Nostalgia
Mircea Cărtărescu
https://www.databazeknih.cz/img/books/30_/308677/bmid_nostalgia-xto-308677.jpg
4
9
9
Zbierka poviedok Nostalgia obsahuje pät krátkych próz a tie sú zoradené spôsobom, ktorý pripomína skôr román než knihu poviedok. Kniha má Prológ, ktorý predstavuje poviedka Hráč, Epilóg s poviedkou Architekt a medzi nimi sú ďalšie dve „kapitoly“: Nostalgia (s poviedkami Mendebil a Blíženci) a REM. Vnútorná štruktúra jednotlivých poviedok je vyjadrená na osi realita – halucinácia – sen. Cărtărescu nerušene prechádza z konkrétnej situácie, z reality do snového stavu a fantázie, pričom zachováva autentickosť a prirodzenosť. Príbehom nechýba typická cărtărescovská predstavivosť a štylistická vycibrenosť. Všetky sa vyznačujú bohatou slovnou zásobou, trópmi, figúrami a obrazmi, ktoré sú popretkávané kultúrnymi odkazmi. Autor používa komplikované vetné konštrukcie, ktoré častokrát dávajú jednotlivým myšlienkam dvojaký zmysel a bohatú terminológiu z rôznych prírodovedných a spoločenských oblastí, čo je vždy veľká výzva aj pre prekladateľa.... celý text
Přidat komentář
Autor je sice grafoman, s tým sa dá súhlasiť, ale ja by som rozhodne slovíčko vyškrtol, a nie jedno, ale spústu slovíčok by som odtiaľ tak vyškrtol, že až.... Ale nedá sa. Niektoré časti sa mi páčili viac, niektoré menej... Neviem, či po tomto ešte siahnem po Solenoide, ale azda mu dám šancu.... časom....
Nadherna knizka. Autor je sice grafoman, no nevyskrtla by som ani jedine slovicko. Poviedky su cim dalej lepsie, posledna je dost odlisna od ostatnych, nic take som necakala.. bola uplne absurdna na zaciatku, velmi som sa na nej smiala ale konci sa majestatne. Nechapem akurat prirovnanie s danymi autormi, toto je nieco celkom ine, originalne. Pre vsetkych snilkov a ludi, ktori citaju nielen pribeh ale sa vyzivaju aj v krasnych vetnych konstrukciach a obrazovych vidinach. Blizenci maju skvelu pointu, po docitani som musela zacat citat odznova.. a pre mna uplny top je najdlhsia poviedka REM, ktoru som ja pochopila ako alegoriu na dospievanie, ale to nie je podstatne. Fantazia a schopnosti tohto autora su naozaj nieco uplne vynimocne, ale kazdeho to asi bavit nebude.
Štítky knihy
rumunská literatura povídkové romány
Nostalgia
Ja sa k ódam na M.C. nedokážem pridať. Dokonca sa mi zdá, že medzi kvalitnou literatúrou to bolo pre mňa najväčšie sklamanie možno nielen tohto roka.
Táto kniha nie je román, ako sa ho snažia niektorí predať, ťažko povedať, či je to vôbec cyklus, jednotlivé poviedky sa ťažko dajú prepojiť aj pri veľmi uvoľnených, modernistických štandardoch. Cărtărescu je v nich ako maliar, ktorý dokáže namiešať fenomenálne farebné odtiene a spraviť z nich obraz, ktorý keď vám niekto popíše, budete mať z neho dosť možno väčší zážitok, ako keď sa naň sami pozriete. Prvá poviedka je famozna, asi založená na hádanke, ale i tak prináša veľmi vtipné rozuzlenie. Hoci mora.nocna píše, že blíženci majú skvelú pointu, mňa teda až tak neodrovnala, dokonca mi prišla extrémne prvoplanová. Keď autor chce vyvolať nejaké emocie, pomáha si detskou krutosťou. Pre istotu neustále pripomína v jednotlivých častiach nostalgiu vetami typu "vyvoláva nostalgiu," , "všadeprítomná nostalgia" atď., hoci paradoxne najväčším plusom knihy je výborne vykreslená atmosféra, ktorá v mnohom čaká od čitateľa, že si bude domýšľať, ale takto jasnú vec ma potrebu autor pripomínať...
Najviac ma zaskočili tesne dvakrát po sebe "dvere, ktoré som si pred tým nevšimol", takto identické barličky sa naozaj nehodia k spisovateľovi takého formátu. Keby som ale aj dokázal prehliadnuť tieto veci, ktoré vo mne vyvolávajú pre mňa neobvyklé "hnidopichšstvo", tak jednu vec som autorovi naozaj nedokázal prepáčiť, a to, že z jeho textu musí byť aj iným jasné, že radšej ako písanie samotné ho priťahuje nazývať sa spisovateľom. O jeho veľkom egu ostatne písali aj v doslove. Preklad je ale výnimočný, a v podstate po väčšine času veľmi estetické vetné konštrukcie pridávajú knihe na hodnote.