Mužské interiéry
Maxim E. Matkin
https://www.databazeknih.cz/img/books/16_/16063/bmid_muzske-interiery-PLj-16063.jpg
4
90
90
Prečo majú muži milenky? A prečo sa tie milenky dokážu zamilovať? Koľko vydržia manželky a kedy začnú bojovať? Môže existovať láska bez sexu? Ako dlho to bolí, keď stratíme milovaného človeka? Ktorá láska je vlastne najcennejšia? A má zmysel veriť na happyendy? Kniha Mužské interiéry vychádza ako štvrtý román spisovateľa Maxima E. Matkina. Mužské interiéry rozprávajú príbeh, v ktorom nejde len o ženské exteriéry, ale aj o svet dospelých, v ktorom sa muži a ženy občas správajú ako deti.... celý text
Romány Literatura slovenská
Vydáno: 2007 , Slovart (SK)Originální název:
Mužské interiéry, 2007
více info...
Přidat komentář
Spojlerový poplach, ale totálny:
Čítal som ju už dávnejšie, zápletka je hlavne o chlapovi, jeho milenke, jeho žene a všetci sa charakterovo vyvíjajú. Povedal by som že je to z tých podarenejších kníh.
Namiesto štandardného chlácholenia Matkinovho diela sem napíšem pár myšlienok z knihy, ktoré ma oslovili.
-Rozumela tomu plaču do poslednej slzy.
-Pri šoferovani z nej postupne vyprchávala zúrivosť. Púšťala chodcov, autá z bočných ulíc, vliekla sa za autoškolami.
-Do zapastia zarezané hodinky
-Pozrel sa na ňu akoby povedala nejakú základnú prevratnú myšlienku o hmote.
-Keď tu nieje tá ktorú mám rád, tak mám rád tú ktorá tu je.
-Vy máte len svoje dohady môžete špekulovať čo sa komu oplatí, ale ja viem aké sú medzi nami city, aká realita, aké sú tie drobné reality kt. robia život krásnym.
-Rodiny so synmi vo veku "zožeriemčovidím" by mali dostávať štátne dotácie
-Ošetrovatelia tvrdia že bude lepšie nedávať týchto dvoch samčekov do rovnakej voliery.
-Gravitácia je nadradená všetkym nakoniectodobredopadne chlácholom a karmickým predurčeniam.
-Môžem si prisadnúť? Už Vám niekedy niekto niečo odmietol?
A vtáka na pol šiestu
-Stojí medzi dvoma zrkadlami a ich obraz sa zmnožuje donekonečna.
-Preletala križovatku na zľahka sa červenajúcu oranžovú
-Muži sú dimenzovaní trápiť sa maximálne jednou ženou. Ideálne žiadnou.
-To znie ako vyznanie lásky- nó je to zatiaľ len taký koncept
-Človek potrebuje v živote nejaké nemenné body. Kožené sedačky, starožitné hodinky a celokovové nezničiteľné kávovary.
-Mal príliš zatiahnutý uzol na škaredej kravate. To doteraz nevidel žiadny film s Cloonym, aby to vedel lepšie odhadnúť? Vyzeral akoby ho celého predávali v obchode s oblekmi s tridsaťpercentnou zľavou.
-Dobre že to tvoje znovuvskriesené ego nevyvalí okná.
-Posmievaš sa mi?
Nie, len sa mi uľavilo. Bál som sa že si schizofrenik, homosexuál, bigotný kresťan alebo ekologický aktivista.
-Autá si dýchali na nárazníky
-Keby sa tak hlasová schránka dala rozkopať
-Na môj vek to bola dosť revolučná myšlienka
A štadnarnde: K tomuto autorovi som sa dostal ako slepý k husliam. Nečakane to bolo to vďaka nejakej žene, s ktorou som sa vtedy chcel stretávať. Dámy prepáčia ale som ortodoxný odporca ženskej literatúry rovnako ako väčšiny citových vydieračiek a preto netuším čo som si sľuboval keď som Matkina pred pár rokmi začal čítať. Musím ale povedať že som prekvapený, a trošku aj zahanbený že ma to baví ako máločo. Ťažko sa mi bráni predstave seba samého v ružovom županovom outfite s vlasami zavinutými do uteráku, s pleťovou maskou na tvári a pohárom vína v ruke. Záber sa približuje a možno vidieť mojich sto kíl roztomilosti zažratých do ženskej knihy. Knihu v zápätí odkladám a opäť sa okydám horčicou, víno sa mení na pivo, vracia sa strnisko a záber končí stmievačkou. Asi to len prebúdza moju vnútornú ženu, neviem. Páčia sa mi opisy, páči sa mi dej a hlavne, tie prirovnania a všetky tie slovené hračky. Neviem či som to len ja ale oproti tomuto štýlu sa mi zdajú ostatní spisovatelia ako keby prvých 90% svojej autorskej praxe venovali tvorbe telefónnych zoznamov a zo zvyku sa stala železná štylistika.
Moje nejoblíbenější kniha od Matkina, psaná v mužském rodě. O lásce a nevěře, o tom proč ženy milují grázly a nevěrníky a dobré muže nechávají bez povšimnutí. Čteno ve slovenštině.
Hrozně nelíbilo, děj mě neoslovil, ani postavy..četla jsem jiné knížky tohoto autora a líbily se, proto jsem se k němu teď vrátila a zklámání.
Zvláštne, ale Matkinovky ma nikdy nechytili, a kým moje okolie na tieto knihy spievalo ódy, ja som netušila, prečo mi knižky tohto autora všetci kupujú...ale na odreagovanie sa kniha prečítať dá...
Jedna ze smutnějších matkinovek. Jenže život takový prostě bývá. Ale ani tady autor nenechá své hrdiny definitivně "propadnout peklu".
čítala som na odporúčanie kamarátky a bola to prvá a pravdepodobne aj posledná kniha od tohto autora..pre mňa bez hviezdy.. =)
Šeri zbalila termosku, stoličku, ďalekohľad, aj odhodlanie a chystala sa skončiť túto misiu. Potom však v diaľke zbadala známu siluetu karosérie. Kým vybrala ďalekohľad, Gregor mal už zaparkované.
Vyberá z auta tašku a zväzok polien, aké sa kupujú na pumpe. Tak oni majú aj ten krb! No fuj! Kráča do domu, hlavu otočí k svetlám umiestneným iba na polovici stromu.
Šeri vytiahla mobil a vyťukala jeho číslo. S ďalekohľadom priloženým k očiam počúvala, ako to zvoní.
Z domu vybieha Gregor, už len v saku, dvíha mobil.
- Ahoj, láska moja, - povedal.
- Kde som ťa vyrušila?
- Som na ceste z jednej porady na druhú.
- Zastavíš sa dnes?
- Rád by som, ale nestíham.
- Počkala by som na teba.
- Fakt? – Šeri počula, ako sa Gregor usmial a na diaľku to mohla aj vidieť. Áno, usmieva sa, vyberá pritom veci z auta, diár, mobil, tašku, zozadu z kufra fascikel a niečo objemné v pestrom papieri. Nejde už na žiadnu poradu, prišiel domov.
- Fakt, - povedala Šeri. – Možno by som spala, možno roztúžene bdela, ale stále by som na teba čakala.
- Voňavá, teplá, hebká a mokrá? – spýtal sa Gregor.
- Práve som vyšla z vane.
- A čo máš na sebe?
- Iba nohavičky a podväzky.
- Podväzky?
- Skúšam si ich pred zrkadlom.
- A kde máš prsty?
- Hádaj.
Nad nimi preletel kŕdeľ havranov. Krákali hlasno a nevraživo. Šeri ich počula nad hlavou, aj z telefónu.
Autorovy další knížky
| 2004 |  Láska je chyba v programe |
| 2011 | Miluj mě ironicky |
| 2005 | Mexická vlna |
| 2003 | Půlnoční deník |
| 2011 | Nie na ústa |
Matkin je proste moja srdcovka. U jeho kníh si vždy prajem, aby som prežila taký príbeh, ale zároveň to nechcem.
Knihu som čítala prvýkrát, keď som mala 20 a teraz som ju čítala, keď mám 30. Dúfam, že si ju takto prečítam o ďaľších 10 rokov, pretože hoci by sa mohlo zdať, že ide o príbeh jednoduchý tak tomu tak nie je. V rozdielnom veku čítania som sympatizovala s iným hrdinom. Teraz napríklad s Gregorom. Ani neviem prečo, ale nejako som ho mala rada a držala mu palce. Úprimne už som si vôbec nepamätala ako to dopadne a teda moje sympatie boli nezávislé.