Dom v stráni
Martin Kukučín
Klasické dielo slovenskej literatúry, ktoré by mal dôverne poznať každý Slovák - nie preto, že sa odohráva v dalmatínskom prostredí, ale preto, že sa odohráva v duši a mysli jedného z najcitlivejších a najbystrejších príslušníkov nášho národa. Kukučín v tomto románe rieši základné otázky jednotlivca (život, práca, viera, láska, smrť) i spoločnosti (spolunažívanie jednotlivých vrstiev, tradícia a pokrok), ktoré nikdy nestrácajú svoju aktuálnosť.... celý text
Přidat komentář
V knihe je všetko, čím pohŕdam: malomeštiactvo, úzkoprsosť, dogmy o svete a vzťahoch, atď. Horšie je, že sa v podstate (najmä na vidieku) nič nezmenilo a preto to u nás vyzerá tak, ako to vyzerá. Pritom mnohí Kukučínovi súputníci akoby sa preniesli do dnešných čias a vďaka ich zadubeným hlavám a skostnateným názorom sa nevieme odraziť a byť modernou krajinou. Stále si nevieme zvoliť progres, ktorého sa aj postavy z knihy boja a považujú ho za zlo a tak volia "istotu", ktorá len prešľapuje na mieste. Som sklamaný z knihy a z poznania, že posledné storočie nerozlepilo mnohým Slovákom karpavé okále.
Mňa si tento román nezískal. Hoci verné opisi prostredia svojho času určite nadchly nejedného čitateľa, ktorý nechodil ešte každý rok na dovolenku k Chorvátskemu pobrežiu, a ani zo sociálneho prostredia som nemal pocit, že by bolo vymodelované umelo, avšak - zdá sa mi, že to čo chcel Kukučín povedať, nie je úplne v poriadku.
To, že naivná - rýchloplanúca - láska nemá dostatok síl na to aby prelomila bariéry sociálnych tried a tradícií, tomu ešte dokážem porozumieť, ale to, že to Kukučín znormalizoval - teda myslel, že je to správne, má to tak byť a v inom prípade by to uškodilo tradícií, rodinám, takže dedičstvo, ktoré sme dostali od rodičov do vienka nie je možné zmeniť a je zbytočné sa o to čo i len pokúšať lebo sa to aj tak nedá. Teda akoby išlo o prírodné zákony, ktoré sú pevné. Toto sa mi nezdá byť v poriadku.
Ako už býva pri povinnom čítaní zvykom (hlavne teda pri slovenskej literatúre), opäť som sa dočkal veľmi nezáživného a nezaujímavého príbehu, ktorý ma absolútne ničím nezaujal...
Postavy mi boli úplne nesympatické a ich osudy ma ani trochu nezaujímali... O siahodlhých opisoch radšej ani nehovorím...
Zo zľutovania dávam fakt slabé 3 hviezdy, po dlhšom zvážení to možno ešte o trochu znížim...
PS: Pán Kubovčík v Baštrngu zvládol toto dielo prerozprávať bravúrne!
Mňa najviac zaujal krásny opis prírody, nádherného teraz dovolenkového ostrova Brač a jednoduchého ale ťažkého života ľudí.
V knihe som našiel mnohé, hlavne pravdy platné aj za behu súčasnosti. Zo školy, z výkladu učiteľov, si knihu pamätám inak. Nedá mi nezacitovať "Inde rozkazuje každý a neposlúcha nikto.", to mi pripomenulo moju prácu. A druhý, "...jednakí sme, ale na svete tomto nie sme jednakí. Ani nikdy nebudeme, nikdy! -...nech budú vysokí a mocní, ktorí rozkazujú, a zas nízki, ktorí žiadajú a poslúchajú."
Kniha o lásce mezi horní a nižší třídou.
Co se dá dělat, když lásce neporučíš...
Moc krásně se to poslouchalo :-)
Jednoduchá zábavná rodinná fraška o miešaní pánov a sedliakov.
Na moderné pomery síce už trochu zastaranejší námet, ale na to, že sa do školských osnov dostal ako to "frustrujúce povinné čítanie", tak to patrí k tomu lepšiemu k čomu sa škola kedy uchýlila.
Niekedy aj úplne mne nevyhovujúce téma môže byť zaujímavé ak sa nadčasovo podá...
Kukučín, náš ospevovaný prozaik starých čias, ma dlho odrádzal ako tzv. odstrašujúce povinné čítanie. Ale... dávno vyjdúc zo školských lavíc, prekonala som (na predsudkoch založený) odpor a začítala sa. No a ono vám to bolo prekvapivo dobré! :) Pútavé (hoc s jednoduchou zápletkou), s hlbokými postavami a písané krásnym jazykom.
Podla mna vyborna kniha. Bol som prekvapeny hlbkou psychologie postav, prepracovanostou vztahov a krásnymi opismi. Az som citil tie horuce slnecne luce a sum mora, hladkajuceho vyprahnute bracske vapence. Kukucin riesi spoluzitie sedliakov (tezakov) a zemanov (velkostatkarov). Ukazuje sposob zivota a myslenie oboch vrstiev, bracsky folklor, dokonca politicku situaciu Hrvatska tej doby. Dej sa toci okolo lasky sora (pana) Nika Dubcica, najlepsia partia na ostrove Brac, a krasnej sedliacky Katice Beracovej. Ich laska vsak nedokaze prekonat spolocenske rozdiely. Niko postupne z Katky vytriezvie, k comu prispeje aj jeden tazky zapal pluc a rozhovor s nádejnou svokrou. Zalubi sa do spolocensky seberovnej Dorice. Poznal ju od detstva a navyse je s nou spokojna aj jeho mamicka (dokonca ju poslala na vychovu do klastora, aby mal synator v buducnosti o seba dobre a spolahlivo postarane). To tazko nesie Katica a jej matka, ktora svojou sprostorekostou dost nastrbila Nikovu vieru vo vnutornu krasu a cistotu tezakov. Do toho vsetkeho smrtelne ochorie Katicin otec, tezak, respektovany ludmi z oboch vrstiev a o Katicinu ruku sa opakovane uchadza jej byvaly. Pri otcovej smrtelnej postely dochadza nakoniec ku vseobecnemu uzmiereniu. Ale ani tato stastna katarzia este nie je vsetko. V kvazi doslove sme svedkami rozhovoru Nika so svojim najlepsim priatelom o tom, ako urobit buducnost svoju aj tezakov este stastnejsiu.
pozvolný děj prostý prudkých zvratů, zato ale napsaný krásným jazykem. Po hrůze některých současných překladů je to hotové pohlazení po duši.
Konflikt citu a rozumu, sna a skutočnosti. Každý to zažil a zažívajú to aj postavy v tomto románe. Práve tieto konflikty dynamizujú inak málo dynamický dej. Je zaujímavé sledovať, ako sa v Nikovi prebúdza rozumnosť, zatiaľ čo vypočítavá Katica sa snaží si nahovoriť skutočné city. Taktiež stojí za povšimnutie Mate Berac, ktorý je ako pevná skala, predstaviteľ starého sveta. Tento svet však končí a prenecháva miesto novému (Zandome). Román je plný protikladov, ktoré sa v závere typicky kukučínovsky vyriešia (ja osobne by som privítala nejaký pochmúrnejší koniec :) Určite odporúčam :)
Úplne to nebolo takým zaujímavým čítaním, no je to krásne napísaná knižka, napríklad prirovnávania dejov, monotónnosť jej na uši pôsobila ako dažďové kvapky na okno a na oči jej padala driemota.. Obsahovo je to knižka na tri hviezdičky, analogický príbeh i dnešného bežného občana, ktorý ak nedosiahne rozumu ako Niko, prispieva k percentu rozvodov... napísal ju však náš slovenský Kukučín, takže za štyri!!
Autorovy další knížky
| 2005 |  Veľkou lyžicou |
| 1993 | Neprebudený |
| 1955 |  Rysavá jalovica |
| 1987 |  Z teplého hniezda |
| 1958 | Dielo IV. |
Motivovala ma výzva, lebo som mala naučené zo školských lavíc Martin Kukučín, vlastným menom Dr. Matej Bencúr napísal Dom v stráni... na maturitu som sa to naučila, prečítala som po 18 rokoch a môžem len chváliť! Cítila som smútok, pokoj, slnkom rozohriate kamene, prácu, sklamanie, nadšenie, neochvejnú lásku, rozlúčku. Prekvapivo veľmi dobré!