Všetky poviedky

29.04.2020

Veľmi svojské poviedky. Čo ma na nich bavilo, bolo to, že sa jedná o súhrn všetkých poviedok tejto brazílskej autorky. To znamená, že v tejto dosť hrubej knihe nájdete jej poviedky, ktoré napísala od mladého veku až po starobu ako skúsená žena. A práve to sa odráža aj v štýle poviedok- na začiatku sú to mladé dievčatá, ktoré sa nejakým spôsobom chcú vzbúriť konvenciám a urobiť si život po svojom. V strede knihy čítame o ženách v domácnostiach, ktoré majú pracujúcich manželov, malé deti a na základe nejakej maličkosti či detaily, sa pokúšajú vzoprieť a vzbúriť (ale často bez úspechu a vracajú sa každodennej reality). Na konci čítame o paniach, ktoré by ešte chceli byť sexuálne aktívne a hľadajú zmysel života. Pretože síce sú staré, ale starými sa vo vnútri necítia.

Čo ma na autorke prekvapilo a nebavilo, a vidieť to hlavne v strede knihy, sú jej experimentálne poviedky. V nich som sa teda úplne nevedela vyznať- napríklad poviedka, ktorá je písaná formou dialógu ako v divadelnej hre. Alebo poviedka Brazília, ktorá je pravdepodobne ódou na krajinu a jej mentalitu.
Čo ma naopak bavilo, boli poviedky o ženách a ich vnútornom prežívaní. Ženy vášnivé, frivolné, milujúce, nenávidiace, meniace, nestále, pochybujúce, sexuálne. Myslím, že niektoré poviedky, hlavne tie ku konci, kde Lispector otvorene hovorí o masturbácii museli v 60./70. rokoch poriadne šokovať. Pretože aj v roku 2020 sa čítali moderne.

A ešte 2 zaujímavé a nosné motívy autorky:
1. Zvieratá- autorka ich veľmi často spomína vo svojich poviedkach (mačky, psy, byvol a hlavne hydina). Dokonca v knihe má asi 3 poviedky, ktoré sú vyslovene len o sliepkach (a jej experimentálna poviedka, ktorá je o tom, čo bolo skôr sliepka alebo vajce).
2. Deň/Noc- dôležitá časť života každej postavy v texte. Dňom sa akoby začína aj ich život a nocou sa život končí. Každé nočné zaspatie komentuje slovami, že postava umrela.