Kronika vtáčika na kľúčik III. Vtáčkar
Haruki Murakami
Kronika ptáčka na klíček / Kronika vtáčika na kľúčik série
< 3. díl
Udalosti v Tóruho živote naberú rýchly spád. Mei Kasaharová mu napíše list z neznámeho miesta, v ktorom ho dôrazne upozorňuje na článok v istom bulvárnom denníku, kde sa píše o tajomnom majiteľovi domu na opustenej parcele poznačenej ľudským nešťastím. Tóru stále hľadá Kumiko, zbližuje sa s ďalšou prapodivnou dvojicou, a do jeho života čoraz nevyberanejšími spôsobmi vstupuje jeho švagor Naboru Wataja, vysokopostavený politik, ktorý sa obáva škandálu. Kumiko je však stále preč, a k Tóruovi sa celkom nečakane vráti stratený kocúr.... celý text
Literatura světová Romány
Vydáno: 2012 , Slovart (SK)Originální název:
Torisaši otoko hen, 1995
více info...
Přidat komentář
Posledná časť trilógie Kroniky vtáčika na kľúčik, prináša odpovede a aj rozuzlenia z prvých dvoch dielov. Návrat kocúra a odhalenie histórie vilky obesencov a minulosť studne, ho stále posúva bližšie ku svojej stratenej manželke Kumiko. Na scéne sa objavuje tajuplná pani Nacmeg so svojím nerozprávajúcim synom, ktorý vstupujú do jeho života s pomocnou rukou. V knižke sa konečne dozvieme aj nedokončený príbeh nadporučíka Mamitu a jeho strastiplné cesty po ukončení vojny a jeho živote v zajateckom tábore na Sibíri. Koniec trilógie je uzavretý, ale autor necháva pokračovanie osudov niektorých postáv na fantázií čitateľa. Knihu odporúčam a ako celok táto trilógia určite má čo ponúknuť.
Toto bolo velmi zvlastne. Neviem sa ani rozhodnut, ci sa mi to pacilo alebo nie. Nie som si ani len ista, ci som to vobec pochopila :D
Tentoraz Murakami trochu sklamal. Stále je zaujímavé sledovať prelínanie reality a magického realizmu v jeho podaní, len tá záplava nevyriešených otázok a situácií nedotiahnutých do konca ma unavuje.
Nebolo to podľa môjho gusta. Rovnako ako v predchádzajúcich dieloch: filozofické rozpravy o živote a boji o šťastie mi boli vzdialené na svetelé roky... a ani štýl písania nebol zvlášť očarujúci.
Moja tretia , alebo presnejšie piata kniha z rúk tohto autora vo mne zanechala dosť rozporuplné pocity, niektoré prísady ktoré tak sugestívne zafungovali v "Kafke" tu pôsobili mdlo a fádne. Množstvo myšlienok ktoré v prvých knihách začali sľubne sa rozplynuli do stratena za fasádou "surrealistických" pohnútok autora. Mandžuský komplex mi prišiel cudzí akási snaha autor dostať dielo do povinnej literatúry.
Tretí "vtáčik" je na začiatku hrozne neforemný a dejovo ulieta kde to je len možné. Čitateľ ho bude nepriamo chytať, či už v listoch Mei Kasaharovej, alebo cez výstrižky novín. Toto chytanie je len pre odvážnych, mnohí to vzdajú a zablúdia. Práve tu Murakami v zamaskovaní Tóruho neprestáva hľadať východ v zamotanom bludisku otázok a snaží sa silou dedukcie a náznakov rozmotať už poriadne zamotaný príbeh až k samej podstate. Práve TO má uchvacuje na Murakamiho knihách, že báda pod podstatou všedných, inak ľahko vysvetliteľných vecí a pritom necháva otvorených plno dverí a plno možných vysvetlení. Priznám sa, tiež tu krehkú podstatu neviem poriadne chytiť, pevne uchopiť a pozrieť sa na ňu. Avšak stačí mi ten jej pach, keď prejde okolo, zachytenie toho pohybu a hlavne ten pocit, keď odložím knihu, že som čítal niečo viac.
Vtáčikovská trilógia je kompletná a keď mám pravdu napísať, tak som sklamaná. Trojka sa ani zďaleka nepribližuje k výbornej jednotke, ale zas je o málinko lepšia než dvojka.
Niečo nám Murakami objasnil, iné aj naďalej nechal zahalené rúškom tajomstva a vysvetlenie zanechal čisto na predstavivosti čitateľa.
Postavy sú známe z predchádzajúcich častí, takže ten kto čítal v podstate vie o čo ide a tak nemá cenu komentovať obsah knihy, ani jej postavy.
Vtáčik nám "dospieval", ale jeho "hudba" vo mne nezanechala to, čo iné Murakamiho knihy. Aj keď len tak mimochodom na záver musím dodať, že od prečítania tejto kroniky už neprejdem okolo studne bez toho, aby som si na ňu nespomenula. 3,5/5
Dúfala som, že aspoň tretia časť trilógie mi napraví chuť, ale nestalo sa. Po výbornej jednotke a katastrofálnej dvojke prišla priemerná trojka. Cítila som sa ako na hojdačke, pretože kniha začala výborne a usmievala som sa, že to vyzerá sľubne. No sklamanie na seba nenechalo dlho čakať, mala som chuť knihu odložiť pomerne dosť často. Miestami som sa opäť zahĺbil a kniha ma doslova vtiahla a potom som znovu zívala nudou. O čom vlastne celá kniha bola? Úprimne Vám poviem, že neviem...Murakami tam toho načrtol požehnane, nevysvetlil nič ako zvyčajne, čo by obvykle nevadí, ale táto kniha bola úplne čudná, mala som pocit, že som v nejakom divnom labyrinte a neviem sa pohnúť ani doprava, ani doľava. Naozaj som ľutovala čas, ktorý som strávila čítaním a stratila som chuť čítať v dohľadnej dobe niečo ďalšie od autora...Škoda, že HM neudržal trend, ktorý naznačil v jednotke, ktorá sa mi naozaj veľmi páčila. Autora mám inak všeobecne veľmi rada, no toto mu skutočne nevyšlo. Aspoň u mňa nie...:-(
Štítky knihy
japonská literaturaAutorovy další knížky
2005 | Norské dřevo |
2012 | 1Q84: Kniha 1 a 2 |
2010 | Kafka na pobřeží |
2004 | Na jih od hranic, na západ od slunce |
2015 | Bezbarvý Cukuru Tazaki a jeho léta putování |
Záverečná časť bola na môj vkus až príliš "pritiahnutá za vlasy". Čo je teda obrovská škoda, keďže prvé dve knihy ma veľmi bavili. Zbytočné množstvo okrajových príbehov, ktoré s dejom vôbec nesúviseli, veľa snových príhod a pod. mi pokazili dojem z celej trilógie.