Mág – Mistr

12.01.2012

Feist píše na svojom webe, že v mladosti obľuboval knihy od R. L. Stevensona. Stevenson síce nebol autorom fantasy príbehov ale jeho knihám nechýbalo napätie, prvok tajomnosti a rôzne záhady, jeho knihy sú skrátka pútavé a príbehy hrdinov sledujete takmer bez dychu. V prípade Feistovho Mága - mistra to však tak nie je. Krajina, či uniformy vojakov sú opisované docela farebne, popis fantasy bytostí tiež ujde. Chýbajú mi tu však práve tie prvky, ktoré napr. Stevensona robia Stevensonom. Feistov príbeh sledujete akoby na odkrytej mape stolovej hry, ktorá je pekná a farebná. Každý hrdina má obmedzený počet ťahov a občas nejaký ten bonus.
Fantasy postavy u Feista vôbec nie sú tajomné, ale všeobecne známe, napätie vôbec nestúpa, keďže hrdinovia nemajú vlastosti, s ktorými by sa čitateľ mohol identifikovať. Konanie postáv je niekedy samoúčelné - konanie psychicky chorého kráľa v závere knihy, okrem toho, Feist ich necháva zomierať práve tak, ako tie fugúrky v hre, ktoré boli predlohou k napísaniu tejto série.
Vďaka Feistovmu rozprávačskému talentu však kniha neupadá kdesi pod priemer, naopak on je prvkom, ktorý je u Feista rozhodujúci aj pri absencii napätia, tajomnosti a väčšej pútavosti. Sám Feist píše, že chápe tieto knihy skôr ako kroniky fantasy sveta než ako romány. Tento fakt zavážil, aby som hodnotenie príbehu zdvihol nad priemer.