Hrana
Sylvia Plath
Po rozchode s manželom, pár dní pred smrťou, napísala Sylvia Plathová, vydatá za anglického básnika Teda Hughesa, báseň, podľa ktorej je pomenovaný výber z jej diela. Jej poézia je predovšetkým výrazom osobného pocitu prelínania života a smrti. Z anglického originálu vybrala, preložila a kalendárium života a diela zostavila Mila Haugová.... celý text
Přidat komentář
Aby som lepšie zachytil tóninu Plathovej poézie, daroval som svojmu známemu literárnu ochutnávku jej veršov práve prostredníctvom básnického výberu pod názvom - "Hrana", avšak bez sprievodného kontextu o autorkinom živote a osude.
Po dvoch dňoch mi zbierku vrátil a skonštatoval, že Plathovej poézia smeruje k jedinému východisku, ktorým je SMRŤ.
Viac som počuť nepotreboval.
Týmto sa len potvrdila sila poézie, do ktorej keď autor vloží kúsok svojho "ja", dokáže o ňom samotnom vypovedať viac, než mnohé literárnokritické štúdie.
Silvia Plathová má fascinujúcu inteligentnú poéziu - ale celá kniha je nasiaknutá smrťou...stále som v podvedomí sa pýtala - ako to mohla,ako si matka dvoch malých detí siahne na život ...aké je to hrozné...Knihu výborne prebásnila Míla Haugová.
Myslím, že mám vzťah k poézii... Na druhej strane, na rovinu povedané - zároveň si myslím, že jej asi veľmi nerozumiem. :-) Rada ju však čítam pomedzi všetky možné prozaické diela a považujem ju za veľmi inteligentnú formu vyjadrovania. Intuitívne si vyberám rôznych autorov, snažím sa vnímať ich verše srdcom a veľmi sa nad nimi nezamýšľať. Poézia otvára človeku nové možnosti, iné pohľady na svet, prírodu, duchovno, a najmä na všetko, čo trápi a sužuje naše nešťastné ľudské pokolenie (napríklad nehynúce témy lásky a smrti, pocitov blížnosti, nádeje, ale aj samoty a opustenia). Obrazy načrtnuté slovami známych aj neznámych básnikov plynú, striedajú jeden druhý – liečia, posilňujú, očisťujú, inšpirujú, učia nás mnoho o nás samých. K niektorým dielam sa rada vraciam, naopak iné vo mne neutkvejú (čo samozrejme nie je znakom ich nekvality).
V básňach zbierky Hrana, rovnako ako výňatkoch z denníkov a životopisnom prehľade, ktorý útla knižka obsahuje, sa zrkadlí tragika krátkeho života autorky Sylvie Plathovej. Tragika, ktorú ona, vo svojej rýdzej podstate žena, s vypätím svojich duševných síl v poetickej forme uložila na papier a dovolila nám tak nahliadnuť do svojho zraneného vnútra. Básne sú rozsahom neveľké, ľahko sa čítajú, obsahujú mnohé silné obrazy. Špirálovito a nezadržateľne však smerujú k autorkinmu predčasnému skonu v roku 1963.
Z básne Luna a tis:
Dlho, dlho som padala. Cez tváre hviezd
mysticky a modro kvitnú mraky.
Svätí vo vnútri kostola celí zmodrajú,
vznesú sa na krehkých nohách nad chladné lavice,
svätosťou stále meravé ruky a tváre.
Luna nevidí z toho nič. Je holá a divá.
Posolstvom tisu je čerň - čerň a tíš.
Autorovy další knížky
1996 | Pod skleněným zvonem |
1997 | Deníky Sylvie Plathové |
1984 | Ariel |
1987 | Horoskop orloje |
2003 | Hrana |
Pazúr
magnólie
opitej vlastnou vôňou
nežiada od života nič.