Prútené kreslá
Dominik Tatarka
Rozprávač Bartolomej Slzička z krajiny nikoho, teda z Československa rokov 1938 a 1939, ocitá sa na štúdiách v Paríži, spoznáva slečnu Danielu, cudzincov i krajanov, diplomatov, mesto...
Přidat komentář
Pozor, komentář obsahuje malinký spoiler.
Bylo prima si přečíst něco v krásném slovenském jazyce. Neřekl bych, že mě kniha nadchla, ale dost se mi líbilo napětí mezi tím, co čtenář a Bartoloměj neustále očekávají, a tím, že se téměř nic z toho nestane (nechci ale říct, že by to bylo o ničem). Celkově příjemná četba.
"Láska nie je očarením dvoch pekných alebo vášnivých ľudí, ale rozhodnutím, prácou, dielom, nie ani pekných, ani mladých ľudí, dokonca iba jedného a možno nepekného a nemladého človeka, ktorý chce byť milovaný a milovať. Ten druhý a či druhá veľmi rád sa učí, dáva sa milovať, prv či neskôr pristane, poddá sa nám, začne nám odpovedať svojím jedinečným, prekvapujúcim, nadchýnajúcim spôsobom. Verte, drahá Jarmila, človek až žasne, aká neprebudenosť, nevzdelanosť vládne práve v láske. Starí to nevedia a mladým to nemá kto povedať."
Nežné, čisté a prekrásne dielo o láske. Skutočnej láske a citoch mladého muža k žene. Tatarka používa slová s takým citom a nehou, že sa táto knižka už po pár stranách stala jednou z najkrajších, aké som kedy čítala. Pohladenie pre dušu.
Štítky knihy
Autorovy další knížky
| 1961 |  Farská republika |
| 1963 | Proutěná křesla |
| 1964 |  Démon souhlasu |
| 1999 | Písačky pre milovanú Lutéciu |
| 1950 |  Prvý a druhý úder |
Štýl autora mi vôbec nesadol, ledva som knihu dočítala. Za mňa jedna hviezda. Ak by to nebolo pre čitateľskú výzvu, určite by som dielo už na začiatku odložila nedočítané.