Ďalší deň života
Ryszard Kapuściński
https://www.databazeknih.cz/img/books/44_/440356/bmid_dalsi-den-zivota-Wie-440356.jpg
5
27
27
Kultová reportáž Ryszarda Kapuścińského, ktorý bol vždy tam, kde sa hýbali dejiny. V sedemdesiatych rokoch sa ocitol v rozvrátenej Angole na prahu dlhej občianskej vojny. Bola to dlhá vojna. A táto krajina v nej takmer celkom vykrvácala. V roku 1974, pár mesiacov pred vyhlásením nezávislosti, býval Ryszard Kapuściński v Luande, hlavnom meste Angoly, kde pracoval ako zahraničný korešpondent. Sledoval mesto, ktoré sa postupne vyľudňovalo, pozoroval paniku utekajúcich portugalských kolonialistov, bol svedkom masového šialenstva, klinickej smrti jedného mesta pod neustálou hrozbou delostreleckého bombardovania. Neskôr odišiel priamo na front, na miesta, z ktorých všetci utekali, aby sa stal svedkom jednej z mnohých krvavých premien bývalých zámorských kolónií. Svoje angolské zážitky opísal vo výnimočnej knihe Ďalší deň života, ktorá nie je len o vojne a proti vojne, ale rozpráva aj o osamelosti reportéra uprostred dejinného chaosu, o nezmyselnosti vraždenia, o neistom zajtrajšku, no najmä o živote, ktorého cena rastie každým dňom. „Boli tam také situácie, v ktorých sme vedeli, že už ďalej nebudeme žiť. A každý deň sme s úľavou hovorili: Ďalší deň života, mám za sebou ďalší deň...“ povedal o svojom živote v Angole Ryszard Kapuściński.... celý text
Literatura faktu Žurnalistika, publicistika
Vydáno: 2020 , AbsyntOriginální název:
Jeszcze dzień życia, 1976
více info...
Přidat komentář
Čítať o Angole nie je jednoduché, vždy ma premôže smútok. A čo teraz, keď sa začítate do reportáží poľského novinára, ktorý vám opisuje realitu najťažších dní vojny v tejto krajine? Slová sa hľadajú ťažko. Snáď len vysloviť vďaku autorovi...
Vlastně skvělé dílo. Ale: jelikož jsem trávil více než rok v Angole a o zemi a válce jsem dříve již četl, čekal jsem ještě o něco kvalitnější reportáž. Na druhou stranu jde o reportáž z první ruky, nikoliv dokumentární knihu... že. Přesto si nemohu pomoci a trochu kacířsky hodnotím 4 hvězdami... (nikoliv hvězdičkami).
Africké reportáže od Kapuscinskeho mám prečítané zatiaľ v slovenčine všetky. Táto mi prišla o niečo slabšia, napriek autorovmu tvrdeniu, že ide o jeho prvú skutočnú reportáž. Každopádne sa ju oplatí prečítať. Občianska vojna v Angole v 70. rokoch minulého storočia je tu opísaná naozaj mrazivo. Opäť sa Kapuscinski ocitol v tej časti sveta, kde sa toho dialo tak veľa a vie sa o tom tak málo.
Nečítam často reportáže, ale Kapuscinskemu sa nedá odolať. :) Jeho knihy čítam jedným dychom. Popisuje udalosti tak, že mám pocit, že som tam.
Konečne nový Kapuscinski! Aj keď, nový ako nový. Je to práveže jedna z jeho skôr vydaných kníh (1976), no táto skutočnosť dnešnému čítaniu vôbec neuberá na čare a pútavosti. Predtým, ako sa pustíte do knihy, odporúčam pohľadať si na internete zopár základných informácií o vojne v Angole, kto proti komu bojoval, čo je MPLA, FNLA, UNITA a pod. Pri tomto type literatúry sa spoilerov netreba obávať, práve naopak, takáto mini príprava určite prispeje k lepšiemu čitateľskému zážitku.
Občianska vojna v Angole bola veľmi neprehľadná, skúpa na informácie, zdanlivo bez akejkoľvek stratégie. Front bol všade a nikde zároveň. Prežitie bolo viac-menej otázkou náhody. Kapuscinski však nenechal nič na náhodu a udalosti v knihe podáva veľmi prehľadne a so svojským poetickým štýlom, ktorým sa snaží vysvetliť nevysvetliteľné. Tak ako v každej jeho knihe, aj tu je mnoho zaujímavostí a myšlienok, ktoré stoja za poznačenie a opakované návraty k ním. Uvediem jeden príklad: „Nový vojak sa všetkého bojí. Privezú ho na front a ten si myslí, že všade naňho striehne smrť. Že každý výstrel mieri naňho. Nevie odhadnúť vzdialenosť ani smer paľby. Preto strieľa hocikam, najlepšie veľa a bez prestávky. Nejde mu o to, aby trafil nepriateľa, ale o to, aby zabil vlastný strach.“
Nedávno som videl fotku dvoch „starcov“ v oblekoch, sediacich v horúčave, kdesi na múriku a v tichosti čakajúcich nevedno, na čo. Boli to: Gabriel Garcia Marquez, ktorý je synonymom pre slovné spojenie magický realizmus a Ryzsard Kapuscinski, ktorého rozprávačské umenie môžeme označiť za magický žurnalizmus. Spoznali a spriatelili sa tuším až v pokročilejšom veku, ale svoje literárne diela navzájom poznali istotne dávno predtým. Škoda, že sa nikdy nedozvieme, či a do akej miery boli jeden druhému literárnou inšpiráciou.
Vďaka vydavateľstvu Absynt som spoznal Kapuscinského a vďaka Kapuscinskému som dostal chuť aj na ďalšie skvelé reportážne knihy z edície Prekliati reportéri. V priebehu posledných rokov sa Kapuscinski stal mojim najobľúbenejším autorom a Absynt najobľúbenejším vydavateľstvom. Neočakával som nič a dostal som dva v jednom.
Záverečné hodnotenie: 10/10 (piaty Kapu, piatykrát za plný počet)
Kapuscinski patrí k mojim obľúbeným "prekliatym reportérom" - má veľmi pútavý štýl a jednotlivé momenty a udalosti dokáže opísať spôsobom, z ktorého tuhne krv v žilách. Tak to bolo aj v knihe Ďalší deň života, kde opisoval občiansku vojnu v Angole na prelome rokov 1975/1976. Neustála neistota, smrť číhajúca na každom kroku. Prežiť niečo také, to chce poriadnu dávku odvahy a pevnej vôle.
Autorovy další knížky
| 1995 |  Impérium |
| 1983 | Fotbalová válka |
| 2003 | Eben |
| 1980 | Na dvoře krále králů |
| 1981 | Na dvoře šáha šáhů |
Angola? Tak schválne, koľkí z vás by ju boli schopní určiť na nejakej geografickej slepej mape? Alebo koľkí z vás by si z geografie pamätali vôbec na nejaké angolské hlavné mesto? A ešte schválnejšie, kto vôbec na škole v dejepise preberal nejaké novodobejšie dejiny afrických štátov a vôbec takej Angoly práve v 70.rokoch? Veruže málokto! Ani ja sa tam nerátam, a tak bolo pre mňa veľmi prínosné si o tom niečo prečítať. A som mimo z toho chaosu, ktorý tam vládol a že napriek tomu, tam ľudia nejako žili a prežili...