Továreň na nového človeka
Galina Nikolajevna Ďurjagina
https://www.databazeknih.cz/img/books/35_/354578/bmid_tovaren-na-noveho-cloveka-fd6-354578.jpg
4
11
11
Továreň na nového človeka možno čítať ako román dokumentujúci jedno obdobie ruských dejín alebo sociológiu sovietskeho Ruska, či celkom jednoducho ako príbeh o základnej ľudskej potrebe milovať a byť milovaný. V románe sa autorka, ktorá sa preslávila svojimi denníkmi z čias boľševickej revolúcie, vracia do obdobia prvej päťročnice, do čias horúčkovitého budovania Sovietskeho zväzu, ktorému bolo podriadené všetko: politika, ekonomika, umenie, medziľudské vzťahy. A aké boli následky tohto experimentu? Táňa s buržoáznym pôvodom uviazne v komplikovanom a zničujúcom vzťahu s vysokopostaveným čekistom. Mladučká Ňurka hľadá útočisko z bezútešnej životnej situácie v extrémnej náboženskej sekte. A Tamara zisťuje, že jej výchova a umelecké sklony sú jej v sivej realite nového Ruska nielen zbytočné, ale aj na príťaž. Životné osudy žien, mužov a detí, ktoré nám Rachmanovová ponúka, sa odvíjajú na pozadí industrializácie, kolektivizácie a čistiek. Na troskách starého režimu vzniká nový človek. Román získal v Paríži v roku 1936 prvú cenu ako „najlepší antiboľševický román súčasnosti“.... celý text
Literatura světová Romány
Vydáno: 2017 , PremediaOriginální název:
Die Fabrik des neuen Menschen, 1935
více info...
Přidat komentář
Literárně velmi slabé, snad to dočtu, zajímá mě ta doba. Deníky byly lepší, to se četlo jedním dechem, byly to autentické zážitky, šokující, neuvěřitelné.
Strašidelná kniha. Nie preto, že pripomína známe distópie, ale preto, že toto žiadna distópie nie je. Možno je to vo svojej podstate román trošku naivný a postavy ťažko uveriteľné, no horor v podobe porevolučného ruska zobrazuje myslím viac než verne. Je až zarážajúce, ako presne opisuje základné, dnes už doočíbijúce omyly, ktorých sa komunistická ideológia dopustila. Je na nich prakticky založený celý román. Viera, že človek je v podstate dobrý a kriminalizmus je len vedľajší produkt zapadnej "buržoáznej" spoločnosti, odsúdenie náboženstva, ktoré nahradili len inou verziou podobne nezištnej viery a samozrejme nenávisť k ostatným, na ktorej je samotná ideológia založená. Je ťažké uveriť, že mnohé v románe opísané a v doslove upresnené fakty nie sú len výplodom šikovnej autorky. A ešte ťažšie je uveriť, že má táto ideológia ešte aj po sto rokoch plných dôkazov o jej fatálnom zlyhaní stále prívržencov. A teraz nehovorím o krajinách, kde režim vládne, ale o občanoch západných krajín.
Autorka zachytáva obdobie začiatkov budovania socialistickej spoločnosti v Sovietskom zväze, asi 12 rokov po revolúcii. Zameriava sa najmä na osudy ľudí a "ducha" doby, vynecháva zdĺhavé opisy. Kniha je napísaná pútavo a číta sa rýchlo, aj keď jej obsah je veľmi hutný a neveselý.
Zvrátená, resp. absentujúca morálka, snaha o vykynoženie všetkého starého (buržoázneho), zatýkanie nevinných ľudí a vynucovanie priznania, udavačstvo pod vplyvom strachu o život, nesmierna chudoba až vyhladovanie politicky „nespoľahlivých“ osôb, to sú iba niektoré zo znakov doby. V takejto atmosfére niet divu, že postavy končia svoj osud tragicky, a to aj vrátane váženého súdruha a agitátora, ktorý viac krát naráža na obmedzenosť, či absurdnosť novej ideológie, ktorú sám hlása. Jediným svetielkom nádeje pre budúcu obrodu je ruská žena ako ideál, do menšej či väčšej miery zosobnený v ženských postavách.
Pre mňa doteraz nepoznaná ruská spisovateľka, aj keď údajne do dnešných čias poriadne neuznaná v samotnom Rusku, je veľkým prekvapením v pozitívnom zmysle slova. A veľké plus aj prekladateľke za fundovaný doslov.
Autorovy další knížky
| 2011 |  Študenti, láska, Čeka a smrť |
| 2012 | Manželstvá v červenej búrke |
| 2017 | Ruské denníky 1916 – 1927 |
| 2013 | Mliekarka z Ottakringu |
| 2017 |  Továreň na nového človeka |
Tak trápila jsem se do stránky 40! Odkládám, nedočteno...