Život Vernona Subutexe 3

01.10.2024

Přesto, že se toho stane spousta, působí třetí díl nejméně dějově ze všech. Mně to nevadilo, naopak, užívala jsem si vnitřní pochody postav, jejich názory, které ve výsledku vytvořily společenské mnohohlasí. Myslela jsem si, že se v dnešní rozkouskované době společenský román v pravém slova smyslu už nedá napsat, Virginie Despentes mě elegantním způsobem vyvedla z omylu. I když je vyznění ponuré, můžeme se opřít o ironický humor, nakonec nám autorka nějaké východisko a naději přece jen poskytuje, a to není málo. Nemyslím si, že by závěrečná sci-fi linka byla samoúčelná, podle mě ještě zvýrazňuje význam hudby a přátelství. Jazykově tradičně skvělé, libovala jsem si i po této stránce. Strašně mě mrzí, že už to skončilo, a že u nás není Subutex víc zpropagovaný.

21.07.2024

,,Neříká, co si myslí. Myslí si, že o nikoho se nedá opřít. Nic nevydrží. Žádná parta. Že to je to nejtěžší, co člověk musí pochopit. Že to, co se děje, si jen pronajímáme, nikdy to nevlastníme.

Keby som mala trilógiu Život Vernona Subutexa hodnotiť ako celok, jednoznačne by som ju odporúčala ako jedinečnú sondu do súčasnej francúzskej spoločnosti. Virginie Despentes prostredníctvom plejády postáv majstrovsky odhaľuje najrozmanitejšie vnútorné pochody rôznych typov osobností a ich reakcie či už na vlastné životné trampoty alebo na aktuálne politické dianie. A tiež vzdáva hold nesmrteľným hudobným legendám.

Avšak zatiaľ čo prvý diel ma strhol tiež výdatným dejom a drsným humorom, a ten druhý, dejovo už balanasujúci na hranici absurdna, mal stále tú skvelú undergroundovú atmosféru, tretí diel sa mi zdal o niečo slabší, chvíľami takmer nudný a akosi aj zbavený emócií. A to je veľmi zvláštne, pretože záverečný diel sa odohráva vo veľmi pohnutej dobe - po teroristických útokoch v Paríži v roku 2015.

Nemyslím si, že by mi prekážalo výrazne depresívne ladenie románu autorky, ktorá ma predtým vedela rozosmiať. Skôr som mala pocit, že všetko, čo chcela o svojich postavách povedať, už povedala v predchádzajúcich dieloch a že tento posledný pôsobí skoro nadbytočne. Navyše Vernon sa mi len potvrdil ako najmenej zaujímavá postava zo všetkých. Možno by som rada nahliadla do knihy, ktorú písala Lydia Bazooka o slávnom zosnulom spevákovi Alexovi Bleachovi, a o jeho bývalej, tiež už zosnulej láske Vodke Satane, s ktorými sme nikdy nemali tú česť a vedeli sme o nich len od ostatných, hoci práve ich príbeh by stál za pozornosť.
Ale chápem, že všetky tieto vedľajšie zápletky mali zostať vedľajšími, aby nadovšetko vynikol Paríž. Metropola, o ktorej si niektorí ľudia spriadajú nereálne, romantické sny a iní ju vidia ako smradľavé mesto plné hnusných ľudí. A možno sa všetci mýlia. Tú rôznorodosť ťažko i v románe obsiahnuť, ale Despentes sa to z veľkej časti darí. Zažijeme Paríž nebezpečný, doráňaný, beznádejný, a predsa poskytujúci nádej, že sa tam nájdu ľudia, tak odlišní, že to viac ani nejde, ktorým na sebe bude záležať.