Veselý pohreb

Veselý pohreb
https://www.databazeknih.cz/img/books/22_/22642/bmid_vesely-pohreb-Gto-22642.jpg 3 17 17

Novela Veselý pohreb sa pokladá za spisovateľkin majstrovský kus. V byte v New Yorku zomiera ruský emigrant Alik. Obklopujú ho všetky ženy, ktoré hrajú či hrali úlohy v jeho živote. Každá z nich má svoj osobitný príbeh. Všetky chcú Alikovi uľahčiť najťažšíe chvíle života. Pomáha im charkovský lekár Fima Gruber aj bieloruská liečiteľka Maria Ignatievna, pravoslávny kňaz Viktor aj rabín Menaše. Veselý pohreb je o človeku, ktorý urobil všetko preto, aby po ňom nezostala prázdnota, ale pohoda a láska.... celý text

Literatura světová Novely
Vydáno: , Slovart (SK)
Originální název:

Весёлые похороны (Vesjolyje pochorony), 1997


více info...

Přidat komentář

milan.valden
08.02.2023 1 z 5

Po pěti česky vydaných knihách ruské spisovatelky Ljudmily Ulické (*1943), kterou jsem si oblíbil (Soněčka a jiné povídky, úžasný Zelený stan, Případ Kukockij, Daniel Stein, překladatel, Ženské lži), čtu její další tři romány, které česky nevyšly, ale jsou dostupné ve slovenských překladech. Po románu Medea a jej deti (1996), který mě příliš nezaujal, jsem nyní přečetl Veselý pohreb (dokončený roku 1997), a ten mě zklamal ještě víc, naštěstí byl krátký a celkem čtivý. Ale už v průběhu jeho čtení jsem si říkal, proč to autorka vlastně napsala? Není tu žádná hloubka a ani příliš zajímavý příběh či postavy a jako pokus o jakousi melancholickou grotesku to také selhává. Snad jen vhled do života ruských emigrantů v New Yorku je celkem zajímavý...
Děj se točí kolem umírajícího bohémského malíře Alika, jehož v rozpáleném letním New Yorku v ateliéru-bytě doprovázejí na jeho poslední cestě různí přátelé, manželka, bývalá manželka s dcerou, milenky atd., do toho lékař, pravoslavný kněz či rabín. Víc k tomu nějak nemám co říct...

lesslnk
21.09.2017 2 z 5

„Veselý pohreb je o človeku, ktorý urobil všetko preto, aby po ňom nezostala prázdnota, ale pohoda a láska" (z anotácie knihy). Čože? Kladiem si otázku, kde presne sa čitateľ dozvie o tom všetkom, čo urobil Alik, aby po ňom nezostala prázdnota, ale pohoda? A láska? Lebo ja mám pocit, že nikde. V knihe som nenašiel ani len náznak hĺbavejšieho zásahu do príbehu/alebo skôr krátkych príbehov. Približne do polovice som knihu čítal s očakávaním, kedy sa dej „rozbehne“ nejakou emotívnou hĺbkou/tajuplnou hĺbavosťou nad jedinečným človekom, ktorý by šíril vo svojom okolí duchovnú harmóniu. Márne! Nič také sa v tejto knihe neodohrá. Od polovice sa vo mne usadzoval čoraz nudnejší pocit, že ju čítam z rešpektu k Ulickej a z povinnosti ju dočítať.
Ďalej sa o novele Veselý pohreb píše ako o spisovateľkinom „majstrovskom kuse“. To naozaj?? Pre mňa táto charakteristika knihy predstavuje prototyp bublinového pozerstva, ktoré má len lákať k bezhlavej kúpe. Ďalej mám problém vyčítať z novely „brilatný absurdný humor“ (anotácia/artforum). Kde, kde a ešte raz kde??
Osobne sa ma Veselý pohreb ničím zásadným nedotkol. Ak teda niečím, tak sklamaním z jeho povrchnosti. V čom spočíva to čaro/kúzlo jedinečnosti hlavnej postavy Alika? V tom prázdnom balamutení hľadajúcich sa ruských žien v systéme?, v prehľade New Yorkských lokálov?, alebo v hlase z kazetovej pásky vyzývajúceho k chlastaniu?? „super!“ :/ . To už čo je?
Čítanie tejto novely mi prišlo nezáživné a preto zdĺhavé. Nato, aby som uveril chválenkárskemu ospevovaniu o knihe z jej anotácií, by musela ísť Ulická oveľa, oveľa viac do psychologickej hĺbky jednotlivých postáv a ich vzťahov. Novelu by tak musela rozpracovať do rozsiahlejšieho románu.
Po čitateľských zážitkoch z plynulo čtivých kníh Daniel Stein, tlmočník a Zelený stan, som si uvedomil, že prečítaním Veselého pohrebu som si stanovil latku nárokov na Ulickej knihy príliš vysoko. Čitateľské nároky sú však individuálne a preto odlišné. Moje očakávania Veselý pohreb nenaplnil. Táto novela je pre mňa sklamaním, po ktorom vo mne doznieva počudovanie nad jej povrchnou nezáživnosťou... Dúfam, že mi toto sklamanie vynahradí Jakubov rebrík (Slovart 2017), po ktorom snáď premiestnim latku Ulickej literárnych diel aspoň na úroveň Daniela Steina či Zeleného stanu.
(hodnotenie: 2,5)


cessy
28.06.2013 4 z 5

Nevšedná, absurdná, smutno-veselá. To sú tri prívlastky, ktoré sa mi vynárajú v mysli pri spomienke na túto novelu. Nevšedná a absurdná je z hľadiska zvolenej techniky písania. Autorka priam zahltí pozornosť čitateľa plejádou najrozmanitejších postáv o ktorých čitateľ spočiatku netuší vôbec nič, vrhne ich do neštandardnej situácie za ktorej sa stretávajú a následne ich postupne predstavuje takmer v závere novely. Osudy každej z týchto postáv prebúdzajú zvedavosť, o väčšine z nich by som si s radosťou prečítala omnoho viac, než autorke dovolil rozsah novely. Osoby, situácia v ktorej sa ocitli, ich rozhovory a dokonca aj samotný názov a obálka knihy, to všetko má nefalšovaný nádych bizardnosti. A smutno – veselá, teda niekde na hranici medzi týmito dvoma nezlučiteľnými pocitmi, taká bola moja nálada, ktorá ma sprevádzala celým dielom. Ťažkú tému (nikdy nekončiaci, každodenný životný boj ruských emigrantov usadených v USA a ich vnímanie revolučných udalostí v rodnom Rusku) autorka podala s podivnou ľahkosťou, humorom, vo veľkom štýle. Emigráciou sa problémy nekončia, práve naopak, mnohé sa len začínajú. Úzko súvisí s vojnovou a revolučnou tematikou a momentálne ma zaujíma o niečo viac ako vojnové romány, ktorých som už trochu prejedená a aj to je jeden z dôvodov, prečo Veselý pohreb veľmi oceňujem. Ľudmila Ulická vo mne prebudila zvedavosť, či sa v podobnom duchu budú niesť aj ďalšie jej diela, alebo budú úplne iné.