Akademik1991
přečtené 38
Rekonštrukcia slovenských dejín: Formovanie slovenskej identity
2021,
Eduard Chmelár
Tisíce predaných kníh, to je bilancia bestselleru Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov z pera slovenského politológa a historika Eduarda Chmelára. Autor kreatívnym spôsobom predstavuje slovenskej verejnosti knihu, ktorá odhaľuje aj (ne)poznané zákutia slovenských dejín s interdisciplinárnym presahom do kulturológie, sociálnej a politickej filozofie, filozofie dejín, archeológie, lingvokulturológie, sociológie, historiografie, religionistiky a ďalších spoločenských vied. Autor siaha do hlbokej minulosti a za svoj cieľ považuje zrekonštruovať podiel slovenského etnika na dejinách štátu (na území Slovenska) do začiatku národného hnutia. Knihu uvádza hľadaním identity územia pred príchodom Slovanov, no nevylučuje ani teóriu Pavla Jozefa Šafárika, podľa ktorej Slovania patria k pôvodným obyvateľom strednej Európy. Následne sa čitateľ dozvedá informácie o jednotlivých etnikách, ktoré prebývali na našom území ako Anti, Venéti, Sklavi-Sloväni, Skíti, Kelti, Avari,Húni, Vizigóti, Gepidi, Kvádi (Vanniovo kráľovstvo) a ďalšie. Autor tiež čitateľa sprevádza významnými archeologickými lokalitami (Nižná Myšľa, Nitriansky hrádok, zemný hrad Fidvár či Myšia hôrka). Druhá kapitola analyzuje obdobie od Samovej ríše po Veľkú Moravu, opisuje Avarský kaganát a jeho zánik, Nitravu a jej systém vládnutia a vznik Veľkej Moravy (tej venuje nasledujúcu kapitolu, ktorá podrobne analyzuje aj jednotlivých panovníkov a historické spory, a taktiež príchod solúnskych bratov). Venuje sa tiež podrobne osobnostiam Pribinovi, Mojmírovi, Rastislavovi, Svätoplukovi a hľadá nové interpretácie ich dejinného významu. Taktiež Chmelár poukazuje na zárodky prvých demokratických inštitúcií v slovanskom svete - tzv. večí. Pri hľadaní zdrojov cituje antických historikov a nezabúda ani na slovanskú mytológiu v rozprávkach, ktorá je významným zdrojom poznania o minulosti napríklad pri pomenovaniach vrchov a hôr v lingvokulturologickom bádaní. Štvrtú kapitolu venuje Nitriansku a vzniku Uhorského štátu a hľadá tu príčiny, prečo Maďari ovládli priestor Karpatskej kotliny. Chmelár vyzdvihuje Nitrianske kniežatstvo pre zachovanie identity a územia dnešného Slovenska. Ďalej sa venuje lingvistickému pôvodu slova Slovák či symbolom trojvŕšia a dvojkríža v kontexte heraldiky. Kniha ukazuje pohľad na slovenské dejiny očami sekulárneho humanistu a osvieteného kozmopolitu s národným cítením. Úspech knihy je rozhodne zaslúžený a aj prejavený záujem fanúšikov Eduarda Chmelára ktorí sa na knihu vyskladali dokazuje, že táto osobnosť má čo povedať, napriek tomu, že je vo verejno-právnych, ako aj hlavno-prúdových médiách za svoje názory viac-menej blokovaná.... celý text
Utopický vizionář Bernard Bolzano
2022,
Pavel Sirůček
Z predslovu Sirůčkova kniha sa skladá z piatich kapitol a doplňujúcich príloh. V prvej kapitole Sirůček predstavuje Bolzanov životopis a jeho dielo, v ďalšej jeho filozofickú koncepciu, jeho chápanie patriotizmu, matematicko-logické východiská a napokon v tretej kapitole jeho sociálnu kritiku, pričom v ďalších troch podkapitolách podrobne rozoberá Bolzanovu utópiu O najlepšom štáte, jeho ekonomické návrhy a napokon komparáciu jeho diela s koncepciou utopistu Étienna Cabeta (autor v knihe komparuje koncepciu Bolzana aj s koncepciami ďalších utopistov). V kapitole štvrtej sa Sirůček venuje odkazu bolzanovcov (v tejto časti autor urobil skutočný kus užitočnej vedeckej práce pri dokumentovaní bolzanovského hnutia) a F. M. Klácela. Finálne autor analyzuje intepretácie aj deformácie Bolzanovho odkazu a poslednú časť textu necháva otvoreným otázkam o Bolzanovom odkaze. Sirůček ako komplexný znalec Bolzanovej filozofie neopomína ani otázky spojené s Bolzanovými objavmi na poli filozofie matematiky a pripomína jeho názor, podľa ktorého slabý matematik nikdy nebude silným filozofom. Bolzano v otázkach sociálno-filozofických veril v existenciu vyššieho morálneho zákona, ktorý dovedie ľudstvo k veľkému svetoštátu, v ktorom bude ľudstvo jednotné. V Bolzanovej utopii je zakorenený silný občiansky étos žiadny dospelý nemá byť vylúčený z politického života a hlasovanie je povinné. Keď Sirůček analyzuje Bolzanove ekonomické myšlienky, nachádza celý rad racionálnych argumentov pri otázkach vlastníctva. Bolzano kritizuje inštitút dedičstva a nezmyselnosť neobmedzeného vlastníctva. Bolzanove argumenty za obmedzenie vlastníctva sú mimoriadne podnetné a inšpiratívne aj pre sociálnofilozofické diskusie o samotnej podstate inštitútu vlastníctva, ale aj pri otázkach zmyslu práce či kritiky pôžičiek. Je zástancom regulácie trhu, cien, kontroly kvality, zdaňovania, prispôsobenia výroby spoločenským potrebám s dôrazom na užitočnosť a zmysluplnosť tak práce, ako aj jej výsledkov. Sirůčkova monografia je obohatená bohatým poznámkovým aparátom, ktorý dokazuje autorovu erudovanosť a kompetentnosť. Autor knihu písal v časoch covidovej izolácie, o ktorej sa mnohí domnievali, že bude spúšťačom spoločenských zmien a impulzom pre uuvažovanie o nových spoločenských alternatívach, pre ktoré môže byť vizionár Bolzano mimoriadne inšpiratívny. Harmonická a sociálne spravodlivá spoločnosť bez vojen, nerovnosti, chudoby to je ideál, po ktorom túžili sociálni utopisti a túžil po ňom aj Bolzano. Verím, že predložená monografia bude mimoriadne inšpiratívna nielen pre akademické prostredie, ale aj pre prostredie reálnej politiky.... celý text
