Hodina v Endore

25.07.2021

Autorka bola Židovka. Počas vojny sa jej našťastie podarilo ujsť do Švédska, ale židovská tragédia ju i jej tvorbu navždy poznamenala.
Ak by som nevyrastala v kresťanskom prostredí obklopená Bibliou, asi by som sa pri čítaní Sachsovej cítila ako pri čítaní Seferisa (t. j. ako totálny hlupák). Niektoré narážky mi aj tak ušli, ale väčšinu z uvedenej tvorby som bola schopná vstrebať. Takmer všetky básne sa zmieňujú o Izraeli a židovskom národe a sú prepletené odkazmi na Starý zákon.

Hodina v Endore je veršovaná depresia. Sachsovej básne sú z pochopiteľného dôvodu smutné. Ale – i keď je strašné napísať to – je to krásny smútok. V básňach je až obludný kontrast pekných prirovnaní a ozdobných slov, ktoré ale opisujú nepredstaviteľné hrôzy („My zachránení, z ktorých dutých kostí si už smrť narezala flauty, šľachy ktorých si už smrť na luky natiahla, naše telá ešte žalujú zmrzačenou hudbou.“). Jazyk Sachsovej je ako jazyk Nabokova v Lolite. Absolútne sa nehodí k opisu danej situácie a človek má až výčitky svedomia, že sa mu to páči…

Osobne mi tieto básne dajú miliónkrát viac ako moderné pretrhnuté vrece románov o Osvienčime, ktoré si z tragédie spravili výnosný biznis. Smutná bodka na záver:

Komíny

Na dômyselne zastrešených príbytkoch smrti,
Keď telo Izraela tiahlo uvoľnené v dyme
Povetrím –
Miesto kominára skláňa sa nad ním
Hviezda sčernetá,
A či to bol lúč slnca?
Komíny!
Cesty slobody pre Jeremiáša a prach Jóbov –
Kto vás zastrešil a kameň po kameni zbudoval,
Cestu bežencov z dymu?
Príbytky smrti,
Lákavo vystrojené pre pána domu, ktorý bol však len hosťom v nich –
Prsty,
Ležiace na prahu dverí
Ako nôž medzi životom a smrťou –
Komíny, Prsty,
A telo Izraela v dyme povetrím!