Tragoedie Sofokleovy. 2., Antigona

22.09.2015

Popravde, kniha bola nad moje očakávania. Síce je neuveriteľne stará, ale mnohé z nej sa dá premietnuť aj do súčastnosti. Bolo tam mnoho dobrých myšlienok. Nakoniec som rada, že som si túto knihu prečítala.

06.07.2015

Na to, že to byla povinná četba a ještě z antiky, tak se mi to četlo až podezřele dobře. Maturantům doporučuji.

04.07.2015

Časť 3
Opäť označuje Antigonin skutok za politický akt, ktorý nemôže tolerovať, inak by sa mohli poddaní vzbúriť. "Ona ničí mestá, rúca ľudské príbytky a zoradené šíky obracia na pomätený útek." Haimón sa bojí oponovať svojmu otcovi "A ja nemôžem a nechcem tvrdiť, že si nehovoril správne." ale napriek tomu vyjadruje aj keď ustráchane a zo zábranami iný pohľad na vec "Ale moje ucho tajne vypočulo, ako celé mesto ľutuje to dievča!" Tiež vyjadruje naivný názor že dieťa by malo byť definované svojim rodičom "Ako býva pýchou dieťaťa – tou najväčšou – je dobrá povesť otca."
snaží sa ho ale napriek tomu prebudiť z jeho zaslepenosti "Nebuď teda ďalej presvedčený, že je správne iba to, čo povieš ty, a iné nič!" Kreón si odmieta priznať pravdu stále je zaslepený "Lump! Tebe ide o to uprieť pravdu otcovi!" Haimón konečne získava vývoj postavy, ktorý je ale totálne nevierohodný vzhľadom k tomu že sa odohral v priebehu niekoľkých minút a vymaňuje sa spod reťazí svojho otca a je mu v diskusii rovnocenným partnerom pričom už nefiltruje svoje myšlienky "Keby si mi nebol otcom, povedal by som, že si sa zbláznil." Haimón napokon dokonáva svoju zmenu názoru na otca a odchádza od neho. Osud Antigony je mu ale zjavne naďalej ukradnutý, čo je, ak by sme s ním mali aspoň trochu sympatizovať dosť problém.
Náčelník zboru začína tiež sympatizovať s Antigonou, ktorá je videná celými Tébami ako tragická hrdinka. Dielo oslavuje samovraždu/dobrovoľnú smrť ako niečo chvályhodné čo by mali ľudia obdivovať "Chváloreč ťa sprevádza! Ty ani na chorobu nezomrieš, ani ostrý meč ti život nevezme! Ty z vlastnej vôle za živa – ako nikto z ľudí – kráčaš dole!" Vymývanie mozgu tohto textu, že nie je dôležité to, ako žijeme ale to, ako zomrieme je smutné a to že niektorí ľudia aj v dnešnej dobe sympatizujú s týmto názorom a s Antigonou ešte smutnejšie. Antigona sa opäť prezentuje ako dosť pokrytecká a ufňukaná postava, sama si vybrala smrť a vychvaľovala ju, ale teraz nad tým horekuje a narieka že ju nikto nemá rád. "Niet toho, kto by vypustil z úst vzdych! Nad mojou smrťou nikto nezakvíli!." a tiež narieka nad tým že je ešte príliš mladá na to, aby zomrela, aj keď predtým hovorila, že čím skôr zomrie, tým lepšie pre ňu "Ja, panna, ktorá ešte nevie, čo je svadobný spev, čo je manželstvo, čo deti, musím odísť, opustená priateľmi – a za živa! – do ríše mŕtvych!" Na scénu prichádza Teiresias, ktorý, ako sa ukazuje, ovláda Kreónove rozhodnutia ak o to má záujem "Vždy doteraz som dal na tvoju radu" a ukazuje poverčivosť Grékov a ich vieru v osud, veštby a nadprirodzené sily. Teiresias tvrdí že bohovia sú rozhnevaní a jednou vetou zhrnuje to čo nám príbeh doteraz o Kreónovi ukázal "No tvrdohlavosť je znak bláznovstva!" Kreón túto hlášku naplňuje a radu starca odmieta. Náčelník radí Kreónovi ústup, ten sa podriaďuje fatalistickej filozofii "Ach, len ťažko mením svoje rozhodnutie. Ale s osudom sa nedá bojovať." rozhoduje sa teda že sám Antigonu vypustí, nie preto že by zmúdrel alebo že by sa stal lepším človekom, ale z prostého dôvodu, že bohom by sa nemalo odporovať a že človek nemá silu na to aby mohol o svojom živote rozhodovať sám ale musí sa podriadiť osudu, čím Antigoninu chybnú a nechutnú fatalistickú filozofiu legitimizuje a pozdvihuje na hlavnú myšlienku diela. úplne posledný monológ ešte viac prehlbuje moje znechutenie s posolstva knihy "Iba rozvážni ľudia vedia byť šťastní. Nehrešte, uráža to bohov. Človeka, ktorý si mnoho o sebe myslí a používa veľké slová, neminie veľký trest a konať s rozvahou sa naučí až na staré kolená." autor tak všetkých ľudí ktorí sa odvážia vzoprieť sa osudu a božím zákonom prirovnáva ku Kreónovi a hovorí, že sú rovnako zlí ako táto nechutná bytosť, ktorá sa tým že neposlúchla bohov previnila najmenej a ktorej problémy boli niekde úplne inde, bez ohľadu na to, aké sú vlastne ich úmysly a za akým účelom sa chcú božím zákonom vzoprieť. Takže vidíte, že táto kniha nakoniec vôbec nie je o tom že by sa jedinec mal vzoprieť spoločnosti a robiť to čo sám považuje za správne, ale propaguje konformné podrobenie sa nariadeniam, ktoré sú všeobecne pokladané za správne a oproti ktorým sú ľudia príliš malí, nech aby mali právo ich prekonať inak nás "neminie veľký trest". Dovoľte mi na záver tohto pseudointelektuálneho blábolu, ktorým som ale vyjadril svoje myšlienky najlepšie ako som dokázal a lepšie to v súčasnosti nezvládnem, citovať Friedricha Nietzscheho, ktorého slová presne vystihujú môj pocit z tejto drámy. "Bůh jest myšlenka, ta zkřiví vše přímé a vše, co stojí, rozmotá do kola. Jak? Čas že je ten tam a vše pomíjející že je pouhou lží? To pomyslit, působí závrat a víření lidským údům, a žaludku nad to zvracení: věru, motolicí zvu takovou domněnku. Zlým to zvu a nepřátelským člověku, všechno to učení o jediném a plném a nepohnutém a sytém a nepomíjejícím!"

04.07.2015

Časť 2
Antigona potom, čo bola chytená, nebola vystrašená z trestu bola zrejme pripravená zomrieť. Po prvý raz ju vidíme ako stavia vôľu bohov nad vôľu smrteľníkov "Nuž usudzovala som, že tvoj zákaz, vôľa smrteľníka, nemá takú silu, aby rušil nenapísané a neochvejné božie zákony" Antigonin postoj k životu je výrazne pesimistický, vidí život len ako utrpenie, predstavuje názory nie veľmi vzdialené od neskoršej Schopenhauerovej filozofie. "Že ma čaká smrť? To viem aj bez teba. Smrť čaká všetkých, A že zomriem predčasne? Tým iba získam. Pretože ak niekto žije v stálom utrpení ako ja, smrť sa mu stáva vykúpením."
Kreón vidí ako jeden z dôvodov pre nutnosť Antigoninho trestu zachovanie patriarchálnej štruktúry Téb a nechce pripustiť aby Antigonin čin ktorý by sa dal chápať ako feministický a samozrejme tiež ako nerešpektovanie panovníka ovplyvnil jeho poddaných "Keby som jej trúfalý čin nechal bez trestu, bol by som ešte mužom? Bola by ním ona!" Kreón je moralista "Vždy je rozdiel medzi zlým a dobrým!" zatiaľčo Antigona zastáva nihilistické stanovisku a obhajuje amoralitu, neverí v rozdiel medzi dobrom a zlom iba v smrť. "Nieto medzi nimi rozdielu pred tvárou smrti." Napokon si ale Antigona protirečí keď hovorí "Ale ja som prišla na svet milovať, nie nenávidieť!" to je v rozpore s jej skoršími negatívnymi prehláseniami oslavujúcimi smrť, ktoré boli výrazne pesimistické, tu ale zastáva optimistický pohľad na svet a celá jej postava sa ukazuje byť dosť pokrytecká. Kreón prechádza od patriarchie k čistej mizogýnii a vyjadruj názor že ženy sú menejcenné a teda nedopustí aby nejaká žena mohla byť nad ním "No nado mnou, kým žijem, žena vládnuť nebude!"
Isména potom vyjadruje túžbu zomrieť spolu so sestrou a pri úplnom konci stáť pri nej a tiež vzdať hold mŕtvemu. Antigona si myslí že Isména si nezaslúži s ňou zomrieť a chce aby ďalej žila "Vyvolila si si život a ja smrť."
Ukazuje sa rozdiel medzi oboma sestrami "Chcela si sa zavďačiť tu týmto – ja však tamtým v podsvetí." Antigona verí v smrť a posmrtný život zatiaľčo Isména v pozemský život.
Fakt, že hra chce, aby sme sympatizovalo s tým kto vidí smrť ako dôležitejšiu a nadradenú životu a opovrhovali Isménou ako zbabelou, preto že si viac váži život je značne problematické. Kreónova odpoveď je ďalšou skvelou ukážkou čierneho humoru. "Ako vidím, obidve tie dievčence sa zbláznili. Tá jedna práve teraz, a tá druhá asi vtedy, keď sa narodila. "
Na scénu prichádza Haimón, ktorý sa predstavuje ako jedna z najprázdnejších a najidiotickejších postáv, aké som doposiaľ v literatúre videl, kniha spočiatku presadzuje nechutnú agendu že potomok by sa mal podriadiť svojmu rodičovi bez ohľadu na to aké je jeho rozhodnutie a Haimón tak bez mihnutia oka prechádza smrť svojej snúbenky ktorú miloval. "Som, otče, tvoj. Máš dobré názory a nimi riadiš moje, ja to vítam. Viac než všetky sobáše si cením tvoju radu, ktorej ďakujem za správny smer."

04.07.2015

Časť 1
Výsek z môjho čitateľského denníku, vymazal som z toho výraznú porciu z pôvodných 3 000 slov, ale stále to je pomerne zdĺhavé, neusporiadané, s množstvom gramatických chýb a v pasážach asi aj dosť nezaujímavé, ak ale chcete vidieť alternatívnu interpretáciu diela a pochopiť, prečo niekto túto klasiku hodnotí tak negatívne nech sa páči :)
Môžete síce povedať, že táto hra je o tom vzoprieť sa spoločnosti a ísť si za svojim presvedčím o ktorom veríte že je správne, aj napriek tomu že s vami ostatní nesúhlasia, ale to je len naprostý povrch, pri analýze diela je nutné ísť omnoho hlbšie. Rovnakým spôsobom sa dajú nájsť pozitívne myšlienky aj v nacistickej propagande, toto je naopak propaganda - náboženská. Prejdime teda k podrobnejšej analýze diela od začiatku deja až po koniec. Štýl písania je melodramatický, prehnaný a naivný, prvá hláška znejúce ako z béčkového rodinného dramatu prichádza hneď na prvej strane: "Čo sa deje? Vidím, že si niečím rozrušená!" skutočný vrchol neumýselnej komédie za ktorý si Sofokles zaslúži uznanie a ktorý vytrháva z ohromnej nudy väčšiny textu. Antigona už od úvodných slov predznamenáva tragédiu ktorá by mala sprevádzať celý príbeh, odkazuje na tragédiu spôsobenú Oidipovským komplexom a následky prameniace z jeho implikovanej nemorálnosti a krutosti gréckych bohov. Isména zastáva na začiatku nihilistický postoj k životu v ktorom nevidí žiadny zmysel. Antigona sa rozhoduje že napriek zákazu (implikovaná nespravodlivosť a krutosť gréckej aristokracie) brata pochová a je o tom rozhodnutá, zatiaľčo Isména má pochybnosti pretože sa bojí vlastnej a Antigoninej smrti. Príbeh od počiatku ukazuje patriarchálny systém a mizogýniu vtedajšej gréckej spoločnosti ktorej sa Isména podriaďuje. "Musíme si uvedomiť, že sme iba ženy, ktorým neprislúcha biť sa s mužmi, navyše ak máme do činenia s vládou mocnejších, a treba poslúchať nie iba v tomto prípade – i v iných, hoci budú ešte bolestnejšie." Antigona vo frustrujúcom prehlásení síce odmieta patriarchálnosť gréckej spoločnosti a je ochotná postaviť sa jej ale zato sa podriaďuje stupídnej gréckej religióznosti a zastáva názor že ľudia by sa mali sústrediť na život po smrti viac ako na život na zemi ktorý je oproti nemu menej podstatný. Antigona tiež romantizuje smrť a ponúka nám náhľad do svojej temnej psyché "Len nechaj pekne na pokoji mňa i moju nerozvážnosť, nech si vytrpím tú hrôzu – nemôže byť taká, aby preto moja smrť už nemohla byť krásna!"
Kreónov svojim preslovom vyslovuje svoj postoj k vládnutiu a riadeniu mesta. Neváži si zbabelcov a ľudí ktorý sa boja povedať svoj názor, vyjadruje výrazné vlastenecké myšlienky a vysvetľuje prečo si Eteokla (vlastenca) váži viac ako Polyneika (vlastizradcu) a chce aby sa s nimi po smrti narábalo odlišne, až protikladne, ako demonštráciu jeho politických stanovísk a odstrašujúci a zároveň motivujúci príklad pre svojich poddaných. Náčelník zboru potom ako je poverený dozorom nad plnením rozkazu kladie existencialistickú otázku "Našiel by sa blázon, ktorý by chcel zomrieť?" čitateľ už pozná odpoveď. Strážnik s hrôzou oznamuje že telo Polyneika bolo pochované. Kreón sa osopil na strážnika ktorý predostrel že by sa mohlo jednať o boží zásah. Vyjadruje názor že bohovia by niekým takým pohŕdali a že sa jedná o dielo ľudu ktorý nerešpektuje jeho vládu. Predostiera anti-materialistické názory a myšlienku že peniaze rozvracajú morálku človeka Kreón tiež predstavuje svoju ignoranciu keď je nahnevaný na posla zlých správ ktorý nič zlé nespravil a navyše prekvapivo odkrýva viac múdrosti ako samotný kráľ vo svojom krátkom filozofovaní. "Ja týram len tvoj sluch, kým tvoju dušu týra páchateľ!"

19.04.2015

Hodně pěkná antická tragédie, ani bych nevěřil že je už tak stará. :)

30.10.2013

Další z knih, které patří k povinné četbě. Dobrovolně bych si jí asi nepřečetla, ale dalo se to číst. Na konci sice všichni umřeli, ale to se dalo tak nějak čekat.

07.09.2013

Ak by to nebola povinná literatúra, tak by som to ani nečítala. Ale nehodnotím to ako najhoršie.

Prvni anticke drama, ktere jsem cetl a uzil jsem si kazde slovo, hrozne me to zasahlo, jak psani, tak filozofie i preklad, nikdy asi na ten zazitek z tehle utle knizky nezapomenu.

19.06.2013

Jelikož je to drama,má tedy i takovou stavbu, takže si musíte odmyslet to,co říká někdo a dokázat si to představit na jevišti. Když se vám to povede,máte vyhráno. Tato tragédie zobrazuje konflikt mezi "pomíjivými" zákony vladařů a věčnými příkazy morálky. Hlavní hrdinka Antigona byla velice silná osobnost. Vzepřela se vladařovu nařízení, protože její značně vyvinutý smysl pro mravní zásady a rodinu jí kázal jinak. Neodvrátila se od svého otce, když tak učinili ostatní její sourozenci. Obětovala život za spásu bratrovy duše, ale dosáhla morálního vítězství, neboť se podrobila raději nepsaným zákonům lidskosti, než zákonům moci.

23.12.2012

Skvělé drama plné velkých myšlenek, jehož téma je aktuální i v dnešní době. Myslím, že příběh člověka, který zemře kvůli svému přesvědčení nebo myšlence se vždycky bude těšit oblibě čtenářů.

03.10.2012

Podařené dílo. Zdlouhavé pasáže, hlavně ty ke konci trochu nudily a na můj vkus byly až moc umělé - dopředu jsem tušil co a jak bude. Antigona je prostě klasická řecká hrdinka. Celkově se mi to ale moc líbilo. Tento typ tragedií mám rád a proto dávám 4* a ne 3* jak jsem měl v plánu.

06.09.2012

Podařená antická tragédie.

07.12.2011

První antická hra, kterou jsem četla. A zaujala.

26.07.2011

S Antigonou jsem se trochu přehmátla, ač mě řecké báje docela zajímají. Na můj vkus to bylo příliš vyšponované; dlouhé monology typu "ó já nešťastná!" mě vážně příliš nenadchly.

27.03.2011

U ostrých dialogů jsem si vážně přišla na své.
Jednoduše skvost. Nic víc, nic míň.