Počul som spievať anjela

väčšia časť preložených básni je z obdobia Blakeovho úpadku - i keď chronologicky najskôr ide o jeho ranú tvorbu; úpadku v zmysle literárnej naivnosti a bezpredmetnosti vízii, ktoré dnes už nevnímame ako súčasť prorockého typu básnického videnia. tu nastáva fenomén prechodu vtedajšieho vizionárskeho úsilia do dnes takmer klišeovitej a poeticky prázdnej podoby, čo je u géniov Blakeovho razenia skoro vylúčené. avšak preklad je v tomto prípade skvelo uspôsobený úpadkovej forme (aj keď pochybujem, že by to bol zámer) - mať viac jazykových znalostí po preklade ani nesiahnem (!) Blake ma popritom významne zaujal v celku nazvanom Z rukopisných básní - perfektné verše! čo sa týka jeho práce v štýle "báseň v próze" nemám z toho pocit, že mu šlo o "majstrovanie". výber je obdarený úžasným doslovom s biografickými vsuvkami - viac-menej je zaujímavejší ako samotná predkladaná tvorba. na 108-mych stranách pocítite úskalia rušenia klasicistických kánonov, básnicky i osobný nezdar navzdory oslňujúcemu romantickému vzopätiu. ja som počul spievať Anjela, a čo vy?