Pani Dallowayová
Virginia Woolf
Známy americký dramatik Edward Albee napísal hru Kto sa boji Virginie Woolfovej? Tento titul naznačil, aký osud kedysi stihol dielo tejto modernej anglickej prozaičky. Virginia Woolfová bola postrachom pre tých, ktorí boli odchovaní na tradičnej, príbehovej literatúre. Týkalo sa to predovšetkým tzv. radového čitateľa. Na druhej strane značná čašť anglickej kritiky vynášala spisovateľku doslova do nebies. Vzniklo množstvo štúdií, ktoré ozrejmovali jej spisovateľský naturel. Po rokoch sa búrlivá hladina okolo Virginie Woolfovej upokojila. Spisovateľka, ktorá roku 1941 dosť náhle zomrela, si našla nie bezvýznamné miesto v modernej anglickej literatúre, aj keď z odstupu času kritika ju hodnotí objektívnejšie. Hodiny a Pani Dallowayová boli dva pracovné názvy pomerne krátkej prózy, na ktorej autorka pracovala v rokoch 1922 až 1924. Prvý z nich symbolicky vystihoval neodvolateľný pád hodiny, ono pálčivé vedomie plynúceho času, čo napĺňa celé dielo Virginie Woolfovej. Druhý a definitívny názov je konvenčnejší a menej symbolický, no pripomína významnú skutočnosť, že autorka sa pokúsila vytvoriť plnohodnotnú, živú postavu. V podtexte však autorke ide o niečo celkom iné, najskôr by sa to mohlo nazvať pocitovosťou. Woolfovej hrdinovia predovšetkým vnímajú všetkými zmyslami, priam bytostne. Upriamuje ich na tie momenty v živote, keď človek cíti najviac, prežíva, vníma. Preto spisovateľka akoby ani nepísala, ale maľovala, či komponovala. Ak sa impresionizmus doteraz spájal predovšetkým s maliarstvom a hudbou, Virginia Woolfová nás presviedča, že ho možno rozšíriť aj na oblasť literatúry.... celý text
Přidat komentář

Tak to opět nevyšlo. :-( Tahle kniha mi prostě není souzena. Ne a ne se do ní začíst. Tentokrát jsem přečetla o 50 stran víc než před pár lety, ale prostě to nejde, tak to vzdávám.

Zkoušela jsem číst před lety, ale nepovedlo se. Nemohla jsem se prokousat dál než na 20. stranu. Chystám se to zkusit znovu. Třeba bude na knihu lepší konstalace.


Táto pani nepíše (nepísala) pre tuctového čitateľa. Navyše je k nemu prísna, vyžaduje si ho celého, telom i duchom. Takže čítanie jej kníh určite nie je odpočinkové, ale pomerne tvrdá práca. Odmena za trpezlivosť však nie malicherná záležitosť. Kto ju pochopí, pripúta si ho natrvalo. Aspon taký pocit mám z jej zarytých obdivovateľov. Mne sa to zrejme zatiaľ celkom nepodarilo (hlavne pri jej Orlandovi).. Snáď,keď budem "väčšia".. No v prípade Pani Dallowayovej ma okúzlila originalitou štýlu, s ktorým som sa v literarúre zatiaľ nestretla. Treba uznať, že je to geniálne napísané, plynulé prelínanie v čase a postupné spájanie všetkých spočiatku samostatne sa rozvíjajúcich línií pôsobí ako nádherná symfónia, akoby niekde v pozadí textu znela hudba. Človek sa musí spisovateľom narodiť, aby dokázat písať tak, ako ona.


Bylo to něco úplně jiného, než čtu obvykle. Především popisy a myšlenkové pochody mě vtáhly do děje, dokonalá přirovnání. Znovu jsem pochopila léto, přestože venku nyní existuje jen chlad a studený vítr a podivná ospalost zimy. Těžko se o tom mluví, stejně jako se těžko mluví o abstraktních obrazech. Byla to změť pocitů, volně běžících myšlenek, všech smíchaných dohromady. A bylo to letní. A bylo to bezútěšné. A já se těším, že si to za pár let přečtu znovu.


Možná to je významné dílo modernistické literatury, mě se to ale moc nedotklo. Příběh zůstal nepochopen a jsem ráda, že nebyl obsáhlejší.

Četl jsem asi před dvěma lety. Anglicky. Nepochopil. Česky. Nepochopil. Tak možná zkusím za pár lety znovu.


Obdivuji Woolfovou kvůli tomu,že měla odvahu jít za to,co říkáme slovy,popsat všechny ty situace,krásu a zmar a radost a nepatřičnost a neklouzala po povrchu-lépe se asi nedokážu vyjádřit.


Na tenhle druh psaní a tedy i čtení je zapotřebí dost trpělivosti a prožitek se pak dostaví.
Autorovy další knížky
2008 | ![]() |
2004 | ![]() |
1994 | ![]() |
2006 | ![]() |
1998 | ![]() |
Pěkné čtiví a zajímavý pohled na jeden den v životě člověka.