Parta z bílých domů

13.12.2024

Unikátny prípad pokračovania slávneho komiksu (v tomto prípade samozrejme Strážcov, ktorí s prestávkami vychádzajú od 60. rokov 20. storočia, dole klobúk), kedy legendárne postavy zostarli, mali deti a tie deti sú nielen pokračovateľmi rodu, ale i komiksu. V mnohom je to veľmi fajn (vcelku úspešný pokus dostať deti do lesa, preč z miest s wifinou a dronmi na každom kroku). Inokedy som bol zarazený. Niekedy je to asi chyba ilustrátora, ktorého reč je žiaľ miestami nezrozumiteľná a chaotická (obesený pes je na detský komiks fest drsná brutálčina, tento navyše predstavte si ešte zvláda v pohode štekať, pozoruhodné sú i scény, v ktorých niekto odniekiaľ niekam spadne a nič sa mu nestane, no napriek tomu nie je jasné, či to bol metrový, alebo osemmetrový pád). Žiaľ, miestami je to divné i po scenáristickej stránke. Proste pri všetkej úcte ako keď sa postarší pán snaží rozprávať slovníkom mladých. Či skôr takým, o ktorom si MYSLÍ, že je slovníkom mladých. Takže mladiství spoluobčania používajú slová ako neke a helfnem. Pravdupovediac sa čudujem, že ani raz nezaznelo „cool“. Komiks je strašne zastaraný, takže samozrejme hrdinom život komplikuje banda drsných výrastkov, ktorí si hovoria Čertováci (fuj, brrrrr), používajú prak (prak!), 54-ročným bradatým chlapom vulgárne nadávajú do dedkov a pokolenie ženského rodu oslovujú výlučne (teraz sa ale niečoho radšej chyťte) „káča pitomá“ (ufff). Dokonca neváhajú prekročiť všetky akceptovateľné morálne hranice a... obsadia detské ihrisko!!! Pán Toman bol úžasná komiksová ikona a legenda. Vždy, keď som naňho mal na FB dotaz, tak mi prakticky vždy ochotne a podrobne odpísal (bol elektronicky aktívny dá sa povedať do posledných chvíľ). Nanešťastie, toto ozaj nie je žiadny klenot. Napísal neporovnateľne výdatnejšie, lepšie veci. Som rád, že to Václav Vávra vydal v elegantnej zošitovke, ale zo všetkého najviac to pôsobí ako smutné obzretie sa za časmi, ktoré sa už nevrátia. Staré klišé postupy sa tvorcovia pokúsili aplikovať na novú dobu, čo nemalo veľkú šancu fungovať. Veci sa v komiksovom médiu skrátka pohli dopredu, či sa nám to páči alebo nie. Scenáre sú nanešťastie strašné. Napr. v jednom mini-príbehu osoba A pristihne v potravinách chlapca kradnúť čokoládu. Vysvetlí jej, že je to pre sestru, že si to nemôže dovoliť kúpiť, otec je nezamestnaný. Tak mu sladkosť osoba A kúpi. Keď ale stoja pri pokladni, prešmykne sa okolo nich dvojica chalanov, ktorí tiež v obchode ukradli tovar, ale zle si ho schovali a akonáhle sa pokúsia prešmyknúť popri osobe A čakajúcej pri pokladni, tá to uvidí, upozorní na to obsluhu obchodu a tá dotyčných kriminálnikov chytí. No a to je celé. Chápem, že vymyslieť dobrý príbeh na takom malom priestore je sakra ťažké, ale toto proste nie je cesta.