Učiteľova dcéra
Julie Klassen
Romantický triler s prívlastkom druhá Jane Eyrová z regentského obdobia. Emma Smallwoodová chce pomôcť svojmu otcovi, súkromnému učiteľovi, vyriešiť finančné ťažkosti, preto s ním odchádza do sídla baroneta Gilesa Westona a jeho štyroch synov. Pár dní po ich príchode sa začnú diať divné veci: kto je tou záhadnou osobou, ktorú Emma počuje hrať v noci na klavíri, hoci je hudobný salón prázdny? A kto sa vkráda do jej izby a necháva za sebou zvláštne odkazy? Baronetovi starší synovia, Phillip a Henry, zápasia s vlastnými problémami a tajomstvami. Knihomoľku Emmu si zo školských čias pamätajú obaja, ale jedného z nich začne teraz nečakane priťahovať... Keď sa situácia vyostrí, dokáže Emma prísť na to, ktorému z bratov dôverovať a ktorého podozrievať?... celý text
Literatura světová Romány Pro ženy
Vydáno: 2013 , i527.netOriginální název:
The Tutor's Daughter, 2013
více info...
Přidat komentář
Úplnou náhodou sa ku mne dostala táto kniha, takže som recenzie / anotácie na ňu nečítala. Prívlastok druhá Jana Eyrová mi príde trochu prehnaný, i keď počas čítania som si na ňu často spomenula. Oproti klasike mi v knihe chýbalo napätie, aj celková atmosféra bola len "povrchovo" opísaná a taktiež vzťah medzi Henrym a Emmou mohol byť viac "zimomriavkový"...ale kritická som hlavne z dôvodu toho prirovnania k Jane (čo je moja najobľúbenejšia kniha).
Kniha sa dobre číta, príbeh je zaujímavý, hlavné postavy sympatické. Škoda, že to medzi nimi neiskrilo viac. Určite nepohrdnem ďalšou autorkinou knihou. Odporúčam, oddychové čítanie pre romantické duše.
Pekný príbeh hoci zdlhavý, má pomalý spád. Knihu som čítala na etapy.
Rada dám šancu aj ďalším knihám od tejto autorky. Som zvedavááá. :-)
O D P O R Ú Č A M ❤
Ďalšie moje recenzie na knihy istagram: majusikboxxy ♡
Ak toto pripomína Janu Eyrovú, ako sa tvrdí v anotácii, tak ja som svoja babička. A nepripomína to ani knihy Austenovej, až na tú časť, kde Jane v Northanger Abbey parodovala Záhady Udolfa. Lenže Klassenová vyvolávanie atmosféry tajomna nemyslela ironicky. Ak som to správne pochopila, ilúziu podobnosti s Janou Eyrovou zapríčinila existencia záhady a podobnosti s Jane Austenovou zrejme skutočnosť, že dej sa odohráva v devätnástom storočí v Anglicku. Oveľa viac styčných bodov vrátane zápletky má Učiteľova dcéra s istou knihou od Barbary Cartlandovej, s tým rozdielom, že Cartlandová sa nedopúšťala takých faux pas, pokiaľ išlo o etiketu. A ešte písala aj zábavne, i keď nechtiac. Začínam pochybovať, že Julie Klassenová vôbec čítala Janine diela. Ako mohla nechať muža a ženu, ktorí neboli ani príbuzní ani snúbenci, písať si listy? A keď muž ponúkne na prechádzke žene rameno, neznamená to, že s ňou flirtuje, bože môj. A vstup mladého muža do spálne mladej dámy je nemysliteľný nielen v noci, ale dokonca i vo dne. Čo z toho, že si autorka zisťovala údaje o krajine a stroskotaniach lodí, keď sa jej hrdinovia správajú na tú dobu tak škandalózne? Autentické to rozhodne nie je a austenovské už vôbec nie.
Učiteľova dcéra je nie je žiadny zázrak, je to klasická červená knižnica, kde hlavná hrdinka nepretržite rieši svoje emócie, city a pocity, nervozitu, strach, obavy, rozrušenie, pochybnosti atď. kvôli istému mladému mužovi, až má človek chuť dať jej pár faciek. Pritom prejavuje takmer paranoidné sklony, keď sa dokáže znepokojiť kvôli čomukoľvek, čo niekto vysloví. To umelo navodzované napätie ma skoro odrovnalo, ale vytrvala som, aby som podľa vzoru divákov hry od samotného Majstra zistila, či druhá polovica bude rovnako slabá ako prvá. Bola.
Velmi jsem si oblíbila knihy od Julie Klassen, která je výborný vypravěč. Nejsou přeslazené, mají napětí a tajemno, prostě svělá atmosféra. Kniha Učitelova dcéra je moc pěkný příběh, spousta napětí a tentokrát i spiknutí a nebezpečí.
Zatiaľ moja druhá kniha od autorky, ktorú s radosťou môžem zaradiť medzi mojich favoritov. Krásne vykreslené prostredie, atmosféra, doba a jej zvyky, sympatické postavy, láska. Týmto všetkým oplýva "Učiteľova dcéra". Odporúčam!
Pacil sa mi hlavny hrdina, hrdinka vobec a pritom knizka sa zameriavala hlavne na nu. Skoda! Skoda aj toho ze autorka sa nevenovala viac postavam jednotlivych bratov.
Ziadny charakter postavy ma v tejto knihe nedokazal pohltit. Adam mal k tomu ale velmi velmi blizko. Zatial sa mi asi najviac pacil charakter jej hrdinky z knizky Slúžka z Fairbourne Hall. Hrdinka tejto knizky nemala ziadnu stavu. Bola jednoducho nudna a nato, aka to akoze mala byt intelektualka, nic jej nikdy nedocvaklo. To Lizzie v tej knizke vyzerala, ze jej to dopaluje ovela viac a to ani scitana nebola.
Henry bol ale zlaty, skoda ze zasa autorka potlacila vasen, a zalubene pocity a myslienky tak do uzadia, ze ich takmer nebolo vidno a radsej vyzdvihla krajinu, pribeh, zapletku a podobne. Napriek tomu som tu, teda hlavne z Henryho strany (z Emminej takmer vobec) citila viac vasne nez bolo v autorkinych knizkach o guvernantke a sluzke. Citam to v poradi, ako knihy pisala autorka, nie ako ich vydavali nase vydavatelstva, takze to ze podiel vasnivej romantiky sa zvysuje, je pre mna dobrym znamenim, ze sa mozno v dalsich dockam toho viac. Mozno.
Nabuduce by sa autorka mohla zamerat menej na lasku k Bohu a viac na lasku medzi oboma hrdinami a bolo by to fajn.
Inak autorka pise technicky dobrym stylom. I ked prekladatel by sa mal nad sebou zamysliet.
A aby som nezabudla, velmi sa mi pacil Adam. Spolu s Henrym su tito dvaja pre mna najlepsie charaktery knizky. Skoda ze autorka nevyhodila polku knizky a nerozpisala sa viac o nich (+romantika).
Ako poucna knizka inak dobra. Clovek sa dozvie z nej viac ako z inych romantickych kniziek, co asi opakujem pri kazdom jej diele.
Myslim inak ze z guvernantky, sluzky a ucitelky, je tento hlavny hrdina najviac vydareny, ale pribehom sa mi najviac zatial stale pacila sluzka.
Príbeh sa mi veľmi páčil. Hviezdičku som stiahla kvôli podľa mňa odfláknutej korektúre textu.
Príbeh mi hodne pripomínal diela vzniknuté v 19. storočí,(Jana Austen) len literárny jazyk bol použitý z modernej doby. Čo tým myslím: Príbeh nebol veľmi dobrodružný, napriek tomu mal v sebe tajomno, rovnako tak príbeh nebol veľmi romantický, napriek tomu z neho bola cítiť láska. Láska medzi mladými ľuďmi a zároveň láska k Bohu - čo mňa síce trochu vyrušovalo ale nakoniec som usúdila, že taká bola realita a nedá sa bez nej písať príbeh z 19. storočia.
Napokon, knihu vydalo vydavateľstvo s kresťanskou tématikou, tak asi treba takto Klassenovú chápať.
Text sa čítal dobre, a hoci by som najradšej za gramatické chyby stiahla hviezdičku, tentoraz nechám plný počet, lebo bolo celkom osviežujúce čítať príbeh bez erotických drístov v regentskej literatúre.
Bolo to naozaj veľmi slabé... Navyše, hlavná hrdinka, ktorá mala byť veľmi sčítaná a inteligentná bola neznesiteľná, hlúpa a otravná. Jej myšlienkové pochody boli zväčša na úrovni škôlkara. Klassenová je zase len ďalšia rádoby spisovateľka. Nerozumiem prečo si naše vydavateľstvá, keď už konečne preložia niečo historického vyberú práve takúto somarinu?
Milý, romantický príbeh a la Jana Eyrová....Príbeh pekne plynul, neboli v ňom zdĺhavé opisy, prevažne bol podaný cez dialógy, čo mne osobne nevadilo:) Záver i zápletka sa dali pomerne ľahko vytušiť, ale na kráse mu to neubralo....Odporúčam zarytým viktoriánskym čitateľkám. Nejde o žiadnu "červenú" knižnicu....
Autorovy další knížky
2018 | Hostinec v Ivy Hille |
2013 | Učiteľova dcéra |
2015 | Slúžka z Fairbourne Hall |
2017 | Tichá guvernantka |
2016 | Tajomstvo Pembrooke Parku |
Parada. Milujem spojenie história, romantika, napätie. Klassenova mi riadne sadla. Zatial som zhltla všetky jej knihy ku ktorým som sa dostala a táto bola vynikajuca