Rozprava o vedách a umeniach
Jean-Jacques Rousseau
https://www.databazeknih.cz/img/books/12_/122226/rozprava-o-vedach-a-umeniach-122226.jpg
4
8
8
Francúzsky spisovateľ a filozof v diele Rozprava o vedách a umeniach (za ktorú mu Dijonská akadémia v roku 1750 udelila prestížnu cenu) rozpútal proti vedám a umeniam boj, ktorý predznamenal jeho definitívny rozchod s vtedajšími, už vychýrenými mysliteľmi a ich doktrínami. V úvode ešte striktne neupiera vedám a umeniam blahodarné účinky, vzápätí sa však uchyľuje k obžalobe, že súčasné mravy nahradilo pokrytectvo, falošná zdvorilosť, "ozajstná skazenosť", s nezvyčajnou odvahou hádže rukavicu aj spisovateľom a podčiarkuje neresti civilizovanej spoločnosti, ktoré vládnu v literárnych salónoch. V prvej časti spracúva témy z filozofického a historického hľadiska, uvádza konkrétne príklady a dochádza k záveru, že sa treba vzdať úsilia "vymaniť sa zo šťastnej nevedomosti, ktorú nám vyhradila večná múdrosť". V druhej časti analyzuje proces skazenosti mravov v dôsledku vzdelanostnej úrovne, pokúša sa odhaliť jeho pôvod a načrtnúť celý vývoj, upozorňuje na pochybný predmet poznania a na nebezpečenstvo jeho štúdia, odsudzuje záhaľku a prepych ako najväčšie zlo ženúce vedcov a umelcov do záhuby... celý text
Přidat komentář
Rozvoj vedy a umenia prispel podľa Rousseaua v značnej miere k skazenosti mravov. Čím viac napreduje náš rozum, tým viac upadáme do skazenosti. Kritizuje spoločnosť a ľudí, ukazuje veci, aké sú. V podstate s ním súhlasím, avšak veda a umenie potrebné sú. Ony sú samy o sebe neutrálne, človek rozhoduje, či použije poznatky, ktoré získal na dobré alebo zlé účely.
Autorovy další knížky
| 1889 |  Emil, čili, O vychovávání |
| 1949 | O původu nerovnosti mezi lidmi |
| 2002 | O společenské smlouvě neboli O zásadách státního práva |
| 1978 |  Rozpravy |
| 1978 | Vyznání |
(SPOILER) Jedna z Rousseauovych najlepších a najviac nepochopených diel.. V rozpore s donekonečna opakovanými legendami v tejto kratuckej eseji nikde nepíše, že,, človek je od prirodzenosti dobrý a spoločnosť ho skazila".. Naopak výslovne opakuje, že,, v podstate ľudia neboli lepší "... O co mu v tejto,, knižke totiž šlo ani nie sú vedy a umenia a každý pozorný čitateľ si iste všimne, že ich atakovanie je do istej miery len hľadaním pozornosti. Co napáda je civilizácia a pretvárka ľudí v nej vzdialených od bezprostrrdnosti..
Za všetko nech hovoria vety ako,, nepriateľov už kruto nezabijame, ale zbabelo a zákerne ohovárame, vyhasina nenávisť k nepriateľom ale aj láska k vlasti.. . "
Rousseau bol provokatér. Nemyslím, že si ozaj úplne všetko čo tu napísal aj do bodky myslel. A bol to jeden z naj hlbších autorov vôbec... Toto je jeho debut a už keď som ho prvý raz čítal chytil ma a pobavil ako máločo:) Knižku prečítate za hodinku za dve čiže to je ako nič