Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov a dvoch tisícročí

Odporúčam recenziu, stranu 9 a ďalej, kde sú presne čísla strán (hoc viažuce sa k staršiemu vydaniu) a na nich uvedené skutočnosti, s ktorými iní historici nesúhlasia. Niektoré z týchto nedostatkov sa preniesli aj do neskorších vydaní, k niektorým nedostatkom sa pán Ďurica vyjadril.

Ja napíšem to, čo v recenziách nie je. Z knihy srší postoj kresťana (pri ranostredovekých dejinách) a katolíka (pri neskorších dejinách) a bývalého profesora teológie, a tam, kde by sa mohlo použiť slovo možno, pravdepodobne alebo asi, on tvrdí bez pochýb.

Pre začiatok štúdia našich dejín nie najlepšia kniha, na základné školy asi nevhodná, ale kto už má čo-to načítané, a vie samostatne pracovať s údajmi, musí oceniť spôsob spracovania danej knihy a určite knihu neraz použije pri bádaní. Trochu by som ubral z cirkevných dejín (iba môj postoj), ale na druhej strane je zaujímavé čítať o česko-moravských vojnách, nie celkom sledovaných v iných prácach (ale treba mať čo-to načítané o dejinách českých Přemyslovcov, a nevidieť v bojoch kniežat a rodov vždy boj medzi Moravanmi a Čechmi). Dohady o prijatí kresťanstva už od Longobardov... jeden z dôkazov kresťanského pohľadu pôvodcu.

Pán Ďurica (s čím plne súhlasím) hovorí o tom, že o Veľkej Morave sa nikde v našich prameňoch nepísalo – písalo sa o Moravskom kniežatstve či Slovänskej zemi. Ale prečo potom píše o kráľovi Samovi, keď to bol podľa všetkého knieža? Názov Česko-Slovensko (so spojovníkom) používa aj vtedy, keď úradný názov znel Československo, čo trocha mýli čitateľa: do zániku ČSR v roku 1939 sa spojovník písal (1918 – 1920), potom nepísal (1920 – 1938) a zas písal (1938 – 1939). Zaujímavé sú údaje o postupnej boľševizácii Československa po druhej svetovej vojne.

Nešťastím je, že je to náučná, a nie odborná spisba, teda nie sú nikde uvádzané zdroje (pramene či spisba – s výnimkou priamych citácií, ktorých je v neskorších vydaniach nemálo). Ale na druhej strane chápem, že by sa tam asi ani nezmestili, tak je kniha nabitá. A tiež si myslím, že ide o dohľadateľné údaje, a že historik s takou povesťou ako Ďurica by si nedovolil klamať (nie v udalostiach a rokoch, ale niekto môže považovať za lož, ak z vety vypustí slovíčka ako -možno-, -pravdepodobne-, -asi- a budí dojem, že vec je nespochybniteľná a jeho vývod správny...).

Niektoré veci sú naozaj nepodložené a nepodložiteľné, ako napr. ústna výpoveď Čarnogurského či agenta NKVD osobne Ďuricovi. Na jednej strane to znižuje nezaujatosť knihy, no na strane druhej (čisto osobne, hoc nie som kresťan a s Ďuricom v mnohom nesúhlasím) pochybujem, že je Ďurica druh človeka, ktorý by klamal o rozhovore s tým či oným človekom. Preto to do knihy zaradil a čitateľ nech už dôveruje či nie. Treba uznať, že aj toto má svoje čaro, lebo v zinakadiaľ sa o tom dozvedieť nemožno.

Nepoznám obdobnú knihu o našich dejinách, naozaj výdatné kalendárium, ale výrazná zaujatosť pána Ďuricu a nevyvážený výber podávaných udalostí znižuje hodnotenie jeho knihy (najmenej) o pol bodu. S mnohými tvrdeniami sa prosto nedá súhlasiť (napr. v knihe Nitrianske kniežatstvo pôvodca dokázal, že Pribina nebol až do pádu Nitravy kresťanom, a pán Ďurica je presvedčený o Pribinovom skorom krste, čo je, opäť, očividne dôsledok vydávania želaného za skutočné).

Celkovo knihu odporúčam ľuďom, čo sa o naše dejiny dlhodobo a poctivo zaujímajú, nie však začiatočníkom a školákom, ktorí by sa mohli nechať ľahko ovplyvniť Ďuricovým podprahovým pôsobením v oblasti česko-slovenských či katolícko-evanjelických vzťahov (ale treba chápať, že Ďurica bol nútený stať sa emigrantom práve vďaka pričineniu Čechov a evanjelikov, hoc, pravda, nielen kvôli nim).

Kniha Dejiny Slovenska Slovákov je písaná heslovite tabulkovou technikou konkrétny rok a k nemu dôležité dátumy a udalisti, stručne naozaj heslovite. Je to vhodná pomôcka k štúdiu či maturitnej skúške alebo jednoducho pre ľudí ktorí chcú mať stručný prehľad v dejinách po ruke....

Cenná přehledná kniha, která, pokud vím, šla na Slovensku na dračku. Navzdory kritice povýšeneckých Čechů, musím konstatovat, že lepší podobnou chronologickou knihu slovenských dějin neznám...

Paráda! Toto musela byť veľmi dlhá práca zozbierať veškeré fakty v archívoch! Tlieskam a klaniam sa!

Podľa mnohých slovenských historikov nielen záslužná, ale aj veľmi diskutabilná syntéza dejín Slovenska, ktorá prináša jednostranné hodnotenie dejinných udalostí a ponúka anachronický výklad dejín. Použitá literatúra je široká, no chýbajú poznámky pod čiarou, teda nevieme, odkiaľ autor čerpal jednotlivé poznatky, hypotézy a zmienky.

Samotný názov evokuje predstavu akejsi národnej a územnej nezávislosti, akoby sme neboli súčasťou dejín Moravy, Uhorska a Československa. Slovenský národ a štát hľadá už v Samovej ríši... Nacionálne ladená práca, ktorá chce podporiť národné povedomie, no domnievam sa, že takto sa podporuje skôr nacionalizmus, než zdravý patriotizmus. Zvlášť ak sa silou mocou snaží ospravedlniť často neospravedlniteľné jednanie čelných predstaviteľov národa v období tzv. Slovenského štátu.

Súbor recenzií: http://kritika.sk/pdf/2_3_97/3.pdf