Gobseck / Otec Goriot / Plukovník Chabert

24.02.2019

Dúfal som, že po ochutnaní trojice Zola/Flaubert/Maupassant bude Balzac chutnou čerešničkou na torte. Vlastne som v to veril. A nesklamal som sa.
Bernard-François Balssa sa pre mňa stal modlou už po prečítaní len jednej knihy. Na začiatku to trochu škrípalo, hlavne Predslov k ľudskej komédii bol nesmierne unavujúci a pri mene Swedenborg som pocítil niečo nepríjemné (odvtedy ako som si prečítal, ako dokázal tento človek ovládnuť Strindberga, snažím sa mu vyhýbať). Určite sa nájde niekto, koho urazím, ale ani filozofická rozprava na začiatku Dievčaťa vôbec nevyzerala úžasne. 20 strán na opísanie prehnitého parížskeho sveta nestačilo a v konečnom dôsledku to bolo zmätené.
Ale nebol by som to ja, keby som po začítaní zas nezmenil svoj názor. Zmôžem sa len na veľké W.A.U. Tak na začiatku tu máme priekopníka literatúry o homosexualite, 50 pred O. Wildeom. Alebo si to dovolím nazvať: "Ako v úplne absurdnom príbehu nastaviť zrkadlo sexuálnemu životu vyšších vrstiev".
Plukovník Chabert žije. Podľa úradov nie. Po pár rokoch ešte stále straší na tomto svete, ale zabudne, že niekedy žil. Čo je teda život? Záznam na mastnom papieri vo farskom archíve, ktorý sa dá rozhodnutím súdu zmyť preč?