Bez krvi
Alessandro Baricco
Krehký a dramatický príbeh z bližšie neurčenej krajiny pozostáva z dvoch kapitol. Prvá sa odohráva krátko po vojne, keď ešte nenávistné vášne nevyprchali; štyria muži s puškami prichádzajú na statok zabiť majiteľa. Pri krvavej akcii príde o život aj jeho syn. Zachráni sa však dcérka, malé dievčatko skryté v pivničke pod kuchyňou, nad ktorým sa zmiluje najmladší člen z trestnej výpravy a bezmocné dieťa ušetrí. Druhá kapitola, 52 rokov po tejto udalosti, opisuje stretnutie tých, čo prežili, bývalého banditu a niekdajšieho dievčatka, v atmosfére konečného zúčtovania.... celý text
Literatura světová Romány
Vydáno: 2003 , Slovart (SK)Originální název:
Senza sangue, 2002
více info...
Přidat komentář
S pribúdajúcimi knižkami Baricca v zbierke sa človek chtiac nechtiac postupne obáva sklamania, boli už také náznaky v jeho bibliografii, ale Bez krvi je další textový klenot, ktorý vtiahol, osviežil a umlčal, aj pochybnosti.
Bomdžorno,
další Baricco prošel mým záchodem a byla to zastávka velmi rychlá. Bez krve je o Italech, kteří napadnou rodinu dalšího Itala, protože jim zapomněl dát na torteliny parmezán, a tak ho rozstřílí na špagety. Malá holčička je tak svědkem opaku tutti frutti, tedy vraždy své rodiny - tutti kulometo řešeto. Jelikož se jí podaří utéct, nastupuje část druhá, kdy již velmi stará špagetka konfrontuje jednoho přeživšího pekaře, který jí před lety upekl pizzu Quatro Vraždato. Následuje dialog, při kterém se špagetka s pekařem vyjádří ke svým životům - no a více spoilerovat nebudu.
Knížka to byla balsamico na duši, každá věta je osekaná na kost a Baricco zase do morku kosti vyždímal styl, který já preferuji v posteli - co je doma, to se počítá a proč to natahovat.
7,5/10, protože to rychle prošumí, tedy prošumto.
Poznávacou črtou väčšiny Bariccových románov je minimalizmus z hľadiska priestoru, ponúkajúci maximalizmus literárneho zážitku, s dlhým polčasom rozpadu rezonancie v podvedomí. Kto pozná autora, vie, čo od neho čakať, že tak trochu éterické podanie maskuje drsný, nepredvídateľný príbeh s majstrovským rozuzlením a ponechaním kúsočku priestoru pre čitateľovu fantáziu. Toto všetko do poslednej bodky platí i o románe Bez krvi. Tragédia otca a jeho dvoch malých detí (nie je spoiler!) a jej dosah pre zúčastnených sú alfou a omegou rozprávania, ktoré mrazí a vyúsťuje do udivujúceho, opäť bariccovského konca. Nenechajte si ujsť!
Na malej ploche autor rozohráva dramatický príbeh, ktorý vyústi do poetického a prekvapivého záveru. Zatiaľ moja najobľúbenejšia kniha od Baricca :-)
Štítky knihy
italská literaturaAutorovy další knížky
2004 | Hedvábí |
2001 | Oceán moře |
2017 | Mladá nevěsta |
2015 | Pan Gwyn |
2000 | City |
Prekvapenie hneď po otvorení knihy – knižné dosky sú nalepené opačne, takže pri listovaní začínate od poslednej strany a navyše dole hlavou. Pre utvrdenie , že nešlo o autorský zámer je prvá strana opatrená pečiatkou „DEFEKT. Nedá sa reklamovať.“ Našťastie. Pri tomto autorovi si človek nemôže byť ničím istý.
Opäť sa tu naplno prejavuje Bariccova najväčšia sila, že dokáže na minimálnom priestore rozohrať sugestívny príbeh, ktorý čitateľa okamžite vtiahne do deja. Čo sa na začiatku javí ako klasický príbeh pomsty, končí nakoniec veľmi nečakane. Priznám sa, že najprv ma záver rozladil, ale keď som si ho prečítal tretíkrát, našiel som nakoniec zmier v čitateľskej duši. Ale aj tak, Baricca mám načítaného skoro komplet a toto bolo v rámci jeho „knihografie“ iba lepší priemer.
Na konci knihy je literárno-vedecká analýza postmoderny všeobecne a Bariccových postáv a diel. Ach, tieto rozbory, to je kapitola sama o sebe. Rozmýšľam, či tá pečiatka o nemožnosti reklamácie tam nebola skôr kvôli tomu doslovu. Stále si v takých chvíľach poviem, že môže byť aj horšie. Pred rokmi som napríklad narazil na rozbor diela, v ktorom do jednej vety dokázal recenzent zapracovať slová ekrastickosť, referencialita, eliptickosť a synekdochickosť.
7/10