Akademik1991 komentáře u knih

Tisíce predaných kníh, to je bilancia bestselleru Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov z pera slovenského politológa a historika Eduarda Chmelára. Autor kreatívnym spôsobom predstavuje slovenskej verejnosti knihu, ktorá odhaľuje aj (ne)poznané zákutia slovenských dejín s interdisciplinárnym presahom do kulturológie, sociálnej a politickej filozofie, filozofie dejín, archeológie, lingvokulturológie, sociológie, historiografie, religionistiky a ďalších spoločenských vied. Autor siaha do hlbokej minulosti a za svoj cieľ považuje zrekonštruovať podiel slovenského etnika na dejinách štátu (na území Slovenska) do začiatku národného hnutia. Knihu uvádza hľadaním identity územia pred príchodom Slovanov, no nevylučuje ani teóriu Pavla Jozefa Šafárika, podľa ktorej Slovania patria k pôvodným obyvateľom strednej Európy. Následne sa čitateľ dozvedá informácie o jednotlivých etnikách, ktoré prebývali na našom území ako Anti, Venéti, Sklavi-Sloväni, Skíti, Kelti, Avari,Húni, Vizigóti, Gepidi, Kvádi (Vanniovo kráľovstvo) a ďalšie. Autor tiež čitateľa sprevádza významnými archeologickými lokalitami (Nižná Myšľa, Nitriansky hrádok, zemný hrad Fidvár či Myšia hôrka). Druhá kapitola analyzuje obdobie od Samovej ríše po Veľkú Moravu, opisuje Avarský kaganát a jeho zánik, Nitravu a jej systém vládnutia a vznik Veľkej Moravy (tej venuje nasledujúcu kapitolu, ktorá podrobne
analyzuje aj jednotlivých panovníkov a historické spory, a taktiež príchod solúnskych bratov). Venuje sa tiež podrobne osobnostiam Pribinovi, Mojmírovi, Rastislavovi, Svätoplukovi a hľadá nové interpretácie ich dejinného významu. Taktiež Chmelár poukazuje na zárodky prvých demokratických inštitúcií v slovanskom svete -
tzv. večí. Pri hľadaní zdrojov cituje antických historikov a nezabúda ani na slovanskú mytológiu v rozprávkach, ktorá je významným zdrojom poznania o minulosti napríklad pri pomenovaniach vrchov a hôr v lingvokulturologickom bádaní. Štvrtú kapitolu venuje Nitriansku a vzniku Uhorského štátu a hľadá tu príčiny, prečo Maďari ovládli priestor Karpatskej kotliny. Chmelár vyzdvihuje Nitrianske kniežatstvo pre zachovanie identity a územia dnešného Slovenska. Ďalej sa venuje lingvistickému pôvodu slova Slovák či symbolom trojvŕšia a dvojkríža v kontexte heraldiky. Kniha ukazuje pohľad na slovenské dejiny očami sekulárneho humanistu a osvieteného kozmopolitu s národným cítením.
Úspech knihy je rozhodne zaslúžený a aj prejavený záujem fanúšikov Eduarda Chmelára ktorí sa na knihu vyskladali dokazuje, že táto osobnosť má čo povedať, napriek tomu, že je vo verejno-právnych, ako aj hlavno-prúdových médiách za svoje názory viac-menej blokovaná.

1 28.05.2023

Kniha vyšla v malom slovenskom vydavateľstve Signis, ktoré vedie Dr. Eva Čulenová, no kniha je to nesmierne významná a inšpiratívna. Je to dielo hlboké, písané až duchovno-meditatívne človekom, ktorý má k opisovaným osobnostiam blízky vzťah, pociťuje k nim duševnú spriaznenosť a empatiu. Ako by niektoré vety autorovi diktovali spoza závoja večnosti samotní mŕtvi, akoby duchovia týchto osobností stáli nad Winklerovými stolom a našeptávali mu, ako knihu napísať. Na knihe je pozoruhodné, že venuje rovnaký priestor tak známym postavám slovenských dejín ako boli Ján Hollý, Ján Kollár, Pavol Jozef Šafárik, Andrej Sládkovič, Michal Miloslav Hodža, Jozef Miloslav Hurban ako aj pomerne neznámym menám ako Mikuláš Dohnány či Ľudovít Kubáni. Taktiež pozoruhodne prepája osobnosti 19. a 20. storočia (od štúrovcov až k osobnostiam ako Kukučín, Makovický, Škarvan, Rázus, Červeň či Vámoš). Na pozadí Leopardiho výroku Due cose ha il mondo - amore e morte (Dve veci má svet - lásku a smrť.) nám spisovateľ rozpráva o osobnostiach, ktoré poznáme z názvov ulíc, námestí, pamätníkov a monumentov. Približuje nám ich ako ľudí, ktorí milovali, trpeli, liečili sa z ťažkých chorôb (tak psychických ako fyzických), tvorili, bojovali, ale aj užívali život a tešili sa z neho. Kniha má terapeuticko-meditatívny účinok. Filozofické, existencialistické vyrovnávanie sa so smrťou a ľudskou pominuteľnosťou zdá sa byť špeciálnou winklerovskou art-terapiou. Zmierenie so smrťou, zdá sa byť ľahšie, ak o ňom čítame v kontexte veľkých osobností a veľkých duchov národa, ktorí nezomreli zbytočne. Hovorí sa, že dôstojnú smrť si človek musí zaslúžiť a veru nie každému dejateľovi sa tomuto daru dostalo. Winkler však na niektorých osudoch ukazuje, že odísť sa dá aj vyrovnaný a spokojný. Ale kam odišli? Akoby celá kniha zanechávala otáznik, čo bolo ďalej. Kam odišiel veľkých duch Štúrov, Šafárikov či Hurbanov? Mohli sa len tak rozplynúť alebo ďalej tvoria kdesi za bránou večnosti. Nemôžem sa vzdať pocitu, že práve Winklerova kniha ukazuje, že smrťou to nemôže končiť. Tak veľkí duchovia národa sa nemohli len tak rozplynúť vo vzduchoprázdne. Napokon už samotný dôkaz, že o nich dodnes čítame je dôkazom ich nesmrteľnosti... Aj Tomáš Winkler už nie je medzi nami, smrteľníkmi, podobne ako národní dejatelia, ktorých osudy v tejto knihe bravúrne a s citom opísal. Snáď sa pán Winkler tam kdesi na druhom brehu stretol so všetkými osobnosťami, o ktorých osudoch v tejto knihe písal. A možno sa s ich duchmi stretával i za života. Nemôžem sa ubrániť pocitu, že v tejto knihe je čosi nadprirodzené, niečo, čo preniklo spoza hmly večnosti.

Z predslovu
Sirůčkova kniha sa skladá z piatich kapitol a doplňujúcich príloh. V prvej kapitole Sirůček predstavuje Bolzanov životopis a jeho dielo, v ďalšej jeho filozofickú koncepciu, jeho chápanie patriotizmu, matematicko-logické východiská a napokon v tretej kapitole jeho sociálnu kritiku, pričom v ďalších troch podkapitolách podrobne rozoberá Bolzanovu utópiu O najlepšom štáte, jeho ekonomické návrhy a napokon komparáciu jeho diela s koncepciou utopistu Étienna Cabeta (autor v knihe komparuje koncepciu Bolzana aj s koncepciami ďalších utopistov). V kapitole štvrtej sa Sirůček venuje odkazu bolzanovcov (v tejto časti autor urobil skutočný kus užitočnej vedeckej práce pri dokumentovaní bolzanovského hnutia) a F. M. Klácela. Finálne autor analyzuje intepretácie aj deformácie Bolzanovho odkazu a poslednú časť textu necháva otvoreným otázkam o Bolzanovom odkaze.

Sirůček ako komplexný znalec Bolzanovej filozofie neopomína ani otázky spojené
s Bolzanovými objavmi na poli filozofie matematiky a pripomína jeho názor, podľa ktorého slabý matematik nikdy nebude silným filozofom. Bolzano v otázkach sociálno-filozofických veril v existenciu vyššieho morálneho zákona, ktorý dovedie ľudstvo k veľkému svetoštátu, v ktorom bude ľudstvo jednotné.

V Bolzanovej utopii je zakorenený silný občiansky étos žiadny dospelý nemá byť
vylúčený z politického života a hlasovanie je povinné. Keď Sirůček analyzuje Bolzanove
ekonomické myšlienky, nachádza celý rad racionálnych argumentov pri otázkach vlastníctva.

Bolzano kritizuje inštitút dedičstva a nezmyselnosť neobmedzeného vlastníctva. Bolzanove argumenty za obmedzenie vlastníctva sú mimoriadne podnetné a inšpiratívne aj pre sociálnofilozofické diskusie o samotnej podstate inštitútu vlastníctva, ale aj pri otázkach zmyslu práce či kritiky pôžičiek. Je zástancom regulácie trhu, cien, kontroly kvality, zdaňovania, prispôsobenia výroby spoločenským potrebám s dôrazom na užitočnosť a zmysluplnosť tak práce, ako aj jej výsledkov.

Sirůčkova monografia je obohatená bohatým poznámkovým aparátom, ktorý dokazuje autorovu erudovanosť a kompetentnosť. Autor knihu písal v časoch covidovej izolácie, o ktorej sa mnohí domnievali, že bude spúšťačom spoločenských zmien a impulzom pre uuvažovanie o nových spoločenských alternatívach, pre ktoré môže byť vizionár Bolzano mimoriadne inšpiratívny. Harmonická a sociálne spravodlivá spoločnosť bez vojen, nerovnosti, chudoby to je ideál, po ktorom túžili sociálni utopisti a túžil po ňom aj Bolzano. Verím, že predložená monografia bude mimoriadne inšpiratívna nielen pre akademické prostredie, ale aj pre prostredie reálnej politiky.

28.05.2023

Leitmotívom predkladanej vedeckej monografie je filozofické myslenie štúrovcov, ktoré sa dlhodobo zaraďuje medzi aktuálne (a zároveň kontroverzné) témy historicko-filozofického aj literárno-historického výskumu na Slovensku. Aktuálnosť (a zároveň kontroverznosť) tejto témy vyvolávajú aj v súčasnosti najmä protichodné hodnotenia reflexií Hegelovej filozofie v tvorbe Ľ. Štúra, J. M. Hurbana, A. Sládkoviča, M. M. Hodžu, S. B. Hroboňa, P. K. Hostinského a J. Kráľa, ktoré sa premietajú aj do hodnotenia celej (dobovej) slovenskej filozofie.
Autori sa usilujú prekonať tradičný, tzv. vplyvologický prístup uplatňovaný pri skúmaní danej problematiky. Ambivalentné reflexie Hegelovej filozofie v tvorbe štúrovcov interpretujú prostredníctvom kategórii: variantné a invariantné a za prínos svojho výskumu považujú aj to, že vzťah štúrovcov k Hegelovi nezávisle na tom, či sa jednotliví štúrovci profilovali v smere pragmatického alebo mesianistického vyústenia slovenského literárneho romantizmu exemplifikujú skôr z hľadiska synchrónie než diachrónie. Tento prístup im umožňuje predstaviť filozofiu štúrovcov nielen novým spôsobom, ale tiež v novom svetle poznania

28.05.2023

V intenciách svojich východiskových postojov poctivo spracoval rad známych, i menej známych faktov a dotvoril tak obraz velikána slovenskej kultúry 20. storočia. Autorovi nechýba cit pre syntézu, invencia a tvorivý zápal.
prof. Dalimír Hajko, DrSc.,

V časoch, kedy sa zo školských osnov vytrácajú nielen davisti, ale i elementárny cit a pochopenie zmyslu slova, tvoriaceho názov ich skupiny, je veľmi potrebné, aby vznikali knihy, ako je táto. Knihy ako odpoveď na vyhrotený individualizmus súčasnosti, a zároveň plné otázok smerovaných do minulosti, i budúcnosti.
Mgr. Tomáš Klimek

Myslím, že Spoločnosť L. Novomeského vydaním tejto práce vzdáva hold nielen osobnosti, ktorú svojou činnosťou pripomína, ale aj odvahe mladého autora písať proti vetru. Nepodliehať dobovej móde, a vlastnou pravdou, formovať nadčasovú pravdu. Ing. Juraj Janošovský

28.05.2023

(SPOILER) Často počúvame, že žijeme v rýchlej a uponáhľanej dobe, že nikto nič nestíha, že nemá (teda nevlastní) čas, preto hneď v úvode písania recenzie mi napadla otázka, kto si nájde v hektickej dobe čas na prečítanie pomerne rozsiahlej knihy o pomalosti a tichu? Rozhodne to nebude bežný čitateľ, ale čitateľ hĺbavý, hľadajúci odpovede na zložité filozofické otázky a čitateľ, ktorý sa, podobne ako autorka, dôsledne zamýšľa nad dobou, v ktorej žijeme, pretože práve kritérium pomalosti je aj podľa autorky knihy základným predpokladom pre dôsledné pochopenie na prvý pohľad neviditeľných súvislostí. Autorka už vydala cez tri desiatky kníh na pomedzí filozofie, esejistiky a literatúry. Knihu ilustrovala Květoslava Fulierová, ktorá sa podieľala aj na ďalších dvadsiatichsiedmich knihách. Na Bibliotéke 2022 zaznelo, že ETELA FARKAŠOVÁ patrí k autorkám, ktoré sa stali významné už za svojho života. Toto tvrdenie dokazuje nielen celý rad ocenení, ale aj fakt, že sú jej diela prekladané a vydávané v niekoľkých jazykoch.

Ticho, stíšenosť, pomalosť, spomalenie sú podľa Farkašovej kritériami k prehodnocovaniu spôsobu života vo svete hluku tzv. nonstop spoločnosti. Autorkin zámer je založený na spochybnení predstavy o správnosti súčasného civilizačného nasmerovania v kontexte princípu nekonečného rastu. Do kontrastu stavia hluk verzus ticho, pomalosť ako vyššie hodnoty skvalitnenia života v duchu sokratovskej starostlivosti o dušu. Základnou podstatou diela je filozofická kritika kultu kultúry rýchlosti. Pre oporu svojich myšlienok si Farkašová berie mená filozofov, vedcov a spisovateľov.

Pre vznik diela ju ovplyvnil pobyt v zenových záhradách, kde objavila fenomén ticha ako niečoho nevypovedaného, potenciálneho protikladu k aktivite. Kniha je zaujímavá aj v tom, že autorka analyzuje psychologické dôsledky spoločnosti, kde dominuje hluk. Vedeli ste, že prvé mechanické hodiny dali základ modernej kultúre a moderného vnímania času? V knihe sa tiež dozviete, kde vôbec vznikli prvé mechanické hodiny.

Farkašová nielenže spochybňuje základnú paradigmu trhovo podmienenej spoločnosti a jej základné dogmy, spochybňuje tiež tzv. alternatívy v rámci systému ako je tzv. zelený kapitalizmus, ktorý sa usiluje o vyriešenie problémov, ktoré vytvára trh pomocou tzv. slušného, zeleného trhu (ten nemôže byť podľa Farkašovej založený na tom, že na neho doplatia chudobné štáty). Autorka so silným environmentálnym hodnotovým postojom, nadväzujúca aj na popredných eko-filozofov Šmajsa a
Sťahela, zdôrazňuje, že ekologické problémy nemožno riešiť v rámci trhovej, tzv. non-stop spoločnosti.

V duchu známej skladby spomaľ, máš privysokú rýchlosť odporúča prechádzky v prírode či pobyt v prítomnosti obľúbených stromov či riek, ako alternatívu k zážitkovému turizmu, aj ako alternatívu k plateným meditačným kurzom. V tejto súvislosti tiež spomína pomerne populárnu knihu Fréderica Grosa Filozofia chôdze.

Farkašová ponúka alternatívu v tichu, ktoré považuje za hodnototvorné. Práve v tichu vznikajú zaujímavé myšlienky, tvorba, pochopenie a intenzívne precítenie existencie. Ticho a stíšenie sú spojené so sebapoznávaním. Ako alternatívu k hlučnej spoločnosti ponúka (s nadväznosťou na I. Rakus), tzv. anti-programy. Farkašovej ideálny návod na život spočíva v preferovaní pomalého spôsobu života, písania, čítania, prežívania, pomalého spôsobu existencie. Azda najvýznamnejším prínosom predloženej knihy je, že je vôbec prvou knihou, ktorá sa fenoménom ticha a pomalosti venuje interdisciplinárne. Aj preto by kniha nemala chýbať v knižnici človeka, ktorý hľadá inšpirácie a pýta sa na zmysel existencie.

28.05.2023

Pamätá si ešte niekto, v akom konkrétnom dobovom kontexte vznikla legendárna Lennonova pieseň Give Peace a Chance? A mená ľudí, ktorí ju v montrealskom hoteli pri jeho Bed-In Honeymoons spolu s Yoko Ono v roku 1969 spievali s ním? Timothy Leary, Allen Ginsberg, Rabbi Abraham Feinberg, Joseph Schwartz, Allan Rock, Rosemary Woodruff Leary, Petula Clark, Dick Gregory, Murray the K, Al Capp či Derek Taylor niekto z nich v tomto pacifıstickom protestsongu proti vojne vo Vietname nie náhodou za
kričal: Počuješ, Nixon? Žiada sa mi tie dobové revolučné súradnice konca 60. rokov pripomenúť, a to práve dnes
Julo Fuják, Vlna

28.05.2023