Winnetou IV.
Karl May
Tridsať rokov po smrti veľkého náčelníka Apačov Winnetoua sa jeho pokrvný brat Old Shatterhand naposledy vydáva na Divoký západ, aby sa znovu stretol s dávnymi priateľmi i odvekými protivníkmi. Legendárny zálesák musí opäť čeliť mnohým nástrahám, ktoré je schopný zdolať iba vďaka povestnej šikovnosti a odvahe. Winnetou IV. vznikol roku 1909 a je posledným veľkým prozaickým dielom slávneho nemeckého autora dobrodružných románov. Súdnymi spormi aj novinárskymi útokmi vyčerpaný spisovateľ vytvoril výrazne zidealizovanú „správu" o niekoľkotýždňovej ceste do Severnej Ameriky, ktorú podnikol v sprievode svojej druhej manželky Kláry na jeseň roku 1908. Naposledy vkĺzol do kože svojho presláveného literárneho Ja. Opäť sa z neho stal neohrozený hrdina, ktorý aj napriek vyššiemu veku naďalej disponuje všetkými zázračnými superschopnosťami. Karl May však tento príbeh nechápe ako dobrodružné čítanie, ale je pre neho skôr príležitosťou rozvinúť pred čitateľmi svoju životnú filozofiu, pripomenúť im staršie prózy a zároveň im dať návod ako ich nanovo čítať. Kniha vychádza v preklade z pôvodného autorského textu, ktorý vyšiel roku 1910 vo Freiburgu.... celý text
Literatura světová Dobrodružné
Vydáno: 2018 , EurópaOriginální název:
Winnetou 4. Band, 1910
více info...
Přidat komentář
Prečítal som si to, lebo som to považoval za svoju povinnosť, i keď neviem prečo, hm... Musím však s ľútosťou priznať, že túto knihu som dočítal s problémami a s istým odporom. Nechápem, načo ju autor vôbec písal. Upozorňujem, že toto je môj prísne subjektívny a pomerne nekorektný názor... nuž, myslím si, že ide o celkom zbytočnú knihu, slovami klasika - "celé ZLE".
Autorovy další knížky
1969 | Syn lovce medvědů |
1971 | Divokým Kurdistánem |
1970 | Pouští |
1968 | Černý mustang |
1981 | Poklad ve Stříbrném jezeře |
Dočítané z povinnosti. Dej je oproti ostatným Mayovým dielam hodne slabý a hlavná zápletka až trochu hlúpa. Myslel som že knihu nedočítam, ale ako Mayov fanúšik som ju po roku opäť zobral do rúk a dobojoval sa až nakoniec. Keď však človek sleduje koľko mu v knihe ešte ostáva dočítať strán o niečom to svedčí. Napriek tomu som rád, že som sa zase o čosi viac priblížil k cieľu prečítať komplet Mayovo dielo. Vďaka patrí aj vydavateľstvu Európa za odvahu vydať túto knihu v slovenčine a v neskrátenej podobe. Preklad je tiež na výbornej úrovni.