Jarmark marnosti 2

01.01.2019

Skvelé predstavenie. Spracované záživne, plné humoru, satiry a irónie. Kniha je obsiahla – ale nie rozvláčna – kvôli autorovým úvahám, dokazujúcim jeho dôvtip a pozorovací talent ľudských slabostí. Najviac sa mi páčilo, že Thackeray síce kritizuje všemožné neresti predovšetkým tzv. lepších ľudí, ale netvári sa ako mravokárca, ktorý je stelesnená cnosť. Keď sa prihovára čitateľovi, priznáva, že ani on nie je bez poškvrny. Napokon, pri svojom spôsobe života by to ťažko mohol poprieť. Ale nie je to len zžieravá kritika nedostatkov anglickej spoločnosti (Charlotte Brontë nazvala Thackerayov sarkazmus gréckym ohňom), autor sa občas nejakej postavy aj zastane, napríklad keď vysvetľuje, že Becky, nemajúc matku, ktorá by jej životného partnera zaobstarala, musí na rozdiel od iných dievčat vyvinúť v tomto smere vlastné úsilie, alebo že pre istú aristokratku je prirodzené vnímať samu seba ako nadradenú, keď ju o tom presviedčali celý život.
Román je síce bez hrdinu, ale točí sa v podstate okolo dvoch žien, Rebeccy Sharpovej a Amelie Sedlyovej. Zatiaľ čo Rebecca je veľmi bystrá, talentovaná, ambiciózna, pokrytecká a citovo plochá, Amelia je láskavá, úprimná, fádna a precitlivená. Rebecca vo svojej túžbe po prepychu a postavení ide (obrazne povedané) cez mŕtvoly a majstrovsky manipuluje svojím okolím, Amélia sa neodváži povedať husi bú a bezmocne sa necháva vláčiť prúdom. Ak autor zamýšľal, aby čitateľovi nebola sympatická ani jedna postava, tak u mňa mu to vyšlo. Rebekina bystrosť, neustály optimizmus a schopnosť vždy si poradiť mi imponovali, ale jej bezohľadnosť voči kupcom, od ktorých brala tovar na úver, nemieniac ho nikdy splatiť, som jej ako žena živiaca sa prácou zazlievala. Amelia by sa pre druhých rozkrájala, ale jej náročky pestovaná zaslepenosť a nulová snaha získať kontrolu nad svojimi citmi, čím si svoje utrpenie iba zhoršovala, ma rozčuľovali. Aj ostatní mali nejakú črtu, pre ktorú som si ich nemohla obľúbiť, hoci žiadna postava nebola iba čierna. Zaujímavé je, že zatiaľ čo povaha iných postáv sa vplyvom často dramatických udalostí v ich životoch menila, Amelia a Rebecca ostávali rovnaké.
Príbeh Trhu márnosti je o chamtivosti, pretvárke a plytkosti, ktorých je taká úroda, až by z toho človek dostal depresiu. Azda najhoršie je, že i keď ľudia pohybujúci sa vo vyšších kruhoch, či snažiaci sa tam dostať, dobre vedia, aké neúprimné vzťahy medzi príslušníkmi týchto kruhov panujú, a že tamojšia priazeň má stálosť počasia, predsa nešetria úsilím a obetujú kadečo vrátane vlastnej hrdosti, len aby sa tam dostali, či si svoje výsadné postavenie udržali. Našťastie Thackeray neustále vstupuje do deja svojimi úvahami plnými humoru, vďaka ktorým som si čítanie ohromne užila. Prešpikoval dielo aj zmienkami o rôznych mytologických i historických osobnostiach, pričom mi boli veľmi užitočné vysvetlivky prekladateľky. Tá preložila dokonca aj početné francúzske výrazy, ktoré anglickí spisovatelia tak radi používajú, ale prekladatelia nie vždy prekladajú.
Slovenské vydanie nie je ilustrované, ale potešilo ma, keď som zistila, že mám aspoň niektoré autorove ilustrácie, a to v zjednodušenom vydaní Vanity Fair od Oxford University Press. Milujem ilustrácie autorov, ich vlastné kresby mi dopĺňajú predstavu lepšie ako obrázky od niekoho iného.