznamujeme s poznámkami k ruskej gramatike, nezvyklými slovnými spojeniami, alebo nazrieme do ruskej kultúry. Tento nápad vítam. Niečo podobné je aj v knižke o Mrázikovi. 

Veľká škoda, že takéto knihy v ruštine neobsahujú zvýraznený prízvuk. V ruštine je prízvuk veľmi dôležitý, a nemožno sa z textu učiť, keď nevieme, kde je prízvuk. V bežnom ruskom texte sa prízvuk síce neoznačuje, no v knihách takéhoto typu by sa mal. Takže mínus.

Ďalším a najväčším mínusom knihy je jej audio spracovanie. Súčasťou je totiž aj CD, kde je celý text prerozprávaný rodeným hovoriacim.

Lenže ako je nahovorený? Nezvyčajne - rýchle, nedôsledne, nezreteľne. Výslovnosť sykaviek, písmen ako Č, Š, alebo mnohých dlhších slov je akoby zahmlená.   Text je prečítaný ako z rýchlika. Mám pocit akoby pani Mamonová mala v pri jeho čítaní  v ústach kameň, alebo asi desať dobre zlepených žuvačiek a k tomu ešte aj niečo jedla.

Neuveriteľne odfláknuté!

Normálne ma to naštvalo takáto nedôslednosť a NEempatia. Predsa, keď idem čítať text, ktorý budú počúvať ľudia, ktorí sa ten jazyk učia, dám si záležať. Čítam pomaly, dôrazne s intonáciou a zreteľne. Viem, že ma budú ľudia počúvať a učiť sa podľa toho ako to prečítam. 

Možno sa Vám zdá, že dramatizujem, no mám s čím porovnávať. Ľudia, ktorí učia na internete ruštinu, majúci blogy, alebo natáčajú videá,  hovoria pomaly, zreteľne a dôrazne. Pretože je to dôležité pre toho, kto ich počúva. A oni to vedia.

Táto pani to však úplne odflákla. Text či chcem, alebo nechcem musím počúvať hlavne kvôli prízvuku, ktorý si vyznačujem do knižky, no keď si máte prízvuk poznačiť takmer pri každom treťom slove a keď za desať sekúnd je prečítaných aj dvadsať slov, máte čo robiť.

Už v Mrázikovi pani Mamonová čítala tiež niekoľko postáv a... najmenej zreteľne zo všetkých. Aj tam som mal problém porozumieť jej výslovnosti. Tu je to ešte horšie.

Na druhej strane, keď som počúval ako načítala táto istá pani knižku Čug a Gek, ktorá vyšlo v rusko-českom vydaní, tam to bolo  čisté, zreteľné a dôrazné... No bratia Česi, máte to lepšie.

Na tak slávny román ako je Anna Karenina si toto útle dielko zaslúžilo lepšie spracovanie.  Dôkazom je aj ruská zástava na obálke knihy, kde je modrý pásik úplne naspodu a podľa všetkého má byť v strede zástavy... 

Robme veci kvalitne a dôsledne.