Oskar Ed. 3. díl
Branko Jelinek
Kruh se uzavírá: tento poslední díl 300stránkové trilogie by měl čtenářům zodpovědět otázky, jež je pálí na jazyku. A co víc! V kresbě nám autor Branko Jelinek nabízí novou revoluci. Je jí změna perspektivy, díky níž můžeme lépe dosáhnout obou pólů postavy Oskara Eda - jeho důvěrné nitro i jeho univerzálnost. S postavou samotnou autor zachází stále hůře. Může to být důkaz o silném citovém poutu, které ho k Oskarovi váže. Každopádně jejich pravý vztah zůstává záhadou...... celý text
Přidat komentář


Velké finále - a tím velké myslím skutečně velké - fascinující trilogie, která nemůže fungovat jinak, než pohromadě a je proto velkým hříchem, že nebyla vydaná nakonec v jednom svazku. Autor na poslední dvou stránkách rozmetá všechny teorie, jež jste si pracně a pečlivě všechny předchozí strany všech tří dílů konstruovali. Je to jako vzít napalm na jednu mšici. Zalapáte pod dechu... a všechno to zapadne na místo.
Silná výpovědní hodnota, silný emocionální efekt, zneklidňující kresba i výjevy. Něco, co už vám napořád zůstanete v hlavě. Ano, takhle má vypadat komiks.


Žánrovo ťažšie začleniteľný príbeh o mladom mužovi, ktorý oplýva paranormálnymi schopnosťami, zachytáva Jelinek na necelých 290 stranách. Čitateľovi ho približuje neucelene, cez samostatné kapitoly, akési fragmenty, spomienky, obrazce z Oskarovho života, odohrávajúce sa či už v prítomnosti, alebo retrospektívne v blízkej i vzdialenej minulosti – vždy však v istom zlomovom bode, ktorý formovanie Oskarovej osobnosti výrazne poznamenáva a negatívne vplýva na jeho rozhodovanie sa vo vyhrotených situáciách alebo pri prehodnocovaní doterajšieho spôsobu prežívania.
Útržkovitosť, vnášajúca do rozprávania dynamiku, a to nielen pomocou kresby, posilňuje predovšetkým prítomná bizarnosť, neurčitý nonsens a chaos. Na týchto troch prvkoch sa autor-rozprávač rozhodol vystavať reálnu rovinu sujetu, ktorá svoj námet čerpá z bežných ľudských problémov, čo svojou ťaživosťou nútia ľudí vidieť realitu pokrivene, znetvorene či inak deformovane. Retardácia v podobe narúšania ucelenosti medzi jednotlivými panelmi, a podobne tak aj v časopriestore, dovoľuje autorovi podať tému oveľa abstraktnejšie, živelnejšie a predovšetkým mätúco. Až do momentu rozuzlenia nie je jednoznačné, kam a prečo príbeh smeruje alebo smerovať bude. Jednotlivé úseky, čiže krátke príhody z Oskarovej minulosti ale aj prítomnosti, v ktorých sa hlavný protagonista opätovne prinavracia napr. k obdobiu svojho dospievania, k prvej životnej kríze, neschopnosti nadviazať intímny vzťah, ako aj k nečakaným komplikáciám, ktoré so sebou prinášajú schopnosť oživiť akékoľvek predmety v jeho blízkosti, vníma čitateľ ako jeden súvislý celok. Nerozlišuje medzi snom či skutočnosť a ani si neuvedomuje rôzne odtienky preludu alebo reality.
Motív, ktorý v sebe bizarný svet Oskara Eda ukrýva, je viac než len jednoduchým polemizovaním o abstraktnom prežívaní všednej reality. Neponúka konkrétne riešenia ani jednoznačné odpovede na obyčajné otázky. Nepredstavuje oddychové čítanie a tobôž grafickú zábavu po náročnom dni. Podstata bizarného sveta Oskara Eda sa ukrýva nielen v prítomnosti, v momentálnom prebývaní vo svete vybudovanom na predsudkoch, nezdaroch, apatii voči vlastnej osobe a v utápaní sa v žiali z neschopnosti čeliť svojim démonom, ale rovnako tak i v minulosti, ktorá i naďalej bude súčasťou Oskarovho života, kým sa jej nerozhodne vzoprieť. V momente, kedy Oskar Ed precitne a objaví nový rozmer svojho bytia, odhalí autor čitateľovi svoj konkrétny zámer, spontánne ho šokuje a prirodzene mu podsunie jednoduché vysvetlenie na prvý pohľad zložitej a fantasticky nonsensovej zápletky.
Autorovy další knížky
2003 | ![]() |
2016 | ![]() |
2004 | ![]() |
2006 | ![]() |
2024 | ![]() |
Je jasné, že Brankův fotr to dost posral a člověk se s tím holt potřebuje nějak srovnávat (bo náraz to nejde). Rozumím mu absolutně. Třeba s trochu jinou zkušeností, ale já bych to takhle hezky nikdy neuměl vymyslet a nakreslit. A kresba je oproti předchozím dílům hodně preciznější a čistší. Všechny roviny, odbočky, vzpomínky, oživlé vzpomínky, halucinace, přechody mezi realitami a časy jsem asi nepobral, ale co naplat, nebyla to jízda mou fantazií. Gadžopádně ta jízda byla parádní a divoká, peřejemi zoufalství, při sesuvech půdy smutku a rachotící bouřkou nejasných výčitek a vzpomínek kolvůkol, kde se ale našlo místo i na hořký vtípek. Klobouk dolů, musím se ale přiznat, že napodruhé bych asi neměl odvahu, nicméně tu novou bichli, co vyšla s Edem loni, na té si s chutí smlsnu s pevnou vírou, že na mě nezačne mluvit sama - ale až ji otevřu a začtu se.
Jo a až v tomto díle jsem si uvědomil, že on na hlavě žádnou masku nemá.
Fantasyplanet: coooo???