Krátky list na dlhú rozlúčku
Peter Handke
Raod movie po Amerike od nositeľa Nobelovej ceny za rok 2019 Ako americká popkultúra pomohla rozprávačovi úspešne zvládnuť jeho problémy Známy autor divadelných hier bezcieľne cestuje s jedným kufrom po Amerike. Nie je to preňho len civilizačný šok, ale aj namáhavá cesta k sebe samému po rozchode s Judith. Cez autorovo rozprávanie spoznávame Ameriku 80. rokov, je prítomná v jeho rozhovoroch s Claire a Johnom Fordom, v jeho spomienkach na filmy, knihy a piesne, v ktorých sa odráža americká história. Stretáva Američanov v hoteloch, baroch, na ulici, pozorne si ich všíma, nadchýna ho ich bezprostrednosť a sloboda, úplne odlišná od rakúskej upätosti. Peter Handke je majstrom slova a detailu. V jeho podaní vnímame Spojené štáty všetkými zmyslami do najmenších detailov. Opisy tancujúceho vojaka, ktorého stretol na letisku, Clairinej dcérky alebo mileneckého páru sú v jeho podaní výnimočné a priam dojímavé. Amerika bola pre Handkeho takmer magickým miestom, rozľahlé Štáty mu pripadali ako zasľúbená zem, ktorú treba bezpodmienečne navštíviť. Literárne postavy z Handkeho kníh sa neskôr objavili aj vo Wendersových roadmovies, ktoré sa vyznačujú dlhými zábermi americkej krajiny. Krátky list na dlhú rozlúčku predstavuje civilnú sondu do americkej oficiálnej kultúry na začiatku 80. rokov. Je to pohľad bežného Európana na bežný život v Amerike. Vďaka okolnosti, že Handke nechal módne trendy stranou, je táto novela čitateľná aj v 21. storočí.... celý text
Literatura světová Romány
Vydáno: 2020 , Tatran (Bratislava)Originální název:
Der kurze Brief zum langen Abschied, 1972
více info...
Přidat komentář
Rozhodne nadčasová novela, ktorá však môže byť pre niektorých čitateľov ťažko prijateľná, čo naznačuje aj jej priemerné hodnotenie. Handke využíva dialóg vyložene ako neprirodzenú prezentáciu vnútorného monológu, a síce veľmi neprirodzené vyhlásenia postáv v jeho podaní vôbec nepôsobia rušivo. Jediná chybička krásy je snáď trochu rozpačitá príprava záveru, ktorá v porovnaní s ostatnou knihou pôsobí trochu zbrklo.
Na této Handkeho novele lze dobře vidět, jak moc se za těch 20 let od vydání románu Na cestě proměnil vkus (evropského) publika. Tato novela totiž s Kerouacem sdílí snad už jen hlavní motiv (trip napříč USA). Tím podobnost končí. Handkeho hlavním hrdina je rozvážný a distingovaný mladý muž, který netouží po žádném velkém dobrodružství. Spíše by se dalo říci, že se neustále dobrodružství vyhýbá a nejlépe se cítí na pokoji nějakého (luxusního) hotelu či na palubě letadla, kde je mu k dispozici někdo z personálu. Na tomto textu nejvíce oceňuji, že nijak nereflektuje revoluční události z konce 60 let (ať už evropské či americké). Novela je totiž výslovně antirebelská. Handke se nesnažil být trendy (marxismus, rudé vlajky, kontra-kultura, demonstrace, hippies, protesty proti válce ve Vietnamu). Jedná se o civilní sondu do americké oficiální kultury začátku 70. let. Běžný život pohledem běžného Evropana. Právě okolnost, že Handke nechal módní vlny stranou, dělá dle mého tuto novelu "čtitelnou" i v roce 2019. Doporučuji.
Keď som raz jedného letného rána o pol piatej venčil nášho mopslíka, mimochodom som sa zahľadel na oblohu a mysľou mi mimovoľne prebleskla myšlienka, že by som si po mnohých rokoch mohol zase raz pozrieť Wendersove Nebo nad Berlínom, na ktorého scenári sa podieľal Peter Handke. O niekoľko minút, keď som vyhadzoval psie hovienka, som v kontajneri uvidel kopu vyhodených kníh s Handkeho Krátkym listom na dlhú rozlúčku (Tatran, Bratislava 1965). Sám som tomu nechcel veriť, ale stalo sa to, čím vôbec nechcem naznačiť, že túto udalosť považujem za fatálnu. Nie. Iba sa to stalo. Od Handkeho som nikdy predtým nič nečítal, ale keďže Nebo nad Berlínom je jeden z mojich najobľúbenejších filmov, knihu som samozrejme vybral z kontajnera a doniesol som si ju domov (spolu so Skutkami Rimanov od neznámeho zostavovateľa z 13. storočia). Nejaký čas ležala vedľa mojej postele, ako keby som sa nevedel odvážiť začať ju čítať, no keď som sa pustil do čítania, netrvalo mi dlho a pochopil som, že čítam výnimočnú knihu. Dodnes v nej mám nalepené množstvo záložiek, ktorými som ju premenil na apropriované umelecké dielo. Nemôžem uviesť ani jeden citát, knihu by som sem musel prepísať rovno celú. Po dočítaní moje kroky smerovali rovno do knižnice, odkiaľ som si požičal všetky Handkeho knihy, ktoré v nej mali. Bohužiaľ, tie skôr napísané dnes vôbec nevychádzajú, takže ak chcete čítať raného Handkeho, ste odkázaní na knižnice alebo antikvariáty.
Moderní Bildungsroman. Líbilo se mi prosté vyjadřování, kontext pop-kultury a neidealizované myšlenky hl.postavy.
Díky zmínce v knize jsem navíc našla skvělou píseň (Otis Redding - (Sittin' On) The Dock Of The Bay).
Štítky knihy
rakouská literaturaAutorovy další knížky
2013 | Úzkost brankáře při penaltě |
1997 | Zvláštní žena |
1999 | Za temné noci jsem vyšel ze svého tichého domu |
1980 | Nežádané neštěstí |
2005 | Krátky list na dlhú rozlúčku |
Neustále opisovanie prostredia a emócií - on je to snaď takmer cestopis - nažhaví na návštevu USA, ale od spomínaného Kerouaca je to vzdialené úplne najviac. Miestami snové prechody, ťažko vnútorne intímne - pritom odťažité; blízko postavám, ďaleko vzťahom. Toho Wendersa to pripomína dosť. Tak ďaleko, tak blízko.