Kronika vtáčika na kľúčik I. Straka zlodejka
Haruki Murakami
https://www.databazeknih.cz/img/books/51_/51564/bmid_kronika-vtacika-na-klucik-1-straka--npb-51564.jpg
4
104
104
Kronika ptáčka na klíček / Kronika vtáčika na kľúčik série
1. díl >
Prvý diel trilógie v súčasnosti najčítanejšieho japonského autora, ktorá bola v roku 1996 vyznamenaná prestížnou Cenou denníka Jomiuri za najlepší román roka. Hrdina románu Tóru Okada rozpráva udalosti, ktoré ho postihujú od chvíle, ako po šiestich rokoch práce v advokátskej kancelárii podal výpoveď, aby získal čas nájsť si svoje životné poslanie. So súhlasom manželky Kumiko, úspešnej redaktorky a ilustrátorky, zostáva dočasne v domácnosti, čím sa mu jeho život, napohľad fádny a priestorovo obmedzený na okolie domu, začne postupne zamotávať. Udalosti nadobudnú prudký spád potom, ako zmizne ich obľúbený kocúr a Tóru ho ide hľadať. Rozjímavosť, váhavosť, nepriebojnosť a pasivita hlavného hrdinu sú v podstate rubom jeho tolerancie a dnes vzácnej schopnosti úprimne načúvať. Tóru takto mimovoľne priťahuje ľudí nevšedných schopností a výnimočných osudov a prežíva s nimi neobyčajné situácie. Tieto však postupne čoraz viac narúšajú jeho zdanlivo pokojný každodenný život a smerujú do osudového konfliktu. Jeho náznakom sa prvý diel trilógie končí. Román je pri všetkej svojej bizarnosti výstižným obrazom japonskej spoločnosti obdobia sociálnej stability začiatku druhej polovice osemdesiatych rokov.... celý text
Literatura světová Romány
Vydáno: 2010 , Slovart (SK)Originální název:
Dorobó kasasagi hen, 1994
více info...
Přidat komentář
Keď som začala čítať túto knihu, povedala som si, že druhú časť určite čítať nebudem. Po prečítaní mám hneď v ruke dvojku a už aj ju čítam. Asi toľko k tejto knihe :)
Mám ráda Murakamiho poetiku, prolínání civilního a magického světa. Nejprve jsem četla tento slovenský překlad a byla nadšená, bohužel jsem měla celou trilogii jen půjčenou. Když jsem si pak knihu v českém překladu koupila, byla jsem zklamaná, nebyla jsem schopná to dočíst. Jestli to je opravdu tak rozdílným překladem nebo spíš mým rozdílným rozpoložením v době, to zatím nevím...
O čom je prvý diel trilógie? Ťažko sa mi čítala , ale moja zvedavosť mi nedovolila knihu prestať čítať. Všetko sa začne zmiznutím kocúra a hlavný hrdina Tóru Okada podriadi jeho hľadaniu všetko. Na scéne sa objavujú bizarné postavy a dve tajuplné sestry, ktoré mu majú pomôcť s hľadaním kocúra. Jeho život sa napĺňa rôznymi situáciami, ktoré čitateľ nečaká. Nie je to kniha s napätím, ale ponúka prekvapenia, ktoré v iných tituloch nenájdete. Dostala má silne opísaná príhoda nadporučíka Mamiju vo vojnovom Mandžusku. Knihu dočítate a chcete vedieť ako bude všetko to "bizarno" pokračovať. Odporúčam.
Jedna z mých nejoblíbenějších, i na podruhé skvělá kniha. Tentokrát velmi povedené slovenské vydání ve výborném překladu Dany Hashimoto. Číst Murakamiho v krásné jemné slovenštině je snad ještě lepší! Skvělý víceúrovňový příběh v typickém autorově stylu, originální, tajemné, magické.
Mam trocha rozpoltene pocity ohladne tohto dielka. Miestami som mala pocit, ze ma to nudi, ale ked sa zamyslim, viem, ze urcite viem, ci Toru kosura najde, aky vyznam bude mat studna na opustenom pozemku a aky bude osud Malty a Krety. Bolo tam nieco co ma uputalo, co vo mne vyvolava zaujem a zvedavost. Bolo tam sice dost vela opisov a vzletnych myslienkovych pochodov hlavneho hrdinu, no neprekazalo mi to tak, ako mi to obvykle vadi. Tu to malo urcitu pritazlivost.
Tak pre mna taky stred, nevravim, ze ma nebavila, ale ani nic vynimocne som v nej nenasla :(
Topka od Murakamiho. Bola to prvá kniha, ktorú som od neho prečítala, a ku ktorej som sa vrátila. Je tu viac príbehov v jednom, podobne ako v 1Q84, a každý jeden je dobrý. Aj keď sa v hlavnej línii toho veľa navonok nedeje, o to viac sa deje pod povrchom. Mňa však u Murakamiho baví čítať aj o tom, čo má kto oblečené a aké jedlo si práve pripravuje. Neviem, ako to robí, ale tie jeho príbehy plynú takým akurátnym tempom aj so všetkými tými zdanlivo nepodstatnými detailami. Ja vždy, keď čítam Murakamiho, hovorím : "Idem do Japonska." Také je to pre mňa živé. Čo sa týka toho, čo sa deje pod povrchom, o tom sa veľa povedať nedá. To si podľa mňa každý na tohto spisovateľa naladený čitateľ prežije individuálne spolu s jeho hrdinami , a to je na jeho diele si myslím geniálne.
"Keď treba ísť hore, nájdi najvyššiu vežu a vystúp na jej vrchol. Keď treba ísť dole, pohľadaj najhlbšiu studňu a zostúp na jej dno."
Čítala som v angličtine celú trilógiu ako jednu knihu. Moja prvá kniha od Murakamiho, zrejme pre mňa nebola dobrá voľba. Bavila ma iba chvíľami, väčšinu času som mala chuť knihu odložiť a nedočítať. Nepochopiteľné prepojenia, dejové línie, postavy.
Murakami dostane odo mňa ešte jednu šancu. Toto len za tri hviezdičky.
Príliš veľa rozvláčnych a diametrálne odlišných príbehov, ktoré mali len slabé spojenie a to zväčša len náhodou. Murakamiho iné diela sú vycibrenejšie, majú posolstvo, sú zaujímavé a zábavné zároveň, toto však pokrivkávalo, aj keď snaha a svetlé záblesky tam boli.
Záhadný hlas ženy v telefóne, tajomné sestry Malta a Kréta Kanóové, veštba pána Hondu, rozprávanie nadporučíka Mamiju a veľa ďalších až mystických vecí prichádza do života Tórua Okadu keď začne pátrať po stratenom kocúrovi.
Ako je možné, že Murakami sa vždy trafí do môjho vkusu? Prečo je každá jeho kniha, tým, čo by som dokázala čitať neprestajne dokola? Ani Kronika vtáčika na kľúčik nie je výnimkou, práve naopak, ešte viac ma utvrdila v presvedčení, že Murakami je pre mňa ešte niečo viac, než len spisovateľ. Že jeho knihy sa k môjmu vkusu, približujú k dokonalosti. Táto prvá časť trilógie ma vtiahla do neskutočného deja, ktorý zas a znova prináša jedinečné postavy a situácie. Prečítaná v rámci možností, ktorých nie je veľa, za neuveriteľne krátku dobu. Vychutnávala som si ju od začiatku do konca a po jej zatvorení som okamžite siahla po druhej časti. Za necelé tri týždne príde na trh posledný diel a ja som strašne zvedavá, kam sa táto skvele rozohraná kniha dostane, čo ponúkne, a verím, že ešte mnohokrát prekvapí. V okúzlení a so slabosťou k Murakamimu dávam 5 hviezdičiek.
"Bol to naozaj maličký svet. A bol to svet, ktorý akoby sa bol takmer úplne zastavil. Ibaže mi to pripadalo, že čím sa môj svet, do ktorého sám prináležím, stával tesnejším, tým viac ho zapĺňali jednak čudné veci a udalosti a jednak čudní ľudia. Akoby boli poschovávaní v tieňoch rôznych vecí a všetci čakali len na to, kedy sa zastavím. A zakaždým, keď vtáčik na kľúčik priletí do záhrady, aby natočil pružinku, stupeň pomätenosti tohoto sveta sa ďalej prehlbuje."
Trvalo mi chvíľu, kým som sa zorientovala v deji. Zaujal ma opis japonskej spoločnosti a rodinných vzťahov
Páčila sa mi, je to stále starý dobrý Murakami, ale Nórske drevo, Hon na ovcu a Tancuj, tancuj, tancuj o niečo viac...
Štítky knihy
japonská literaturaAutorovy další knížky
| 2005 |  Norské dřevo |
| 2012 | 1Q84: Kniha 1 a 2 |
| 2010 | Kafka na pobřeží |
| 2004 | Na jih od hranic, na západ od slunce |
| 2015 | Bezbarvý Cukuru Tazaki a jeho léta putování |
Ja nie som nejaký radikálny Murakamiovec :) Pred touto knihou som z jeho fikcie v podstate čítal len Útok na pekáreň, tá sa mi však zdala ako veľmi podarená poviedka. (Nedočítal som /zatiaľ/ prvú knihu 1Q84).
Čo sa týka Kroniky..., prvej knihy, tak rozhodne je nutné uznať, že Murakami vo všeobecnosti je veľmi jedinečný autor, ktorý vás dokáže svojím spôsobom prikovať ku knihe a jeho štýl písania nevyžaduje intenzívne sústredenia sa, ide to akosi samo, myseľ od knihy neodskakuje.
Čo sa týka samotnej konkrétnej knihy, od určitého momentu v nej začne byť príliš veľa nápadných, rušivých elementov, ktoré však nepôsobia ako zámerne rušivé, ale skôr ako akási neohrabanosť príznačná pre prílišnú improvizáciu v texte. Časová os je výrazne neforemná, akoby Murakami písal len pár viet dopredu, čo je z mojej strany možno trochu subjektívna kritika. Keďže ide o triptych, je nádej, že jednotlivé načrtnuté problematiky -- už len problematika strateného kocúra, miláčika, na ktorého sa väčšinu času zabúda -- sa snáď časom rozvinú.
Najzásadnejší problém je pre mňa prílišná snaha zachovať autorskú reč v prvej osobe. Máme v rámci diela rozsiahle kapitoly, v ktorých chce autor (zatiaľ nemôžete ako čitateľ tušiť prečo) uviesť na scénu jednotlivé príbehy, ktoré nemajú žiadne spojenia a pôsobia aspoň v rámci prvej časti absolútne nezásadne, a na to, že je kniha písaná z pohľadu hlavného hrdinu, aj preňho je ich dôležitosť len akási súčasť pretvárky pred čitateľom.
Takto sa dostanete do situácie, kedy jedna postava hovorí svoj životný príbeh v priamej reči spôsobom ako v nejakom cirkuse, s popisom oblohy a neviem čoho všetkého, akoby autor nemal dostatočnú invenciu na to, ako podať daný príbeh uveriteľne, tak ho radšej zabalil do vividnej ,ale maximálne neprirodzenej priamej reči. (nedá sa to porovnať s modernou, priamou rečou, ktorá však len nápadne podáva akési vnútorné myšlienky hovoriaceho.) Dlho surrealistický príbeh, ktorý je z úvodu veľmi pútavým čítaním sa tak časom stane akousi samoľúbou exhibíciou so zbytočne explicitnou scénou v posledných kapitolách. Je otázka, či celá táto moja dlhá kritika nebude po prečítaní druhej a tretej časti bezpredmetná, pokiaľ sa tak stane, určite bude relevantné kritizovať rozdelenie "kroniky" na tri samostatné knihy, keď už prvá z nich nedáva ako samostatný celok taký veľký zmysel, ako by asi dávať mala.