Medea a jej deti
Ljudmila Jevgeňjevna Ulickaja
Román Medea a jej deti ruskej prozaičky Ľudmily Ulickej, známej vo svete aj u nás, patrí k najlepším dielam ruskej prózy konca 20. storočia. Medea a jej deti je príbehom krymskej Grékyne Medey, príbehom trpkej zrady, očakávaní a rozchodov, krátkeho ženského šťastia a dlhých rokov tiesnivej samoty, no predovšetkým tichej lásky napĺňajúcej ľudské životy. Zároveň je svojráznou ságou rozvetvenej rodiny, ktorej ľudské osudy hlboko poznamenali všetky udalosti v Rusku od začiatku dvadsiateho storočia – násilné vysídlenie Grékov a Tatárov z Krymu, revolúcia, vojny, emigrácia ruskej inteligencie – až po deväťdesiate roky. Ruskí, litovskí, gruzínski a kórejskí príbuzní rôznych osudov Medey, ženy, ktorá ich po desaťročia stmeľovala, sa ustavične vracajú na miesto, ktoré napriek všetkému ostáva ich domovom. Z ruského orig. preložila Katarína Strelková ; verše prebásnila Katarína Motyková.... celý text
Literatura světová Romány
Vydáno: 2007 , Kalligram (SK)Originální název:
Медея и её дети (Medea i jijo děti), 1996
více info...
Přidat komentář
Ulická napísala rodinnú ságu, v ktorej sa ľahko môžete stratiť tak ako v labyrinte postáv Marquézovho románu Sto rokov samoty :) Ide o fascinujúce čítanie, napriek tomu, že je "iba o rodinných vzťahoch." Nájdete tam všetko, čo v dobrom románe nesmie chýbať. Nechýbajú náznaky, prekvapenia a nečakané zvraty, čo veľmi oceňujem a určite sa nechám Ulickou prekvapiť i v nejakej ďalšej knihe.
PS: Knihu by som si rada prečítala znova v nejakom kvalitnejšom vydaní s normálnym písmom. Mám pocit, že som si pokazila zrak :)) Pokojne by sa hodila do MMkovej edície.
Túto knihu by mali naložiť do vesmírnej lode a poslať ju do vesmíru ako posolstvo o veľkej rodine, ktorou je celé ľudstvo, so všetkými svojimi radosťami a smútkami. Je to vynikajúce dielko vynikajúcej autorky, ktorá nezabúda na tajomstvá života, tie nevysvetliteľné drobnosti obklopujúce každého z nás. V tejto knihe sa aj zomiera ľahúčko so slzami vďaky v oboch kútikoch očí. A ešte je to napísané s obrovskou láskou k malému človeku. Krásne, krásne, krá...
Štítky knihy
Autorovy další knížky
2012 | Daniel Stein, překladatel |
2016 | Zelený stan |
2018 | Případ Kukockij |
2013 | Ženské lži |
2017 | Jakubov rebrík |
Ruskou spisovatelku Ljudmilu Ulickou (*1943) jsem si velmi oblíbil, první autorčin román Medea a jej deti (1996) mě tentokrát ale bohužel zklamal... Děj je roztříštěný a nepostupuje chronologicky, kolem titulní postavy, bezdětné krymské Řekyně Medey, se točí mnoho postav, v jejichž vztazích jsem se ztrácel. Jsou to synovci a neteře Medey a jejich děti, přátelé a další. Medea se narodila na začátku 20. století a prožila ho téměř celé, tudíž sledujeme i vliv historie na životy postav v Rusku. Medea prožila šťastné manželství i léta samoty. Ale nějak tu chybí to, co znám z děl pozdějších, možná větší vypravěčská suverenita, tragika, strhující osudy a příběhy; zkrátka tentokrát mě Medea a postavy kolem ní nechaly spíše chladným, byť tam samozřejmě byly i momenty zajímavé a silné...