Slavomír53 diskuze u autorů

Pán Wolf-Slameníkov písal skôr pamäti, ako náučnú či odbornú spisbu, no dejiny nie sú iba holé dátumy a názvy bitiek. Dejiny treba chápať v dobových súvislostiach, v spojitosti s dobovým zmýšľaním (vidieť i to, čo odborná spisba často opomína). Pán Wolf-Slameníkov takéto knihy Slovákom ponúkol. Určite vrelo odporúčam jeho diela Vrchárske drámy (I. až III.) a Krvavá štiavnická štreka.

Etnologička a historička, ktorá má rozsiahlu vydavateľskú činnosť, a nezriedka hosťuje na rôznych prednáškach či v odborných rozpravách. (jutubový kanál Dejepis inak)

Pán Stanislav je pôvodcom mnohých kníh a bezpočtu článkov, no naozaj prevratnými dielami, ktoré sa ešte, dúfam, dočkajú dotlače, sú kľúčové diela slovenského dejepisectva a jazykospytu: dvojdielna kniha Starosloviensky jazyk, veľdielo Slovenský juh v stredoveku, päťzväzkové dielo Dejiny slovenského jazyka, a Liptovské nárečia. To všetko sú diela, predstavujúce klenoty nášho jazyka a našich dejín. Žiaľ, zohnať ich je, s výnimkou veľkých knižníc, takmer nemožné

Každý odborník je známy predovšetkým vďaka jednej zo svojich prác. Šimon Ondruš napísal trojdielnu prácu Odtajnené trezory slov, ktorá vniesla do etymológie, slovakistiky, slavistiky a dejepisectva na Slovensku nové svetlo, a až do vydania etymologického slovníku v roku 2015 plnili jeho knihy čiastočne i úlohu etymologického slovníka (niektorých slov). Jeho dielo zostane určite ešte dlho neprekonané.

Pán Šteiner si získal čitateľov predovšetkým na južnom Slovensku, keďže sa ich obsah jeho dvoch prvých kníh bytostne týka. Nie je iba odborným bádateľom, ale aj dobrým rozprávačom, a tak podáva nakopené poznatky prijateľným spôsobom, vďaka čomu ocení jeho knihy široká verejnosť. Mnohí ho tiež poznajú z ukážok bojov pre verejnosť usporadúvaných pri Hrone.

Predkresťanská viera je pre nedostatok hodnoverných písomných prameňov cieľom mnohých neporiadnych tiežbádateľov, ktorí zakydali trh svojimi prácami pochybnej akosti, a akurát vnášajú do pochopenia postate pôvodnej viery našich predkov zmätok. Pán Dynda je však naslovovzatý odborník pracujúci s dobovými prameňmi, a výstupy jeho práce v podobe kníh sú jednými z mála, ktoré sa v spojitosti s predkresťanskou vierou oplatí čítať, ak stojíte o skutočnosti a odbornosť.

Zaujímalo by ma, či okrem časopiseckých článkov a príspevkov na odborných rozpravách príde pán Mičianik aj s ďalšou knihou. Pätica ním vydaných kníh (Malá vojna Maďarska proti Slovensku 1938 – 1939; Slovenská armáda v ťažení proti ZSSR I – IV) vychádzala takmer výhradne z archívneho výskumu a pamätí účastníkov, pretože sa venoval niečomu, čo nik pred ním uspokojivo nespracoval. Pre výskum slovenských dejín prvej polovice 20. storočia spravil veľmi veľa!

Stránka ponúkajúca jeho knihy vyhľadateľná ako
- Múzeum ozbrojených zložiek 1939-1945

Na Slovenský štát môžeme nadávať, môžeme ho považovať za našu prvú štátnosť, no ide o súčasť našich dejín, ktorú nikto nepriblížil Slovákom tak, ako pán Martin Lacko: vlastný výskum, zbieranie pamätí účastníkov, vydávanie kníh, a napokon i starostlivosť o pamätihodnosti spojené s predmetným obdobím.
Jeho stránky sú vyhľadateľné ako
- Múzeum ozbrojených zložiek 1939-1945
- Martin Lacko - Knihy z produkcie Martina Lacka

Rozhovor s pánom Lackom je vyhľadateľný v PDF na uloz.to ako Rozhovor s historikom Lackom (Zem&Vek, január 2020).

Pán Maniak spravil pre dejiny povstania '44 naozaj veľmi veľa. Nie je výraznejšie ideologicky zaťažený (hoc je stúpencom augustového povstania), nevyhýba sa zložitejším či boľavým otázkam (neidealizuje našich spojencov). Na svojej stránke neustále dopĺňa novo zistené mená padlých.

Jeho stránka je vyhľadateľná ako Vysoké Tatry 1944 - 1945.

Tvrdenie z jeho knihy Slovieni a Jozef II., že „cisár Jozef II. vydal túto knihu v jazyku slovienskom“ je lož – ide o dobový srbský preklad nemeckej pôvodiny. Tento Laubert si z „odkrývania“ dejín spravil výnosný podnik. Stručný jazykovedný a dejepisný rozbor tohto paškvilu je na jutube dostupný ako Kniha „Slovieni a Jozef II.“ (rozbor).

Ako našu pravlasť označuje Tartáriu, na spodku tohto príspevku uvádzam skutočnosti i k nej.

Nejedno Laubertovo tvrdenie je prevzaté z kníh Oskára Cvengroscha (ktorý sa takisto zameral na „tajné dejiny“).

Spolu so Sibírčankou židovského pôvodu Nadeždou Petrovnou Tokarevovou vydal v slovenčine knihu bez ISBN pod názvom Lexikon metafyziky Slovienorusov-Rusínov. S výnimkou krátkeho úvodu pôsobí kniha ako výkladový slovník ich slangu (Jahve, demiurg, čakra, Rus, beregiňa...) V tejto knihe napr. stojí, že rozum je čosi, čo zvádza človeka z jeho púte. Tokarevová, Nadežda Petrovna: Lexikon metafiziky Slovienorusov-Rusínov. Knihoriek Slovien, 2021. 64 strán.

Všetky Laubertom napísané a preložené knihy (s výnimkou prekladu Pantografie) sú akurát zbytočným plytvaním papiera (ku každej jeho knihe sa vyjadrujem v príspevku k nej na tejto stránke).

Laubert poriadne neovláda ani ruštinu z ktorej prekladá, tobôž staroslovienčinu, nevraviac už o cudzích jazykoch, na ktoré sa vo svojich knihách a článkoch takisto odvoláva (napr. jazyky starej Indie).

Pár príkladov, keď namiesto prekladu (ktorého asi nebol schopný) použil prepis.
ruština – jeho „preklad“ – správny preklad.
отречься от престола – odriecť sa od trónu – zriecť sa trónu (viď slovník)
порча – porča – porobenie (úplne zcestné)
месок – zmesok – miešanec (úplne zcestné)
Фасмер – Fasmer – Vasmer (prepis ruského zápisu nemeckého mena)

Odvoláva sa na starý jazyk a jeho dôležitosť, no pri preklade z ruštiny používa namiesto slovenských domácich slov medzinárodne používané slová:
incest (krvismilstvo),
misia (poslanie),
parazit (cudzopasník, príživník),
talent (nadanie, vlohy),
meditovať (rozjímať),
regulárny (pravidelný),
fantóm (prízrak),
démon (bes)...

A jeho výklad dejín, to je samostatná kapitola. Nepodložené, vycucané z palca. Des a hrôza.

Vôkol neho sa už zoskupila sekta, zostali iba skalní nadšenci. Postupne totiž mení to, čo hlásal pred rokmi. Hoc teda začínal ako šíriteľ tajných dejín a predkresťanskej viery (značne upravenej podľa tzv. Slovansko-Árijských Véd), teraz hlása, že bohovia (slovanskí, kresťanský...) sú „paraziti“, staroslovienčina je „prajazykom“, a spolu s armádou z východu príde „Zlatý Vek“, už niekoľkokrát odložený, teda niečo ako súdny deň, akurát že podľa Lauberta prežijú iba tí, čo sa venujú „meditáciám“ na „seminároch“ N. P. Tokarevovej, čo je občianka RF, ktorú Laubert doviedol na Slovensko. Bez preháňania je Laubert nebezpečný človek, šíri poplašné správy, myšlienky tvrdého komunizmu, a neuznáva samostatnosť a zvrchovanosť Slovenskej republiky.

K Tartárii. Pre stručnosť a obsažnosť dovolím si (po obdržanom povolení zo strany pôvodcu) uviesť príspevok z jutubového kanálu Tatra ~ Matra ~ Fatra:

Rovno na začiatok: odporúčam knihu z roku 1784, napísanú a vydanú Slovákom v Paríži, dostupná je v slovenskom preklade ako Spomienky baróna Tótha na Turkov a Tatárov. Videl som tie mapy, na ktorých je Tartaria zaznačená, nejde o podvrhy, ale nejde ani o názov krajiny (ktorá by podľa mapy zaberala skoro celú Áziu). Ak pochybujete, tak ako je možné, že žiaden národ z tých „tartarských“ území si nepamätá nič o Tartarii? Pretože ide o názov, ktorý vznikol v krajine, kde predmetné mapy vznikali (Británia, Francúzsko), a označovalo sa tak riedko obývané územie či pusté územie (i Mongolov v 13. storočí nazývali uhorskí kronikári Tartaros, pretože Tartaros alebo Tartar bola v starovekom Grécku bezodná priepasť večnej temnoty, kam putovali duše najhorších spomedzi ľudí). Často sú ako obyvatelia Tartarie na okraji máp kreslení lukostrelci na koňoch či vojaci s kopijami, a pritom ide o mapy z čias napoleonských vojen. Tí ľudia tam žili prostým životom (kočovníci, pastieri...), vytvárali riedke osídlenie, ale nešlo o štátny útvar, pretože taký obrovský štát by sa v tej dobe neudržal na lukoch a kopijách na ťavích chrbtoch, že :D Objavujú sa i články a videá (už i v češtine a slovenčine), že Tartaria bola zničená iba nedávno veľmi modernými zbraňami, po čom zostali stopy v pôde a podobne. Kde je akýkoľvek dôkaz spájajúci onú na mapách západnej Európy vymyslenú Tartariu so stopami po jadrovom výbuchu (navyše na miestach, kde ZSSR jadrové bomby dokázateľne skúšal), to nevedno. Nemiešať preto hrušky s jablkami. Ja sa nevenujem prednostne záhadám, preto netvrdím, že tie fotky z Uralských skál a ázijských nížin sú podvrh, len vravím, že spojitosť s Tartariou nejestvuje.
A čo sa samotného jazyka Tartarov týka (teda obyvateľov pustých území), stačí sa pozrieť do diela Angličana menom Edmund Fry, a uvidíte, čo za jazyk je to tá tartarčina (kniha je dostupná aj v digitalizovanej podobe pod názvom Pantographia; containing accurate copies of all the known alphabets in the world; together with an English explanation of the peculiar force or power of each letter: to which are added, specimens of all well-authenticated oral languages).