Tři

07.03.2021

V doslove som sa dočítala, že Gorkij túto knihu viac krát redigoval, naposledy r. 1922, a táto konečná verzia sa mi dostala do rúk. Som presvedčená, že originál z roku 1900 bol oveľa lepší, a na pozadí krutých pomerov časti vtedajšej ruskej spoločnosti bol hlavný akcent kladený na osobnosť hlavného hrdinu Iľju Luneva. Jeho egoizmus a sebastrednosť boli príčinou jeho neúspechu a nie spoločenské pomery. Traja rovesníci, vyrastajúci na krčmárskom dvore, každý po svojom sa vyrovnáva s nespravodlivosťou a fyzickou i morálnou biedou bujnejúcou okolo nich. Grázel Pavol (zrovna z neho spravil autor neskôr proletára, haha), romantická idealistická duša Jakov a Iľja, túžiaci po čistom a pohodlnom živote. No a malá Maška, o ktorú sa spolu starajú. Niekto bojuje, niekto vzdoruje, niekoho to zomelie. V tomto rozsahom neveľkom románe je však oveľa viac zaujímavých postáv, osudov... Pre mňa najsilnejšou bol láskavý deduško Jeremej, handrár, ktorému neprestajne tečú slzy, a s ktorým malý Iľja chodí prehrabávať smetiská: "Ty len zbieraj tieto zábavky a odnes ich domov. Keď ich donesieš, rozdelíš detičkám, radosť im spravíš. To je pekne, robiť ľuďom radosť, Pán Boh to má rád... Všetci ľudia chcú radosť, a na svete je jej ma-álo, máličko! Tak málo, že niektorý človek žije, žije a nikdy ju nepozná, nikdy!..."